Ceny za rok 2006

Cena Košického samosprávneho kraja za rok 2006

JUDr. Jozef Bomba, in memoriam
Cenu prevzal Ing. Jozef Bomba, syn oceneného in memoriam.
JUDr. Jozef Bomba patril medzi najúspešnejších futbalistov v športových dejinách Slovenskej a predtým i Československej republiky.
Bývalý hráč Bardejova, Prešova, RH Brno a VSS Košice na narodil 30. marca 1939. Bol veľkým futbalovým elegánom, kráľom vzdušných súbojov, rýchlikom v  kopačkách. 13-krát reprezentoval ČSSR, naposledy sa predstavil v  jesennej kvalifikácii ME 1972 s kapitánskou páskou proti Fínsku. Stal sa druhým Slovákom v histórii, ktorý hral za výber Európy (proti Škandinávii 20. mája 1964 v Kodani). Pričinil sa o postup reprezentačného mužstva na neoficiálne ME 1960 vo Francúzsku. Hoci pôvodne nefiguroval v kádri ani na strieborné MS 1962 v Čile, vtedajší tréner ho po postupe ČSSR zo základnej skupiny dodatočne povolal. Pre zdravotné problémy musel skončiť s aktívnou činnosťou a začal sa venovať právu. V roku 1989 odišiel do invalidného dôchodku.
Popri športe dokázal aj ďalšie svoje osobné kvality. Vyštudoval, uplatnil sa v  právnickom živote a potvrdil, že z futbalistu sa i mimo trávnika môže stať odborník vysokej úrovne. Verejnosti sú menej známe jeho aktivity v  treťom sektore, ktorým sa venoval od roku 1995 veľmi obetavo aj napriek zdravotným problémom, ktoré spôsobilo jeho ťažké telesné postihnutie a s tým spojená invalidita. Treba vyzdvihnúť jeho nezištné právne poradenstvo, spoluautorstvo projektov a ich realizácia, ktoré pomohli členom desiatok mimovládnych organizácií. Zomrel v októbri 2005 vo veku 66 rokov.

Jeho Vysokopreosvietenosť Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska
Arcibiskup prešovský a Slovenska Ján, občianskym menom Mgr. Ján Holonič, absolvoval v roku 1958 Pravoslávnu bohoslovecku fakultu v Prešove. Pôsobil na farnostiach v Rakovci nad Ondavou a v Šamudovciach. V roku 1983 prijal v Trojicko-Sergejevskej Lavre v Zagorsku mníšsky postrih s  menom Ján a hodnosť archimandritu. 22. mája 1983 ho zvolili za biskupa michalovskej eparchie a z rúk Jeho Blaženosti metropolitu Doroteja, arcibiskupa Nikolaja a biskupa Nikanora prijal biskupskú chirotóniu. V roku 2006, na základe rozhodnutia arcibiskupa prešovského metropolitu Českých krajín a Slovenska Nikolaja, mu bola udelená hodnosť arcibiskupa.
Vladyka Ján vstúpil do biskupskej služby v čase, keď michalovská eparchia prežívala veľmi zložitú situáciu. Pravoslávnym veriacim nebolo umožnené slúžiť bohoslužby v chrámoch a nové sa nesmeli budovať. Vladykovi Jánovi sa podarilo obnoviť bohoslužobný život v  niekoľkých administratívne zrušených cirkevných obciach. V roku 1990 eparchia stratila vyše 90 % užívaných chrámov, farských budov a sídlo eparchie. Ako biskup vynakladal maximálne úsilie na obnovu a rozvoj cirkevného života. Pod jeho vedením sa podarilo postaviť 24 nových pravoslávnych chrámov, vybudovať potrebný počet farských budov, získať sídlo eparchie, zriadiť niekoľko nových cirkevných obcí i cirkevné Stredné odborné učilište svätých Cyrila a Metoda a Materskú školu sv. Rastislava v Michalovciach. Školské cirkevné zariadenia pre deti a  mládež vplývajú na vzťah širokej verejnosti k pravoslávnej Cirkvi. Vladykovým pričinením boli zriadené aj Pravoslávna akadémia a Klub byzantskej kultúry sv. Cyrila a Metoda. Vladyka Ján je nositeľom domácich i zahraničných cirkevných vyznamenaní.
Aktívne sa zúčastňuje na ekumenickom dialógu a usiluje sa upevňovať medzikonfesionálne vzťahy. Minister kultúry SR ho vymenoval za člena Prípravného výboru projektu Rok kresťanskej kultúry. Počas jeho doterajšej služby vynakladal maximálne úsilie na konsolidáciu náboženského života vo  farnostiach. Podieľal sa na usporiadaní majetkových vzťahov medzi Pravoslávnou cirkvou a Gréckokatolíckou cirkvou. Prostredníctvom médií sa často prihovára verejnosti. V roku 2003 mu Mestský úrad v  Michalovciach udelil Cenu primátora mesta.

Ing. Peter Kolár, riaditeľ Divadla Thália v Košiciach
Ing. Peter Kolár sa od ranného detstva venoval šíreniu kultúry. Od roku 1962 bol členom, neskôr vedúcim rôznych ľudovo-umeleckých a folklórnych skupín. Pod jeho vedením Umelecký súbor Új Nemzedék (Nové pokolenie) dosiahol najvyššie celoštátne ocenenia v bývalom Československu. Od roku 1966 viedol ľudovú hudbu folklórneho súboru Strojár. V roku 1973 bol spoluzakladateľom a 15 rokov aj vedúcim Speváckeho zboru Csermely, ktorý patrí medzi najlepšie umelecké telesá maďarskej národnostnej menšiny na  Slovensku. Ešte ako vysokoškolák bol iniciátorom založenia maďarského divadla v Košiciach. Za túto činnosť bol v časoch normalizácie v roku 1970 vylúčený zo štúdia. Univerzitu ukončil v Budapešti. V roku 1975 sa stal predsedom Csemadoku v Košiciach. V roku 1980 bol zvolený za tajomníka Csemadoku Košice – mesto i vidiek.
V roku 1989 bol iniciátorom spoločenských zmien v našej krajine. Pracovníci vtedajšieho Maďarského oblastného divadla v Komárne Scéna Thália v Košiciach ho vyzvali, aby sa stal umeleckým vedúcim súboru. V marci 1990 ho riaditeľ Komárňanského divadla vymenoval za vedúceho košického súboru. Jeho iniciatívou sa súbor osamostatnil a 1. júla 1990 vzniklo Divadlo Thália v  Košiciach, ktorého prvým riaditeľom sa stal práve on - Peter Kolár.
Vo februári 1996 bol zvolený za predsedu celoštátneho výboru Spoločenského a kultúrneho zväzu Maďarov na Slovensku, Csemadok. V tejto funkcii pôsobil v Bratislave do roku 1999, keď sa po konkurze stal opäť riaditeľom Divadla Thália. Pod jeho vedením divadlo dosiahlo vynikajúce úspechy nielen v umeleckej sfére, ale aj pri rekonštrukcii divadelnej budovy na Timonovej ulici, ktorej bol hlavným iniciátorom. Rekonštrukcia bola úspešne dokončená na jeseň 2002. V roku 2005 došlo k významnej prestavbe samotnej divadelnej sály a foyeru, čím vznikol dôstojný stánok kultúry v metropole kraja. Thália odohrá ročne 180 až 200 predstavení, za sezónu premiéruje 5 – 7 inscenácií.
Peter Kolár je iniciátorom a  tvorcom zmien, ktoré priniesli napredovanie divadla Thália. Jeho aktivity majú vplyv na kultúrny život občanov maďarskej národnosti nielen v Košickom samosprávnom kraji, ale aj v celoštátnom meradle.

Košické kvarteto
Košické kvarteto vzniklo v roku 1972. Účinkuje v zložení Milan Kyjovský – 1. husle, Štefan Demeter – 2. husle, Peter Olejár – viola a Milan Červenák – violončelo. Košické kvarteto vyvíja bohatú umeleckú činnosť, s ktorou sa spája rad koncertov vo východoslovenských mestách, na hudobných festivaloch v Bratislave, Banskej Bystrici, Humennom, Bardejove, Trenčianskych Tepliciach, ale aj v  zahraničí napr. v Taliansku, Švajčiarsku, Rakúsku, Luxembursku a  Vatikáne.
Košické kvarteto pravidelne vystupuje na prehliadkach súčasnej slovenskej hudobnej tvorby, kde propaguje hlavne diela košických hudobných skladateľov ako J. Podprockého, N. Bodnára, I. Szeghyovú, P. Guľáša. Na hudobnom festivale Melos etos v Bratislave uviedlo premiéry sláčikových kvartet bratislavských hudobných skladateľov V. Brokesa, T. Salvu a I. Patríka. Kvarteto pravidelne spolupracuje so Slovenským rozhlasom, Slovenskou televíziou, Štátnou filharmóniou Košice, Galériou Júliusa Jakobyho, Šarišskou galériou v  Prešove, umeleckou agentúrou ASSA, Prezidentskou kanceláriou SR. V Košiciach pravidelne participuje na udeľovaní čestných doktorátov pre  Technickú univerzitu Košice, na otváracích ceremoniáloch Medzinárodného maratónu mieru, pri návštevách prezidenta SR, poslancov Európskeho parlamentu a pri rôznych iných kultúrno – spoločenských podujatiach v  meste i regióne.

Detský spevácky zbor Magnólia – Sobrance
Detský spevácky zbor Magnólia vznikol v roku 1985 pri Základnej umeleckej škole v Sobranciach na podnet vtedajšieho riaditeľa školy Ladislava Pastíra. Jeho zakladateľkou, umeleckou vedúcou a dirigentkou je od jeho vzniku dodnes Viera Džoganová, o klavírny sprievod sa stará Magdaléna Mirossayová.
V zbore spieva 60 detí vo veku od 10 do 18 rokov. Súčasťou zboru sú aj prípravné oddelenia, v ktorých pracujú deti vo veku 5 – 7 rokov a 8 – 9 rokov. Magnólia patrí k najvýznamnejším zborovým telesám na Slovensku. Ročne sa predstaví asi na 50 koncertoch doma aj v  zahraničí (Taliansko, Maďarsko, Ukrajina, Grécko, Srbsko, Čierna Hora, Anglicko, Švajčiarsko). Okrem domácich víťazstiev si zbor najviac cení dve zlaté medaily z Iuventus Cantat v Olomouci, zlatú medailu z Choral Festival v Nyíregyháze a bronzovú medailu z prestížnej zborovej súťaže v  Talianskom Arezze. Nezabudnuteľné sú aj vystúpenia u Svätého Otca vo  Vatikáne v roku 1996 a 2003. V roku 1992 zbor vydal MC „Vianoce s  Magnóliou“, spolupracuje s nórskym hudobným skladateľom Henningom Sommerom a publicistom Egilom Lejonom.
V roku 2005 zbor oslávil 20. výročie vzniku. Počas tohto obdobia sa stal neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života mesta Sobrance, regiónu a Slovenska. Zúčastnil sa na  rôznych súťažiach a festivaloch doma aj v zahraničí, z ktorých si odniesol množstvo ocenení.

Cena predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2006

Ján Baluch, učiteľ a funkcionár telovýchovných orgánov v Trebišove
Ján Baluch sa narodil 18. júna 1942 v Kalinovciach v okrese Spišská Nová Ves. Po absolvovaní Pedagogickej fakulty v Prešove nastúpil v roku 1960 ako učiteľ telesnej výchovy a matematiky do vtedajšej Učňovskej školy v  Trebišove. Pod jeho trénerským vedením nastal rozmach telesnej výchovy, dokumentujú ho športové výsledky kolektívov i jednotlivcov. Najväčší úspech dosiahol s učnicami ziskom titulu Majsteriek Slovenska vo  volejbale.
Ďalším pôsobiskom Jána Balucha bola Základná škola na  Komenského ulici v Trebišove. Od roku 1964 tu položil základy futbalu, hádzanej, atletiky i ľadového hokeja. Vďaka tomu má škola dodnes športové triedy zamerané na futbal. V roku 1967 sa stala najlepšou československou školou v oblasti telesnej výchovy a športu. Najhodnotnejší výsledok dosiahli žiačky druhým miestom na majstrovstvách Slovenska v hádzanej.
Popri pedagogickej práci začal pôsobiť vo  futbalovom klube Slavoj Trebišov a neskôr sa stal profesionálnym zamestnancom novovzniknutej TJ Slavoj Poľnohospodár Trebišov. Inicioval nové metódy a prístupy, vďaka ktorým sa začali rozvíjať kolektívne športy. Futbalisti postúpili do I. SNL, skvelé výsledky mala dorastenecká liga, majstrovské tituly získal atletický oddiel i silový trojboj, trebišovskí športovci Pivarník, Ďurišinová, Cifraničová sa dostali do reprezentačných národných družstiev. Od roku 1986 ako zamestnanec mesta – vedúci mestských športových zariadení - pokračoval v  propagácii mesta cez významné medzinárodné podujatia, na príprave ktorých sa podieľal. V posledných rokoch začal Trebišov rásť napríklad Medzinárodným turnajom vo vodnom póle juniorov a seniorov.
Zastával rôzne funkcie vo futbalovom zväze od okresnej úrovne až po podpredsedu Slovenského futbalového zväzu. Ako člen SZTK sa podieľal na budovaní nových štruktúr telovýchovy po roku 1989.

Ing Eugen Labanič, riaditeľ Slovenského technického múzea v Košiciach
Eugena Labaniča vymenoval minister kultúry SR do funkcie riaditeľa Slovenského technického múzea v Košiciach 1. apríla 1991. Od začiatku preukázal mimoriadne manažérske schopnosti, ktoré rozvinul v podmienkach STM. Rýchlo si osvojil základy múzejníctva i dejiny vedných a technických odborov, vnikol do špecifickej problematiky technického múzejníctva. Hlavnú pozornosť sústredil na vypracovanie dlhodobej koncepcie rozvoja STM. Prioritami sa stali prezentačná a vedecko-výskumná činnosť, zveľaďovanie zbierkového fondu a najmä zintenzívnenie zahraničných kontaktov a aktivít. S nebývalou dynamikou sa počas jeho pôsobenia zrealizovalo vyše 15 stálych expozícií, čo v podmienkach slovenských múzeí nemá obdobu.
Vyzdvihnúť treba predovšetkým zásluhu Eugena Labaniča na zriadení vysunutého pracoviska STM v Bratislave, ktoré viedlo k vybudovaniu Múzea dopravy v Bratislave. Výrazne sa zaslúžil o  ukončenie dlhoročnej rekonštrukcie technologických objektov NKP Solivar a  sprístupnenie unikátnej varne soli František s expozíciou dejín výroby soli v Solivare.
Hlavnou aktivitou oceneného sa v poslednom období stalo Múzeum letectva a unikátna Galéria lietadiel s kolekciou originálov leteckej techniky, ktorú tvoria dary prezidentov a  predstaviteľov vlád 12 krajín Európy, USA a Číny.
Eugen Labanič sa zaslúžil aj o rozvoj kontaktov so zahraničím. Je spoluzakladateľom a  riaditeľom Stredoeurópskej únie technických múzeí. Inicioval medzinárodný projekt Európskej železnej cesta a je jeho výkonným riaditeľom za SR. Je členom viacerých medzinárodných združení.

Hádzanársky klub IUVENTA Michalovce (ženy)
Majstrovský hádzanársky klub IUVENTA Michalovce vznikol v roku 1971. Priaznivci športu ho poznali aj pod menami TJ Odeva, ŠK Zekon, ŠK Zekon – nafta, ŠK Zekon – PSJ Chemkostav či IUVENTA Michalovce. Generálnym partnerom hádzanárskeho družstva sú akciové spoločnosti Chemkostav a Zekon Michalovce.
Medzi najväčšie úspechy michalovských hádzanárok patrí tohtoročný zisk titulu Majsteriek Slovenska i účasť vo finále Slovenského pohára, víťazstvo v slovensko-českej interlige a postup do  druhého kola Pohára EHF.
Od postupu do najvyššej slovenskej súťaže v  roku 1993 michalovské hádzanárky každý rok postupovali po rebríčku úspešnosti. Získali štvrté, tretie i druhé miesto v lige, v roku 2003 si po prvýkrát vychutnali titul Majsteriek Slovenska i víťaziek Slovenského pohára, úspešne účinkovali v európskych hádzanárskych súťažiach.
Hráčky IUVENTY Michalovce našli uplatnenie aj v  slovenskom reprezentačnom družstve. V slovenských farbách hrajú Katarína Vaverková, Lenka Krajcárová, Eva Hodošková, Alžbeta Tóthová, Petra Beňušková, Martina Školková, Anna Dittelová, Lívia Kalaninová.
Alžbeta Tóthová sa v rokoch 2003, 2004 a 2005 stala najlepšou hádzanárkou SR a v rokoch 2005 a 2006 najlepšou strelkyňou WHIL (ženskej medzinárodnej hádzanárskej ligy).
Vo všetkých sezónach si IUVENTA Michalovce udržiava v priemere najvyššiu návštevnosť zo všetkých klubov WHIL.

Pohotovostná motorizovaná jednotka KR PZ v Košiciach
Pohotovostná motorizovaná jednotka odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach je zložkou poriadkovej polície, ktorá sa po začlenení do organizačnej štruktúry KR PZ v roku 1999 významnou mierou podieľa na ochrane života, zdravia a majetku občanov Košického kraja. V tomto roku si pripomína 25. výročie založenia.
Policajti Pohotovostnej motorizovanej jednotky vykonávajú na území Košického kraja aktívnu preventívnu i represívnu činnosti proti kriminalite všetkého druhu, najmä páchanej na ulici. Vykonávajú služobné zákroky proti nebezpečným páchateľom organizovanej trestnej činnosti, ako i  páchateľom, proti ktorým je nasadenie spojené s nepredvídaným a často neúmerným rizikom.
Policajti PMJ ako prví zakročujú proti nebezpečným páchateľom bez prvotnej prípravy síl, prostriedkov a  informácií dôležitých k vedeniu a možnému smerovaniu zákroku. Chránia ústavných činiteľov a zahraničné delegácie pri návšteve kraja. Na požiadanie zabezpečujú ochranu pokoja a verejného poriadku počas politických, kultúrnych a športových podujatí v rámci Košického kraja a  aktívne pomáhajú pri haváriách či živelných pohromách. Šírku ich pôsobenia môže symbolicky vymedzovať ich podiel na zabezpečení návštevy Svätého otca v Košickom kraji a riešenie rómskych nepokojoch v okresoch Trebišov a Spišská Nová Ves.

Kolektív regionálneho vysielania STV Košice
Kolektív regionálneho vysielania štúdia Slovenskej televízie v Košiciach sa aktívne podieľa na vytváraní pozitívneho obrazu Košického samosprávneho kraja predovšetkým prostredníctvom relácií Regionálne správy a  regionálny denník.
Dominantnou témou týchto relácií je predovšetkým problematika činnosti samosprávnych orgánov všetkých stupňov. Kolektív tvorcov regionálneho vysielania venuje výrazný priestor diskusiám súvisiacim s rozbehom činnosti regionálnej samosprávy, s jej fungovaním a  prezentovaním jej výsledkov z pohľadu občanov. Nevyhýba sa ani kritickým pohľadom, ktoré by mali predovšetkým obyvateľom priniesť pomoc v ich každodennom živote.
Neoceniteľnú službu poskytuje regionálne vysielanie STV aj v čase mimoriadnych udalostí – povodní, či snehových kalamít. Výrazne prispieva k rozvoju cestovného ruchu, popularizuje a  propaguje historické a prírodné pozoruhodnosti KSK i zaujímavých obyvateľov. Netradičný pohľad na život v regiónoch Slovenska priniesla STV aj prostredníctvom priamych televíznych prenosov z  východoslovenských miest v reláciách Vitajte u nás.
Kolektív regionálneho vysielania štúdia Slovenskej televízie v Košiciach v  súčasnosti tvorí 15 pracovníkov, jeho vedúcim je PhDr. Jozef Puchala.

Plaketa predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2006

Potomkovia prvého košického župana JUDr. Jána Rumanna
Plaketu prevzala Viera Králiková z Pribyliny.
JUDr. Ján Rumann sa narodil v Pribyline 18. októbra 1876 a zomrel 2. augusta 1925 vo veku nedožitých 49 rokov, pochovaný je na cintoríne Rozália v  Košiciach.
Ľudovú školu navštevoval v rodnej Pribyline a v Liptovskom Hrádku, Gymnázium v Banskej Bystrici a v Prešove. Právnickú fakultu absolvoval na Univerzite v Budapešti. Po skončení štúdií pracoval ako koncipient v advokátskej kancelárii v Budapešti a v Liptovskom Mikuláši. V rokoch 1919 - 1922 pôsobil ako spišský, 1920- 1922 aj zastupujúci šarišský a 1921- 1922 abovsko-turniansky župan. Od roku 1922 bol županom Košickej veľžupy.
JUDr. Ján Rumann bol výraznou osobnosťou slovenského národného života na začiatku 20. storočia v právnickej, štátnopolitickej a cirkevnej sfére. V politickom živote sa od začiatku angažoval v hnutí za práva národností v Uhorsku.
Po vzniku Československej republiky sa stal v zložitých podmienkach zakladateľom štátnej správy v podmienkach východného Slovenska. Vo funkcii poradcu ministra sa zúčastnil na prípravných prácach župnej reformy. Jeho veľká zásluha vo funkcii župana spočíva v politickej konsolidácii, národnom obrodení a hospodárskom oživení východného Slovenska. Zásluhou pána JUDr. Jána Rumanna bola založená nemocnica v Levoči, študentský internát v Košiciach, inicioval postavenie pomníka Milana Rastislava Štefánika. Na počesť JUDr. Jána Rumanna boli pomenované ulice v Košiciach, Levoči, Kežmarku a Liptovskom Mikuláši.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 26.04.2012 08:52
Upravené: 17.08.2012 11:08

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Most cez Ružín Dobrovoľníctvo