Ceny za rok 2017

Ceny Košického samosprávneho kraja

Folklórny súbor Hnojňaňe z Mihaľovec
za uchovávanie ľudových tradícií a interpretáciu zemplínskych ľudových piesní
pri príležitosti 40. výročia založenia súboru
Ocenenie prevzal organizačný vedúci súboru Michal Klima

Mužská folklórna spevácka skupina Hnojňaňe z Mihaľovec vznikla v roku 1977 na JRD Závadka pri Múzeu poľnohospodárskych tradícií v obci Hnojné. Odtiaľ pochádza aj jej názov. Zakladateľom a prvým organizačným vedúcim bol Ivan Mochorovský. Hnojňane úspešne reprezentujú mesto Michalovce a zemplínsky región doma i v zahraničí – na Ukrajine, Poľsku, Česku, Nemecku, Španielsku, za čo v roku 2003 získali Cenu primátora Mesta Michalovce a v roku 2007 Cenu Mesta Michalovce a Plaketu predsedu Matice slovenskej. Skupina vlastní rad ďalších ocenení z medzinárodných folklórnych festivalov.
V súčasnosti má skupina 11 členov, funguje ako združenie milovníkov ľudového spevu. Organizačným vedúcim a štatutárom skupiny je Michal Klima. Repertoár skupiny pozostáva výlučne zo zemplínskych ľudových piesní, ktoré členovia interpretujú pri rôznych príležitostiach. Okrem toho pravidelne vystupuje na rôznych slávnostných podujatiach, ktorých je viac ako 30 za rok.
Skupina s veľkým úspechom účinkovala v televíznej folklórnej hitparáde KAPURA, v rozhlasových súťažiach v rádiu Regina, v rádiu Lumen v relácii Fujarôčka moja. Veľkým úspechom bolo vystúpenie v zábavnej televíznej relácii DRIŠĽAKOVINY s pásmom „Vyzvoľeňe za parobka“. Mužská folklórna spevácka skupina Hnojňaňe z Mihaľovec vydala už 6 CD nosičov, 5 DVD nosičov a ďalšie pripravuje. Skupina svojím programom priťahuje množstvo priaznivcov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Zemplínska pieseň nezanikne, ostane navždy v pamäti a v srdciach tých, ktorí ju s mužskou speváckou skupinou Hnojňaňe z Mihaľovec majú radi.

doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc., MPH, prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UPJŠ v Košiciach
za významný prínos v liečbe pacientov s ochoreniami centrálneho a periférneho nervového systému a jeho podporných štruktúr, za odbornú vedeckú publikačnú činnosť a prípravu študentov na ich budúce povolanie

Miroslav Gajdoš sa narodil v Košiciach. Po ukončení vysokoškolského štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach a zložení atestácií z chirurgie I. stupňa a neurochirurgie pôsobí od roku 2004 ako prednosta Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je autorom a spoluautorom 81 vedeckých publikácií, 14 odborných prác, 102 prednášok, dvoch vysokoškolských učebníc a štyroch učebných textov. Práce sú citované v 68 vedeckých publikáciách, z toho 35 citácií v zahraničných publikáciách je registrovaných v citačných indexoch Web of Science a v databáze SCOPUS (najväčšej multidisciplinárnej bibliografickej databáze vedeckej literatúry a kvalitných webových zdrojov).
Počas svojho pôsobenia bol vedúcim riešiteľského kolektívu inštitucionálnej výskumnej úlohy: Operácie a reoperácie driekových medzistavcových platničiek (1996-1998) a členom riešiteľského kolektívu inštitucionálnej výskumnej úlohy: Mozgové metastázy (1996-1998). Z jeho ďalšej odbornej vedeckej činnosti je potrebné spomenúť, že bol členom riešiteľského kolektívu projektu zo štrukturálnych fondov Európskej únie Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach Tvorba a vývoj diagnostického postupu pri liečbe traumou poškodenej miechy.
Doc. MUDr. Miroslav Gajdoš, CSc., MPH bol školiteľom piatich študentov doktorandského štúdia, ktorí úspešne ukončili štúdium PhD. a v príprave sú dvaja študenti. Taktiež zastával funkciu garanta špecializačného študijného programu v špecializačnom odbore „neurochirurgia“ pre zdravotnícke povolanie lekár.

J. E. vladyka Milan Chautur, CSsR, eparchiálny biskup gréckokatolíckej cirkvi
za výrazný prínos pri budovaní ekumenizmu v Košickom kraji, za aktivity pri práci s mladými i sociálne znevýhodnenými skupinami a za rozhodujúci podiel pri začlenení Košickej eparchie do duchovného i spoločenského života kraja
pri príležitosti životného jubilea - 60. narodenín

Vladyka Milan Chautur si tento rok pripomína 25. výročie biskupskej vysviacky a zároveň oslavuje životné jubileum – 60 rokov. Narodil sa v Snine. Detstvo prežil v dnes už nejestvujúcej rusínskej obci Veľká Poľana. Študoval na gymnáziu v Humennom a už vtedy zložil prvé rehoľné sľuby v Kongregácii Najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristov). Po maturite bol prijatý na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal v júni 1981. Po nej spravoval farnosť Borov a Kalinov. Po absolvovaní základnej vojenskej služby pôsobil vo farnostiach Medzilaborce, Šmigovec, Porúbka. Pre svoju aktívnu pastoračnú činnosť s mládežou bol v pozornosti Štátnej bezpečnosti.
V januári 1992 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za titulárneho biskupa a pomocného prešovského biskupa. Biskupskú chirotóniu (vysviacku) prijal 29. februára 1992 v Prešove z rúk prešovského sídelného biskupa Mons. Jána Hirku. V tom čase bol najmladším biskupom katolíckej cirkvi, mal 35 rokov. Päť rokov sa ako pomocný prešovský biskup venoval najmä pastorácii mládeže.
Vo februári 1997 ho Svätý Otec Ján Pavol II. menoval za apoštolského exarchu pre novovytvorený apoštolský exarchát katolíkov byzanského obradu v Košiciach. Vo februári 2008 bol exarchát povýšený a vladyka Milan Chautur uvedený do úradu prvého košického eparchu. V rámci Konferencie biskupov Slovenska vedie vladyka Milan Chautur Radu pre rodinu a mládež.
Nielen veriaci gréckokatolíckeho vierovyznania si vladyku Milana vážia pre jeho ľudskosť, otvorenosť a láskavosť. Pre mnohých ľudí sú jeho myšlienky, slová i činy veľkou pomocou. Vedú ich na neľahkej ceste, pomáhajú im nájsť východiská z ťažkých situácií. Pre mladých ľudí sa predovšetkým vďaka športovým aktivitám stal vzorom duchovného, ale i civilného života. Košická eparchia sa pod jeho vedením stala spoločenstvom, ktoré dáva priestor všetkým ľuďom, ktorí majú záujem otvoriť svoje srdcia, spolupracovať, pomáhať si, obohacovať sa navzájom.

Jozef Móder, bývalý reprezentant ČSSR a majster Európy vo futbale
za futbalovú, hráčsku, trénerskú prácu a reprezentáciu mesta Košice a Košického kraja doma, aj v zahraničí
pri príležitosti životného jubilea - 70. narodenín

Jozef Móder začínal svoju športovú kariéru v rodných Tvrdošovciach, pokračoval vo Futbalovom oddiele Inter Bratislava, Lokomotíva Košice, počas vojenskej základnej služby v Dukle Praha a v rokoch 1980 – 1982 v rakúskom Grazeri SK. Od roku 1972 – 1977 bol reprezentantom Československej socialistickej republiky, za ktorú v roku 1976 na Majstrovstvách Európy v Belehrade získal I. miesto. Za reprezentáciu odohral 17 zápasov a strelil 3 góly.
Za príkladnú reprezentáciu Československej socialistickej republiky vo futbale bol ocenený štátnym vyznamenaním: ,,Za zásluhy o výstavbu.“ S mužstvom Lokomotívy Košice získal Slovenský a Československý pohár v rokoch 1977 a 1979. V súťaži UEFA (Únia európskych futbalových zväzov) v roku 1978 hral s AC Miláno, kde po nešťastnom vyradení po zápasoch 1:0 a 0:1, na pokutové kopy 6:7 nakoniec postúpilo AC Miláno. Za kariéru odohral v prvej lige 346 zápasov.
Vo funkcii trénera pôsobil v mužstvách 1. FC Košice, Lokomotíva Košice, Slávia Kuvajt, ale aj ako asistent trénera Galisa v reprezentácii Slovenskej republiky. Jozef Móder vychoval veľa úspešných futbalistov, napriek viacerým ponukám ostal verný košickej Lokomotíve, kde vo futbalovej kariére úspešne pokračoval aj jeho syn.

Ing. Štefan Mráz, podnikateľ
za úspechy v podnikateľskej sfére a za dlhoročnú podporu kultúrnych aktivít, zvlášť v oblasti tradičnej slovenskej ľudovej kultúry

Štefan Mráz sa rozhodol finančný dar, ktorý je súčasťou verejného ocenenia, poukázať Centru včasnej intervencie Košice, n. o. – organizácii, ktorá pomáha rodinám so zdravotne znevýhodnenými deťmi.

Štefan Mráz sa narodil v obci Veľký Folkmar. Po hutníckej priemyslovke absolvoval Vysokú školu ekonomickú. Po vojenskej službe nastúpil do VSŽ, kde prišiel do kontaktu so spoločnosťou, ktorá zabezpečovala žiarotechnické práce a ktorá sa neskôr stala jeho pôsobiskom.
Od roku 1993 je konateľom, v súčasnosti i prezidentom košickej spoločnosti TERMOSTAV – MRÁZ, spol. s r. o., ktorá je lídrom v žiarotechnických prácach, výstavbe komínov a zabezpečovaní tepelných izolácií. Po nežnej revolúcii dokázal nadviazať na tradície podniku, ktorý vznikol v roku 1962. Pôsobí na domácich a zahraničných trhoch v oblasti žiaruvzdorných výmuroviek, izolácií, výstavbe a opravách komínov a v ostatných stavebných prácach vo všetkých priemyselných odvetviach. Disponuje kvalifikovanými odborníkmi i kapacitami. Vlastní osvedčené technológie a zariadenia, uplatňuje tradičné a zavádza nové materiály od domácich a zahraničných dodávateľov. Aj vďaka špičkovej manažérskej práci Štefana Mráza má na svojom konte úspešné zákazky na Slovensku, Ukrajine, Česku, Maďarsku, Bulharsku, Nemecku, Švédsku, Kanade, Iraku a Juhoafrickej republike.
Štefan Mráz je na celom Slovensku známy ako významný podporovateľ kultúrnych aktivít. Sám bol vynikajúcim tanečníkom, sólistom folklórneho súboru Železiar (1968 – 1984). V rokoch 1994 – 2002 bol generálnym sponzorom Folklórneho súboru Železiar.
Od roku 1997 bol 20 rokov hlavným donátorom súťaží tanečníckych schopností na Košických folklórnych dňoch. Je dlhoročným spolupracovníkom Národného osvetového centra v oblasti scénického folklorizmu. Mnoho rokov spolupracoval na príprave Folklórneho festivalu Východná, výrazne sa podieľal na podpore ďalších významných slovenských podujatí v oblasti tradičného ľudového umenia. Vo folklórnom hnutí na Slovensku pôsobí aj ako člen porôt na celoštátnych folklórnych súťažiach. Popri ľudovom umení dlhé roky výrazne podporuje aj Štátne divadlo Košice. Nie je veľa úspešných podnikateľov, ktorí sú ochotní nezištne podporovať kultúru a umenie. Štefan Mráz je takým človekom už viac ako dve desaťročia. Dáva prácu stovkám obyvateľov východného Slovenska a pomáha pri tom, aby mnoho ďalších mohlo zmysluplne využívať svoj voľný čas a prežívať radosť z umeleckého zážitku.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Marián Angelovič, novinár
za dlhoročnú žurnalistickú prácu, za pôsobenie vo verejnom živote,
v orgánoch stavovskej novinárskej organizácie a za charitatívne aktivity
pri príležitosti životného jubilea - 60. narodenín

Marián Angelovič sa novinárskej profesii venuje už viac ako 30 rokov. Po maturite v Krompachoch v roku 1976 prišiel študovať do Košíc. V roku 1981 nastúpil na miesto redaktora podnikových novín Oceľ východu (VSŽ), odkiaľ po 12 rokoch prešiel pracovať do redakcie košického denníka Večer. Neskôr patril k prvým zamestnancom nového denníka Korzo, neskôr pôsobil v denníkoch Pravda a Národná obroda. V súčasnosti viac ako desať rokov pracuje pre tlačovú agentúru SITA. Vo svojich autorských materiáloch v regionálnych a celoslovenských denníkoch, ale aj v agentúre, prináša pravdivé a neskreslené informácie o dianí v Košickom kraji, o problémoch i úspechoch, ktoré región dosiahol, o radostiach i starostiach jeho občanov.
Píše s hlbokou znalosťou problematiky, s prehľadom a poznaním súvislostí. Jeho články sú spoľahlivou databázou informácií, na ktoré sa spoliehajú aj ďalší autori. Vďaka dlhoročnej novinárskej práci dokonale pozná Košický kraj a ľudí, ktorí v ňom žijú. Aktívne pôsobí aj ako fotograf, spolupracoval s viacerými týždenníkmi.
Okrem aktívnej novinárskej práce sa angažuje v spoločenskom dianí – napr. v Slovenskom zväze invalidov. Už siedmy rok je komisárom Slovenskej knihy rekordov, ktorá mapuje významných jedincov a kolektívy a ich výnimočné výkony v rôznych oblastiach, pričom viacerí z nich sú zapísaní dokonca v Guinessovej knihe rekordov (napr. Košičan Juraj Barbarič, košická štvorylka). Regionálna organizácia Slovenského syndikátu novinárov oceňuje aj jeho viacročnú aktivitu ako člena jej výboru. Región zastupoval v Predstavenstve SSN a neskôr pôsobil v Kontrolnej komisii SSN.
Ocenenie Mariána Angeloviča je ohodnotením dlhoročnej nepretržitej tvorivej práce, za ktorou nezostávajú múry domov. Novinár stavia povedomie národa, dopĺňa poznanie ľudí, vytvára priestor na názory, dáva podnety na diskusiu. Jeho práca je prchavá a rýchlo sa rozplynie v čase, no má veľkú silu, na ktorú sa spolieha celá spoločnosť.

MVDr. Lucia Cangárová, riaditeľka Územného spolku SČK Košice - mesto
za 40 rokov verejnoprospešných služieb v prospech obyvateľov mesta Košice a Košického samosprávneho kraja
pri príležitosti životného jubilea – 65. narodenín

Lucia Cangárová (1952) vyštudovala Strednú zdravotnícku školu v Prešove a UVL v Košiciach. Päť rokov pracovala v zdravotníctve, od roku 1976 pre SČK. Dosiahla množstvo úspechov v projektoch prospešných pre obyvateľov mesta, kraja i celú spoločnosť. Jej iniciatívou vzniklo v roku 1992 jedno z prvých zariadení sociálnych služieb pre ľudí bez prístrešia. V roku 2003 stála pri zriadení Domova sociálnych služieb pre deti a mládež s ťažkým zdravotným postihnutím. Významne sa podieľala na príprave a realizácii projektu Cesta a na vzniku Centra komplexných služieb starostlivosti pre deti a mládež s ťažkým zdravotným znevýhodnením, ktoré v ňom neskôr finančne podporila Švajčiarska konfederácia. Rovnako významné je zabezpečovanie financovania neštátnej organizácie a udržanie zdravotných, sociálnych a humanitárnych služieb pre obyvateľov mesta.
V 90-tych rokoch sa významne podieľala na zriadení výučbového a výcvikového centra, ktoré zabezpečilo kurzy pre tisícky absolventov v oblasti sociálnej, zdravotníckej a prvej pomoci, ako aj bezplatnú odbornú prípravu pre dobrovoľníkov poskytujúcich verejnoprospešné služby v meste. Má významný podiel na rozvoji bezplatného darcovstva krvi a dobrovoľníctva v tejto oblasti. Vedie k nemu mladých ľudí aj prostredníctvom Študentskej kvapky krvi, ktorá sa organizuje už vyše 20 rokov.
Udržiava spolkový život červeného kríža v meste aj medzi mládežou, venuje sa výchove k poskytovaniu prvej pomoci a verejnoprospešným projektom pre deti, mládež i sociálne slabé rodiny. Podporuje mladých ľudí v aktivitách a dobrovoľníckych službách. Podporuje pedagógov a deti v poskytovaní prvej pomoci i šíreniu humanitárnych myšlienok a pomoci slabším. Každoročne organizuje prehliadky a súťaže v tejto oblasti pre stredné i základné školy. Prostredníctvom miestnych spolkov zabezpečuje pomoc sociálne slabým a mnohodetným rodinám.
V 80. rokoch bola poslankyňou v MČ Dargovských hrdinov a predsedníčkou sociálnej komisie. Výrazne sa angažovala v meste aj ako členka tímu v odbornej tematickej skupine – Sociálne veci a Zdravotníctvo pri vytváraní a aktualizácii PHSR mesta Košice 2008-2015. Na verejno-prospešných programoch sa podieľa aj ako členka Soroptimist klubu Košice. Je členkou Rady Partnerstva pre regionálnu a územnú stratégiu Košického kraja na roky 2014 – 2020.

Mikuláš Hintoš, dlhoročný predseda Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice, s. r. o.
za osobitný prínos pri kultivácii kolektívneho vyjednávania a dialógu medzi sociálnymi partnermi najväčšieho zamestnávateľa v Košickom kraji

Viac ako 40 rokov pracuje vo Východoslovenských železiarňach, dnešnej spoločnosti U.S.Steel Košice. Polovicu tohto času venuje odborárskej práci vo fabrike. Nastúpil do nej ako absolvent hutníckeho učilišťa v Šaci, po vzore svojho otca. Začínal ako zámočník v údržbe energetiky na opravách turbín a kompresorov. Neskôr si doplnil vzdelanie na priemyslovke v odbore strojárstvo. Stal sa predákom regulačných systémov parných turbín a majstrom teplárenskej strojovne, začal sa venovať aj odborárskej práci a absolvoval diaľkové štúdium na inštitúte vzdelávania odborov. V roku 1998 ho zvolili za predsedu odborov v divíznom závode Energetika, túto funkciu vykonával desať rokov a odborová organizovanosť tam vtedy dosahovala až 86 percent. V roku 2008 úspešne kandidoval na uvoľnený post predsedu Rady odborov. Stal sa hlavným vyjednávačom pri kolektívnom vyjednávaní za odbory a zamestnancov. Spolu s kolegami vo vyjednávacom tíme od príchodu amerického investora dokázali vyjednať vždy kvalitné kolektívne zmluvy, ktoré nie sú v slovenských podmienkach samozrejmosťou.
Mikuláš Hintoš sa viackrát v rámci medzinárodnej odborovej asociácie zasadzoval za ochranu záujmov pracujúcich v európskom oceliarskom priemysle a za férový konkurenčný boj. Výrazne prispel k ďalšiemu rozvoju bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vysokou osobnou zainteresovanosťou pri motivácii stoviek zamestnancov a dôrazom, ktorý tejto oblasti venoval. Svoje líderstvo prejavoval tak pri podpore dobrovoľníckych firemných podujatí, kde pomáhal organizáciám pre zdravotne znevýhodnené deti a mládež, ako aj pri rozvoji sociálnych programov a športových aktivít pre pracujúcich - obyvateľov košického regiónu.
Verejné ocenenie dlhoročného predsedu Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Mikuláša Hintoša je symbolickým poďakovaním pri príležitosti jeho odchodu do dôchodku.

Ústav histológie a embryológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach
za osobitný prínos v pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti a za pregraduálnu a postgraduálnu výchovu študentov medicíny a mladých lekárov
Ocenenie prevzala prednostka ústavu prof. MUDr. Eva Mechírová, CSc.

Ústav histológie a embryológie Lekárskej fakulty UJPŠ v Košiciach bol zriadený 1. septembra 1948. Vo svojej histórii zaznamenal mnohé úspechy na poli pedagogickej a vedecko-výskumnej činnosti a v pregraduálnej a postgraduálnej výchove študentov medicíny a mladých lekárov.
Pedagogickí pracovníci ústavu zabezpečujú výučbu vo všetkých študijných odboroch v slovenskom aj anglickom jazyku, pričom využívajú najmodernejšie mikroskopy, multimediálne projekcie a ako jediní na Slovensku testovací spôsob skúšania súčasne pre celý ročník. Študenti pracujúci na ústave v rámci ŠVOČ získavajú významné ocenenia na konferenciách doma a v zahraničí.
Vo vedecko-výskumnej činnosti sa ústav zameriava na histologickú analýzu apoptotickej bunkovej smrti v komplexe ischemicko-reperfúzneho poškodenia tenkého čreva a rieši aj problematiku získavania tolerancie farmakologickým prekondicionovaním alebo postkondicionovaním po ischémii v mieche králikov.
Novou problematikou riešenou na ústave v rámci grantu VEGA a APVV v spolupráci s klinickými pracoviskami na LF UPJŠ, ale aj lekárskou fakultou vo Viedni, v Prahe a Barcelone, je skúmanie prítomnosti agregátov α-synukleínu v bioptickom materiáli z hrubého čreva, ktoré by mohli byť potenciálnym biomarkerom Parkinsonovej choroby už v premotorickom štádiu ochorenia.

MUDr. Ľubomír Rohoň, lekár
za významný prínos pri preventívnej a liečebnej starostlivosti o dospelú populáciu v oblasti vnútorných chorôb a za prípravu študentov na ich budúce povolanie

Ľubomír Rohoň žije a pôsobí v Michalovciach, no narodil sa v Sučanoch. Maturoval na vtedajšej Strednej všeobecnovzdelávacej škole na Šrobárovej ulici v Košiciach, vysokoškolské vzdelanie získal na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach v odbore všeobecné lekárstvo v rokoch 1964-1970.
Od ukončenia vysokoškolského štúdia pracuje na internom oddelení nemocnice v Michalovciach, kde v priebehu rokov získal plnú odbornú kvalifikáciu pre odbor vnútorného lekárstva. Najprv ako sekundárny lekár, neskôr ako zástupca primára a od roku 1989 ako primár II. interného oddelenia. Vo funkcii primára prejavil nielen odborné a organizačné schopnosti, ale tiež zmysel pre pedagogickú činnosť. Vďaka tomu na pracovisku vyrástlo veľa odborne erudovaných lekárov - internistov, ktorí našli uplatnenie pri samostatnej činnosti v neštátnych zariadeniach, či vo vedúcich funkciách na iných pracoviskách.
S profesorom Miroslavom Mydlíkom sa maximálne angažoval pri vytvorení hemodialyzačného pracoviska v Michalovciach. Možno ho považovať za zakladateľa modernej nefrológie v michalovskom okrese.
V rokoch 2010-2013 bol riaditeľom NsP Štefana Kukuru v Michalovciach. v súčasnosti pracuje na čiastočný úväzok ako ambulantný internista. Takmer 40 rokov vyučuje na Strednej zdravotníckej škole v Michalovciach. Jedno funkčné obdobie vykonával funkciu prezidenta Regionálnej lekárskej komory v Michalovciach.
Piate volebné obdobie pôsobí ako poslanec mestského zastupiteľstva v Michalovciach. Angažuje sa predovšetkým v zdravotno - sociálnej oblasti. V roku 1996 získal Cenu mesta Michalovce. Je ženatý, má dve dospelé deti.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Ing. Štefan Bašták, starosta obce Slavošovce a poslanec Zastupiteľstva KSK
za dlhoročnú aktívnu prácu v komunálnej a regionálnej samospráve
pri príležitosti životného jubilea – 60. narodenín

Štefan Bašták v roku 1994 vymenil pozíciu stavebného inžiniera v slavošovských papierňach za neľahký post starostu. Gemerskú obec Slavošovce vedie už 23 rokov. Dve volebné obdobia je aj poslancom Zastupiteľstva KSK. Je členom Rady Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorej zastupuje Združenie miest a obcí horného Gemera.
Angažuje sa vo všetkých aktivitách v Štítnickej doline. Je jedným zo zakladateľov podujatia Rok na Gemeri, ktoré pripravuje Gemerské osvetové stredisko v Rožňave. Jeho vysoká kvalita a obsahová pútavosť spôsobila, že sa z obce Slavošovce muselo presťahovať do Rožňavy, aby mohlo uspokojiť záujem všetkých divákov. Obyvatelia Slavošoviec, kde sa niekoľko ročníkov festivalu zvykov a obyčají Gemera konalo, ani potom na „svoje“ naň nezanevreli, ale stále ho výrazne podporujú programovo i finančne. Patrí medzi trvalo podporované podujatia Košického samosprávneho kraja.
Vďaka výraznej podpore obce i Štefana Baštáka osobne, sa podarilo rozbehnúť aktivity okolo revitalizácie a využívania technickej pamiatky – Tunela pod Homôlkou. Z unikátneho technického diela sa vďaka iniciatíve obce a občanov, stala turistická atrakcia. Výrazne k tomu pomohol aj projekt podporený z grantu programu Terra Incognita, prostredníctvom ktorého získalo Lesné družstvo Slavošovce prostriedky na úpravu vstupu do tunela pod Homôlkou a sprístupnenie historickej stavby. Pomohlo to skvalitniť kultúrny cestovný ruch Gemera a zvlášť Slavošoviec, ktoré sú súčasťou Mikroregiónu Štítnická dolina na Gotickej ceste. V ďalších rokoch sa k tomuto projektu podarilo pridať oddychovú zónu inšpirovanú Dobšinského rozprávkami. Zatiaľ nevyužitý potenciál má aj múzeum Dobšinského, čo je výzvou do ďalších rokov aj pre Štefana Baštáka.

Mária Brdárska – Janoška, speváčka, ľudová rozprávačka, autorka programov a nositeľka tradícií z Rejdovej
za celoživotné výsledky pri uchovávaní a prezentovaní tradičnej kultúry v hornom Gemeri)
pri príležitosti životného jubilea - 80. narodenín

Mária Brdárska Janoška sa narodila v Rejdovej v roľníckej rodine. Rodičia boli zanietení pre ľudovú pieseň a tradície. V ich dome sa konali priadky a iné stretnutia mládeže z dediny. Ako 13-ročná v roku 1950 spievala a predvádzala ľudový odev etnografovi Karolovi Plickovi. Ako 16-ročná bola s prvým folklórnym zoskupením v Rejdovej - národopisnou skupinou - v Strážnici. Neskôr sa stala jej vedúcou a autorkou programových čísel.
Spolupracovala pri výstave v Slovenskom národnom múzeu v Martine. Zúčastňovala sa na speváckych a rozprávačských súťažiach po celom Slovensku. Nielen ako sólistka, ale aj s folklórnou skupinou Hôra, s ktorou pripravila množstvo programových čísel.
Je žriedlom rôznych námetov pri tvorbe programov i v omladenom kolektíve. Čerpá zo svojich spomienok a dokáže využiť pôvodné prvky v javiskovej skratke tak, aby program zaujal diváka. Nevynechala ani jeden zo 43 ročníkov Gemerského folklórneho festivalu v Rejdovej - buď ako sólistka, alebo so skupinou. Spolupracovala pri nahrávaní zvukových i obrazových nosičov Svadba v Rejdovej (1967), Gemer-Malohont, Vianoce v Gemeri (1993). V roku 2003 samostatne nahrala CD nosič A v Rejdovej pri kostele. V celoštátnej súťažnej prehliadke Nositelia tradícií 2006 získala folklórna skupina Hôra pod jej vedením Cenu za interpretáciu svadobných piesní.
Celý svoj život venovala ľudovej piesni, zvykom a obyčajam . Často účinkovala v programoch folklórnych festivalov vo Východnej, Detve, Myjave, Kokave nad Rimavicou, Heľpe a ďalších. Mladých ľudí stále viedla k uchovávaniu vlastných tradícií, aj dnes ich učí staré rejdovské piesne, rečňovanky i tance a veľmi rada sa podelí so svojimi skúsenosťami a zážitkami.
Je jedinečnou nositeľkou gemerských tradícií. Stále je aktívna pri tvorbe podujatí s folklórnou skupinou v obci. Tiež je nápomocná pri dokumentovaní tradičnej ľudovej kultúry v rámci regiónu. V roku 2016 nahrala so svojimi hosťami CD nosič V Rejdovej pri četerni. Svojimi skúsenosťami prispela k zachovaniu a zdokumentovaniu cirkevných piesní ECAV.
V roku 2017 účinkovala v galakoncerte Medzinárodnej súťaže nahrávok hudobného folklóru Grand Prix Svetozára Stračinu.

Ing. Anton Briňarský, dirigent Mestskej hasičskej dychovej hudby Sečovce
za dlhoročné úspešné vedenie orchestra, mimoriadne zásluhy pri rozvoji kultúrneho života mesta a reprezentáciu doma i v zahraničí

Narodil sa a žije v Sečovciach. V roku 1953 tu začal navštevovat' hudobnú školu. Od začiatku sa prejavoval nielen ako hudobník sólista, ale aj ako organizátor a aranžér materiálov pre členov hudobných skupín. Od roku 1958 hral vo svojej prvej tanečnej skupine na akordeón a začal študovať na elektrotechnickej priemyslovke v Košiciach. Sústavne pôsobil v školských kapelách a orchestroch ako huslista, klarinetista, saxofonista a kontrabasista. Pokračoval aj počas štúdia na Strojníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. Často spolupracoval s hudobníkmi, ktorí sa neskôr venovali' hudbe profesionálne.
V roku 1967 začal pracovat' v sečovskom závode Strojstav a hrať v dychovke. Na vojenčine absolvoval v Plzni kapelnícke skúšky a viedol vojenskú kapelu Skorpióni, pôsobil v bratislavskej skupine Miloša Oberuča Devín Singers, ktorá účinkovala v západnom Nemecku, Švédsku, Dánsku a Holandsku. Po hudobnom turné sa vrátil do Sečoviec - do skupiny Tiene.
V roku 1972 natrvalo zakotvil v sečovskej požiarnickej dychovej hudbe, ktorej členovia dovtedy nemali hudobné vzdelanie. Prebral dirigentskú paličku, absolvoval kurz dirigentov dychových hudieb, začal upravovať skladby.
Ako dirigent mestskej požiarnickej dychovej hudby prvýkrát vystúpil v novembri 1977 na festivale v Unine na západnom Slovensku. Postupne upravil a rozšíril repertoár kapely, hlavne o tanečné skladby, napísal i vlastné skladby. Zostavil tri spevníky. Aj na poste dirigenta si rád zahrá na klarinet alebo saxofón, hlavne skladby tanečného charakteru.
Na poste dirigenta pôsobí 42 rokov. Mesto Sečovce mu za dlhoročnú riadiacu činnosť' v pedagogických službách, vynikajúce výsledky v kreatívnej práci v oblasti dychovej hudby a rozvoj kultúry v meste a reprezentáciu mesta Sečovce udelilo Cenu mesta Sečovce Pro Nobis. Aj vďaka jeho zanietenosti a obetavosti Hasičská dychová hudba v Sečovciach oslavuje v tom roku 75. výročie od svojho vzniku.
Pri príležitosti životného jubilea bol v roku 2014 povýšený' do tretej najvyššej hodnosti v Dobrovoľnom hasičskom zbore ako vrchný inšpektor.

Folklórna skupina Stromíš z Vlachova
za udržiavanie kultúrnych tradícií a uchovávanie duchovného bohatstva v regióne Gemer
pri príležitosti 50. výročia založenia
ocenenie prevzal zakladateľ skupiny Mgr. Juraj Kováč

V roku 1967 bola vo Vlachove založená národopisná skupina Matičiar, ktorá sa preformovala na folklórnu skupinu a dostala názov podľa najvyššieho vrchu v chotári obce Vlachovo – Stromíš. Zakladateľom skupiny a do roku 2000 aj jej vedúcim bol Juraj Kováč, ktorý s ňou vytvoril množstvo zvykoslovných programov.
V začiatkoch sprevádzala skupinu ľudová hudba Jozefa Endreka. Kolektív sa zameral na spracúvanie vlachovských zvykov, obyčají a spevácke čísla. V skupine pôsobilo viacero sólistov spevákov a hráčov na ľudové nástroje.
Stromíš má vo svojom repertoári spracovanú známu Vlachovskú gubajku – každý rok ju prezentuje v obci počas Vianoc. Ďalej sú to Rukovačka, Vlachovská svadba, Krstiny, Spomienka na strýka Marciša, Priadky u Šafárov, Jozefovské jarné spevy. Nechýbajú tanečné čísla – Voliarsky tanec, Voliarečka, Gemerské Cifrovačky, Čardáš, Gemerské rozkazovačky dievčenské Koleso, Sviečkový, Svadobný tanec pred zavíjankou, Zavíjanka, Čepenie, Zavíjankový tanec ...
Folklórna skupina Stromíš viackrát nahrávala pre Československý a Slovenský rozhlas i televíziu, do Klenotnice ľudovej hudby, relácie Kapura.
Stromíš sa zúčastňuje na postupových súťažiach hudobného folklóru, kde získal mnohé ocenenia – napr. za prínos pri uchovávaní autentického materiálu, za interpretáciu svadobných piesní z Vlachova.
V roku 2013 vydal Stromíš CD nosič Vo Vlachove na dedine stojí skala visoká. Skupina účinkovala na festivaloch vo Východnej, Detve, Košiciach, Rejdovej, Klenovci, Kokave nad Rimavicou, Heľpe, Gombaseku, Slavošovciach-Rožňave a v neposlednom rade v programe vlachovského letného festivalu hudby, spevu a tanca. V zahraničí to bolo v Maďarsku, Ukrajine, Nemecku, Poľsku, Srbsku Čechách a Francúzsku – v Paríži.

Knižnica pre mládež mesta Košice
za významnú dlhoročnú podporu čitateľskej gramotnosti detí a mládeže Košického samosprávneho kraja
ocenenie prevzala riaditeľka knižnice Mgr. et Mgr. Iveta Hurná

Knižnica pre mládež mesta Košice je jedinou špeciálnou knižnicou na Slovensku orientovanou na prácu s deťmi a mládežou. V čase svojho vzniku v roku 1955 bola prvou z pilotného projektu, ktorého cieľom bolo založiť špeciálne knižnice pre deti a mládež v každom krajskom meste po celom Československu – a zostala jediná. Vznikla odčlenením detského oddelenia Krajskej ľudovej knižnice (súčasnej VKJB) ako Krajská detská knižnica.
V histórii niekoľkokrát zmenila názov, preto si ju možno pamätať ako Okresnú knižnicu pre mládež, Krajskú knižnicu pre mládež či Mestskú knižnicu pre deti a mládež.
V súčasnosti má 21 pobočiek (16 školských a 5 mimoškolských). Jedinečnými sú pobočky LitPark a Nezábudka. Najmodernejšia pobočka LitPark sa nachádza v areáli zrekonštruovaných Kasární/Kulturpark na Kukučínovej ulici a pre čitateľov je otvorená každý deň v týždni vrátane víkendu (čo je tiež ojedinelá novinka). Okrem bohatého knižného fondu a časopisov ponúka relaxačnú zónu s možnosťou hrania spoločenských hier.
Zaujímavou a historicky vzácnou súčasťou je Múzeum detskej knihy, ktoré tvorí zatiaľ 4 889 titulov pôvodnej slovenskej detskej literatúry. Knihy s rokom vydania od 1893 po rok 2000 v celkovom počte 1 500 kusov sú k dispozícii práve v priestoroch LitParku. Pobočka Nezábudka na Poľovníckej ulici sa špecializuje na prácu s čitateľmi s rôznym znevýhodnením (zdravotným, mentálnym a sociálnym), pričom úzko spolupracuje so špeciálnymi základnými školami, domovmi sociálnych služieb a tiež s Detskou fakultnou nemocnicou.
Knižnica má vo fonde takmer 220 tisíc zväzkov a jej služby využíva takmer 12 tisíc čitateľov rôznych vekových kategórií vrátane dospelých. Ročne eviduje 230 tisíc výpožičiek a pripraví až 2 800 rôznych podujatí a festivalov zameraných na podporu čítania. Medzi najúspešnejšie patrí Mesiac autorského čítania, festivaly Číta celá rodina a Vianočná knižka sa otvára, literárna súťaž pre začínajúcich autorov Literárne Košice Jána Štiavnického, Dni detskej knihy a odborné semináre pre knihovníkov a učiteľov.
„Dobré knihy, ak sú skutočne dobré a múdro napísané, sú cibrením ducha, pilníkom súdnosti, masťou na oči, lievikom múdrosti, zrkadlom cudzích myšlienok a činov, našim vlastným vodidlom” (J. A. Komenský)

László Kardos, Ing. Juraj Ronec, Mgr. Alexander Derda - kolektíva autorov publikácie Plešivec – potulky dejinami Plešivca
za významný prínos pri zviditeľňovaní obce Plešivec

Kniha Plešivec – potulky dejinami Plešivca bola predstavená širokej verejnosti v júni minulého roka. Jej autori sa už niekoľko rokov venujú bádaniu a odhaľovaniu histórie obce Plešivec. Svojou prácou prispievajú k zviditeľneniu obce, čoho výsledkom je aj spomínaná kniha.
Vďaka aktivitám takých nadšencom, ako sú autori knihy o Plešivci, sa môžeme dozvedieť napríklad aj to, že v 12. storočí slovo Plešivec nebolo názvom usadlosti alebo mestečka v dnešnej forme. Takto bol pomenovaný obrovský súbor majetkov od Ardova cez Štítnik až ku Brzotínu. Názov súvisel s Veľkým vrchom, ktorý bol plešatý. Ešte aj dnes ho zdobí množstvo holých skál. Slúžil ako orientačný bod pre kupcov, obchodníkov i cestujúcich. Koncom 13. storočia nadobudla usadlosť mestský charakter. Pri kláštore postavili hrad a na tomto rušnom mieste začali vyberať mýto.
Mestečko dosiahlo vrchol svojho rozvoja za vlády rodu Anjou. Plešivec dostal od Karola Róberta titul mesta. Každý štvrtok bol dovolený jarmok, mesto mohlo samostatne súdiť zlodejov a vrahov. Ľudia sa živili chovom domácich zvierat a pestovaním ovocia v obrovských sadoch. Boli tu kovotepci a rôzni iní remeselníci, v meste sa pálilo vápno, pracovalo sa v niekoľkých železných hámroch. Spracovávalo sa drevo, pálilo olovo.
V polovici 16. storočia napadli župu Turci. Zbúrali a podpálili Jelšavu aj Plešivec, drancovali.
V druhej polovici 19. storočia tu postavili oceliareň, výrobňu elektrickej energie, na mieste starého vodného mlyna vzniká nová celulózka. Manó Huppert otvoril magnezitku, vznikol prvý uhorský papierenský závod i továreň na výrobu palíc, klincov a náradia. Koncom roka 1893 postavili železničnú trať Plešivec – Muráň, o rok neskôr trať Plešivec – Slavošovce. v roku 1898 Rezso Blum založil ústav pre slabomyseľných.
I keď sa Plešivec stal najdôležitejším železničným uzlom župy, svoju bývalú slávu už neobnovil. Ale vďaka autorom knihy nebude zabudnutá.

Mgr. Ján Kunca, bývalý riaditeľ Evanjelického gymnázia J. A. Komenského v Košiciach
za celoživotný prínos v oblasti vzdelávania, kultúry a spoločenského života,
za dosiahnuté výsledky pri rozvoji základného a stredného školstva
pri príležitosti životného jubilea - 80. narodenín

Ján Kunca celý svoj život zasvätil výchove a vzdelávaniu mládeže. Narodil sa vo Vranove nad Topľou. Od roku 1958 žije v Krásnej. Začal tam pôsobiť ako učiteľ fyziky a chémie na základnej škole a hneď sa zapojil do kultúrneho a spoločenského života obce, do osvetovej činnosti a práce s mládežou. V roku 1964 sa stal riaditeľom základnej školy v budove starého kaštieľa, ktorá kapacitne nevyhovovala. Začal hľadať možnosti na výstavbu novej školy, otvorená bola v roku 1968, spolu s ňou aj bytový dom pre rodiny učiteľov. Ako predseda občianskeho výboru pomohol s prístavbou materskej školy, začala sa výstavba domu smútku, výstavba kultúrneho domu. Ján Kunca aktívne riešil rôzne problémy, ktoré sa v obci vyskytovali. Získal si dôveru a úctu obyvateľov.
Keď v roku 1970 vznikol okres Košice- okolie, Ján Kunca sa na 17 rokov stal vedúcim odboru školstva. Neskôr bol krajským školským inšpektorom pre ústavnú, ochrannú a náhradnú výchovu v detských domovoch, školách pôsobiacich pri zdravotníckych a špeciálnych zariadeniach. Tu naplno využil svoje odborné vedomosti, dlhoročné skúsenosti a organizačné schopnosti. Po roku 1989 pôsobil ako pedagóg na súkromnej strednej škole, kde vyučoval chémiu a kozmetickú chémiu.
Na výzvu evanjelickej cirkvi sa začal v roku 1992 podieľať na príprave vzniku bilingválneho gymnázia s vyučovacím jazykom anglickým. Od 1.9.1994 bolo do siete škôl v SR zaradené osemročné a päťročné bilingválne slovensko-anglické gymnázium Jána Ámosa Komenského. Ján Kunca sa stal na sedem rokov jeho riaditeľom. Absolventi školy disponovali výbornou znalosťou anglického jazyka, škola si získala vážnosť. Ján Kunca prispel aj k zriadeniu školského speváckeho zboru Chorus Comenianus, ktorý pod vedením Aleny Csajkovej žne úspechy nielen na domácej pôde, ale aj v zahraničí.
Po odchode do dôchodku pôsobil Ján Kunca šesť rokov ako predseda školského výboru Západného dištriktu Evanjelickej cirkvi a.v. Pri príležitosti 500. výročia reformácie ECAV na Slovenku mu bola udelená Pamätná medaila a Pamätný list za presadzovanie kresťanských hodnôt v spoločnosti.

prof. RNDr. Pavol Miškovský, DrSc., odborník v biofyzike
za mimoriadny prínos k rozvoju biofyziky a interdisciplinárnych biovedných disciplín na Slovensku, budovanie medzinárodnej vedeckej spolupráce a priekopnícke úsilie pri prepájaní vzdelávania, základného výskumu a translačného výskumu

Pavol Miškovský je odborník v biofyzike a biofotonike, vedúci Centra interdisciplinárnych biovied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, garant magisterského a doktorandského štúdia v odbore Biofyzika na UPJŠ, predseda celoslovenskej komisie na udeľovanie titulov DrSc. v odbore Biofyzika, zakladateľ Slovenskej biofyzikálnej spoločnosti a majiteľ start-up spoločnosti SAFTRA Photonics s.r.o.
Doktorandský titul v biofyzike získal na Karlovej Univerzite v Prahe (1986), hodnosť DrSc. v odbore Biofyzika na Univerzita Komenského v Bratislave (2000), titul profesora vo fyzike na UPJŠ v Košiciach (2000). Absolvoval vedecké pobyty v Paríži a Bologni
Pracoval na vedeckých expertízach venovaných fyzikálno-chemickým mechanizmom fotodynamickej terapie, vývoju nanočasticových systémov pre cielený transport liečiv, konštrukcii nanosenzorov pre detekciu veľmi nízkych koncentrácií polutantov životného prostredia vo vode a potravinách, návrhu aparatúr pre optickú a laserovú spektroskopiu.
Ako pozvaný profesor pôsobil na univerzitách v Paríži a Orleans (Francúzsko), Inštitúte štruktúry materiálov Madrid (Španielsko), získal Fulbrightovo štipendium na pobyt na Iowa State University Ames (USA).
Jeho diela sú citované v odbornej literatúre, prednášal na medzinárodných konferenciách, na univerzitách a vedeckých inštitúciách. Významný je jeho podiel na manažovaní medzinárodných a národných projektov.

Mgr. Michal Savčák, in memoriam
za celoživotnú učiteľskú prácu a angažovanosť v mnohých oblastiach vzdelávania, kultúry a športu
ocenenie prevzal vnuk oceneného Jozef Soročin

Narodil sa v rokoch veľkej hospodárskej krízy v Lúčkach (1933). Celoživotný optimizmus zdedil po otcovi a túžbu po vzdelaní a neustálej duchovnej obnove po mame. Ľudovú školu navštevoval v Lúčkach, Meštiansku školu v Michalovciach. Maturoval na Pedagogickej škole v Prešove. Od svojich 22 rokov už pracoval ako učiteľ (v Porúbke, Podhorodi, Choňkovciach a Krčave). Vysokoškolskú kvalifikáciu získal na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a 30 ročný nastúpil na Gymnázium v Sobranciach, kde ako stredoškolský profesor s aprobáciou biológia – chémia pôsobil 35 rokov. Pri svojich študentoch bol stále mladý – učiteľstvo považoval za poslanie. Vzdelávanie spájal prirodzene s výchovou. Zaujímal sa o aj psychologicko – psychiatrické vedy a pôsobil ako východný poradca.
Rád sa stretával aj so svojimi absolventmi. Mal svojich žiakov úprimne rád, vždy uprednostňoval povzbudzovanie pred karhaním a jeho študenti zvykli hovoriť, že radi počúvali na hodinách chémie všetko mimo chémia. Hral tiež na husliach a viedol hudobný folklórny súbor.
Aj ako dôchodca sa zaujímal o dianie v spoločnosti, osobitne v školstve. Prednášal študentom Gymnázia Sobrance o zdravom životnom štýle, medziľudských vzťahoch, výchove, aj o ochrane prírody. Aktívne sa zapájal do činnosti komisie životného prostredia na Mestskom úrade v Sobranciach.
Rád pripomínal, že kto nepozná predkov – nepozná seba. Zaujímal sa o dejiny rodnej obce Lúčky, mesta Michalovce, aj okolia. Spracoval rodokmeň (genealógiu) rodov svojich predkov (rodopis). Vážil si aj krajanov – Lúčanov, ktorí boli podľa neho príkladom národnostnej a náboženskej tolerancie.
Aktívne športoval, celý život sa zaujímal o zdravý štýl, vyzdvihoval pohyb v prírode na čerstvom vzduchu, zdravé a jednoduché jedlo a duševnú rovnováhu. Sám sa o to aj usiloval.
V knihe Dedkov odkaz potomkom napísal: Nič nie je ťažšie ani cennejšie ako múdro sa rozhodnúť. Každý deň a každá hodina nám dávajú príležitosť byť lepší, skúsenejší, múdrejší. Oplatí sa investovať do celoživotného vzdelávania, lebo nič nás nekultivuje viac ako vzdelanie.

Milena Schmiedt, umelkyňa z Medzeva
za umeleckú a tvorivú činnosť s deťmi a mládežou, zvlášť pri tvorbe obrazov vysypávaných z piesku

Vyrába obrazy z farebného piesku. Najdôležitejšou vlastnosťou umelca tohto smeru je precíznosť. Motívy obrazov sú z jej vlastnej inšpirácie, niektoré pokusom o repliky diel umelcov svetového významu.
Každý začiatok je ťažký. Aj pani Milena Schmidt začínala jednoduchými obrazcami a postupne sa zdokonaľovala. Dnes tvorí svoju techniku, rada predvádza aj deťom, ktoré pravidelne víta na svojich workshopoch.
Vidieť ju môžete na rôznych regionálnych podujatiach vrátane Dní mesta Medzev.

MUDr. Juraj Sobek, lekár a poslanec Zastupiteľstva KSK
pri príležitosti životného jubilea – 65. narodenín

Narodil sa v Michaľanoch, ukončil štúdium na Lekárskej fakulte UPJŠ Košice a absolvoval atestácie z neurológie a z posudkového a revízneho lekárstva. Koncom 90. rokov zvládol aj štúdium ekonomiky a manažmentu zdravotnej poisťovne.
Takmer 20 rokov pôsobil ako lekár v neurologickej ambulancii Nemocnice s poliklinikou v Trebišove. V rokoch 1995 – 2017 okrem lekárskej praxe vykonával aj post riaditeľa pobočky Všeobecnej zdravotnej poisťovne v Trebišove. Popri pracovnej činnosti bol aj predsedom odborov zdravotníckych zriadení v okrese Trebišov.
Významnú úlohu v jeho spoločenskom pôsobení zohral šport, hlavne futbal, 25 rokov pracoval s mládežou na rôznych úrovniach mládežníckeho futbalu v trebišovskom FK Slavoj.
Špecifický význam pracovného a verejného pôsobenia sa u Juraja Sobeka spája s jeho dlhoročnou aktívnou činnosťou poslanca KSK. Dlhodobo participuje na riešeniach dôležitých tém, ktoré sa týkajú života ľudí v kraji. Ako najstarší člen zastupiteľstva a ako člen zdravotnej komisie a komisie cestovného ruchu a cezhraničnej spolupráce sa mimoriadne aktívne zapája do riešenia podnetov a problémov v oblasti zdravotníctva, turizmu, ale aj regionálneho rozvoja. Široké spektrum jeho aktivít navyše dopĺňa iniciatíva a pomoc v školských radách stredných škôl a v začiatkoch etablovania i v Dozornej rade Nemocnice s poliklinikou Trebišov – Svet zdravia.
Svojimi skúsenosťami s aplikáciou odborných poznatkov významne prispel k rozvoju zdravotníctva v meste Trebišov a v blízkom regióne i celom kraji. Treba vyzdvihnúť jeho aktívnu činnosť a širokospektrálnu pomoc pri prípravách verejnoprospešných projektov, spoločenských a kultúrnych podujatí. Má osobitný podiel na rozvoji Akadémie vzdelávania.
Juraj Sobek prestavuje typ mimoriadne činorodého človeka, ktorého jedinečný ľudský a osobnostný prínos spočíva najmä v empatii a porozumení pri riešení dôležitých otázok.

Lenka Šoldrová, DiS. art., vedúca mažoretkového klubu Cheeky Girls
za mimoriadne zásluhy v športovej činnosti, popredné umiestnenia kolektívu na domácich i medzinárodných súťažiach a úspešnú organizátorskú prácu

Lenka Šoldrová sa už od detstva venuje mažoretkovému športu. Počas svojho športového pôsobenia získala množstvo titulov a skúseností, v súčasnosti odovzdáva skúsenosti mladším dievčatám. Ako trénerka a choreografka sa od roku 2007 venuje mažoretkám v Centre voľného času PRIMA v Krompachoch. V roku 2010 vzniklo Občianske združenie Klub mažoretiek ASK – CHEEKY GIRLS. Pod jej vedením dievčatá vystupujú na rôznych súťažiach, kde vzorne reprezentujú nielen svoje mesto, ale aj Košický samosprávny kraj, či Slovensko.
Okrem vedenia mažoretkového klubu Cheeky Girls, je vedúcou trénerkou a choreografkou mažoretiek Shining Stars v ZUŠ v Prakovciach, s ktorými taktiež dosahuje medzinárodné úspechy.
Jej zverenkyne z Cheeky Girls i Shining Stars sa v minulej sezóne stali majsterkami i vicemajsterkami Slovenska vo viacerých kategóriách. Na Majstrovstvách Európy sa dievčatá z Krompách stali vicemajsterkami, dievčatá z Prakoviec majsterkami európy vo veľkých formáciách mix kadet a vicemajsterkami v ďalších troch kategóriách. Najvyššie tituly získali aj na Majstrovstvá sveta v chorvátskom Poreči. Podobnú titulovú žatvu zaznamenali aj v tomto roku na majstrovstvách Slovenska, Európy i sveta.
V máji 2017 sa v Spišskej Novej Vsi konali Majstrovstvá Slovenska v mažoretkovom športe, ktoré boli aj vďaka trénerke, choreografke a hlavnej organizátorke Lenke Šoldrovej pripravené na vysokej úrovni. Nie je zvykom, aby sa v našom regióne konali veľkolepé športové podujatia, akým sú rozhodne aj Majstrovstvá Slovenska v mažoretkovom športe. Kvalitu tohtoročných vysoko pozitívne hodnotili nielen súťažiaci, ale aj odborná či laická verejnosť. V športovej hale v Spišskej Novej Vsi sa stretlo približne 1500 súťažiacich z 30 mažoretkových klubov z celého Slovenska.

Irena Urbanová, vedúca Divadelného súboru Radosť
za dlhoročné vedenie ochotníckeho divadla v Trstenom pri Hornáde, šírenie divadelnej tradície v Košickom kraji a za reprezentáciu na celoslovenských súťažiach
pri príležitosti životného jubilea - 80. narodenín

Irena Urbanová je učiteľka, režisérka, vedúca mandolínového súboru a vedúca divadelného súboru Radosť v Trstenom pri Hornáde.
Narodila sa v obci Klasov v okrese Nitra, neskôr sa presťahovala do obce Veľká Dolina, časť Bačala. Pred 60 rokmi ako mladá učiteľka prišla do Trsteného pri Hornáde. Tu si našla životného partnera a vytvorila nový domov.
Priniesla si so sebou aj lásku k ochotníckemu divadlu. Postupne k divadelnému remeslu priúčala generácie školákov, ale aj dospelákov v obci. Boli časy, keď súbežne v obci viedla až tri divadelné skupiny. Žiakov, mládež aj dospelých. Staré slovenské hry z dedinskou tematikou popretkávané ľudovou piesňou pod jej taktovkou znova a znova ožívali.
Za tie roky pani Urbanová režírovala stovky predstavení v dedine, po celom regióne, ale aj na súťažiach po Slovensku. V dnešnom modernom svete počítačov, internetu a televízie, kde sme denne zahlcovaní množstvom nových "dôležitých" informácií pani Urbanová pomáha uchovať zvyky a tradície z doby dávno minulej. Mládež neúnavne vedie ku kultúre a čaro ochotníckeho divadla v regióne vďaka jej neustálej aktivite nezapadlo prachom.

Základná umelecká škola Trebišov
za vytváranie podmienok na aktívnu umeleckú činnosť žiakov, propagáciu tradičných hodnôt, kvalitnú výchovu a odbornú prípravu mladých talentov a uchovávanie špecifík a zvláštností Zemplína a celého Košického kraja
pri príležitosti 60. výročia založenia
ocenenie prevzala riaditeľka ZUŠ PaedDr. Veronika Jakimová

V roku 1957 v Trebišove založili prípravný hudobný krúžok a v septembri otvorili Hudobnú školu s dvoma miestnosťami v centre mesta. Prvou riaditeľkou sa stala Mária Tichá. Neskôr fungovala ako Ľudová škola umenia, presťahovala sa do historickej budovy niekdajšieho Kláštora pavlínov, kde sídli dodnes. Na poste riaditeľov sa postupne vystriedali Ján Majerčák, Walter Gerlici, Marcela Reiskupová, Oľga Kurajdová, Anton Kudla, Viktor Bulinský, Viera Fedorčáková a Veronika Jakimová.
Škola od začiatku ovplyvňovala kultúrny život v meste i regióne, verejné vystúpenia žiakov patria k najnavštevovanejším kultúrnym podujatiam v meste. Osobitnou kapitolou sú baletné rozprávkové predstavenia, výchovné koncerty pre základné školy, adventné a vianočné koncerty.
Základná umelecká škola v Trebišove poskytla základy umeleckého vzdelania širokému okruhu obyvateľstva. Z najúspešnejších absolventov sú dnes profesionálni umelci, pôsobiaci v rôznych sférach kultúry a umenia. Patria k nim: herečka Táňa Radeva, maliar Stano Bubán, výtvarníčka Lena Lešková, operná speváčka Ľudmila Gallová, sochár Richard Wagner baletka Lídia Orosová, maliar Anton Vasilko. Škola vychovala dve generácie vlastných pedagógov, ktorí sa po skončení odborného štúdia vrátili späť na pôdu školy. V súčasnosti má 581 žiakov a je plne organizovaná. Má štyri odbory: hudobný, tanečný, výtvarný a literárno-dramatický. Absolventi študujú na stredných a vysokých školách s umeleckým zameraním doma, aj v zahraničí. Spomeňme Daniela Tocika, ktorý študuje grafický dizajn v škótskom Edinburgu a Kristínu Mihaľovú, poslucháčku 2. ročníka jazzového Konzervatória Jaroslava Ježka v Prahe. Martin Brečko sa stal víťazom pesničkovej súťaže „Košický zlatý poklad.
ZUŠ v Trebišove vytvára priestor pre rozvoj umeleckých záujmov a zručností detí a pre aktívne a zmysluplné trávenie voľného času. Pretvára spontánny vzťah dieťaťa k umeniu, rozvíja a vyvažuje rozumovú i citovú stránku, rozvíja talent a tvorivosť, formuje a kultivuje jeho osobnosť.