Ceny za rok 2015

Ceny Košického samosprávneho kraja

Ocenení a predseda KSK

Dr. Juraj Beňa, riaditeľ Domova sociálnych služieb Domovina, n. o. Žehra - Hodkovce
za významný podiel pri integrácii prijímateľov sociálnych služieb do sociálneho prostredia, za pôsobenie v miestnej, komunálnej, regionálnej samospráve a významný podiel na rozvoji Košického kraja

Juraj Beňa pôsobí v neziskovej organizácii Domovina od roku 2006. Ide o zariadenie s celoročnou nepretržitou prevádzkou, v ktorom sa o 100 prijímateľov s mentálnym postihnutím stará 65 zamestnancov. Vo funkcii riaditeľa tohto zariadenia sa mu darí dosahovať to najpodstatnejšie - integráciu prijímateľov sociálnych služieb do sociálneho prostredia. V prvom rade treba vyzdvihnúť jeho snahu oživiť sídlo zariadenia. Spoločnými silami s prijímateľmi sociálnych služieb, zamestnancami a dobrovoľníkmi sa mu podarilo premeniť 12-hektárový značne zanedbaný areál na očarujúce miesto. Obnovili francúzsky park, anglickú záhradu, parky v areáli revitalizovali na relaxačné zóny pre prijímateľov sociálnych služieb. Areál zariadenia tvoria kaštieľ, administratívne budovy, pavilón slúžiaci ako klubovňa, hospodárske budovy a remeselné dielne. V priestoroch kaštieľa ožil salón Csákyovcov, v ktorom môžu návštevníci spoznať históriu Spiša. Významným počinom pána Beňu bolo založenie Združenia sociálneho turizmu, ktorého členmi je v súčasnosti päť domovov sociálnych služieb, reedukačný ústav v Spišskom Hrhove a Stredná odborná škola v Bijacovciach. Vďaka činnosti Združenia sociálneho turizmu sa v Hodkovciach začala búrať bariéra medzi majoritnou spoločnosťou a prijímateľmi sociálnych služieb. Ďalším medzníkom v činnosti pána Beňu bolo zriadenie predajne suvenírov v Spišskej Novej Vsi a Galérie netradičných umení. V týchto priestoroch sa nielenže predávajú suveníry vyrobené v ôsmich domovoch sociálnych služieb, ale sa aj konajú rôzne výstavy prác klientov s mentálnym postihnutím, ako aj občanov so zdravotným postihnutím. Pán Juraj Beňa viac ako dve desaťročia pôsobil v komunálnej samospráve, v meste Spišská Nová Ves a tri volebné obdobia pôsobil ako poslanec Košického samosprávneho kraja.

JUDr. Ing. Jozef Konkoly, starosta obce Kechnec
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za mimoriadny podiel na rozvoji miestnej i regionálnej samosprávy, za dlhoročnú prácu zameranú na aktivity pri zakladaní priemyselného parku, komunitného centra a rozvoj obce Kechnec

Jozef Konkoly vo funkcii starostu obce Kechnec pôsobí nepretržite od roku 1990. Za ten čas sa mu podarilo dosiahnuť pozoruhodné výsledky pri zvyšovaní životnej úrovne občanov žijúcich v katastrálnom území obce Kechnec, s dopadom aj na okolité obce a celý región. Je autorom myšlienky vytvorenia priemyselného parku na zelenej lúke. Získal pre ňu takých zahraničných a domácich investorov, ako je MOLEX Slovakia, Getrag Ford, Kuenz SK, Magneti Marelli a mnohé ďalšie: Postupne sa etablovali v Priemyselnom parku Kechnec a ich zásluhou sa podarilo vytvoriť k začiatku tohto roka priame pracovné príležitosti pre 3 500 zamestnancov a ďalších 10 tisíc nových nepriamych pracovných miest vo forme subdodávateľov. V súčasnosti v priemyselnom parku celkovo pôsobí 14 zahraničných investorov z ôsmich krajín sveta a štyria domáci investori. Jeho snaženie a aktivity sú známe aj vo svete. Okrem myšlienky priemyselného parku rozvinul aj ucelenú koncepciu rozvoja miestnej samosprávy, ktorá zaručuje dôstojný život občanov. Povestná koncepcia garantuje zvyšovanie životnej úrovne občanov a istoty pre občanov rôznych vekových kategórií. Sleduje napredovanie v rôznych sférach spoločenského života obce, vrátane vytvárania rôznorodých pracovných príležitostí a prílivu zahraničných a domácich investícií. Jozef Konkoly je nositeľom štátneho vyznamenania - Pribinov kríž III. triedy, ktoré mu udelil prezident Ivan Gašparovič za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky a rozvoj v oblasti územnej samosprávy.

Jozef Konkoly sa rozhodol finančný dar, ktorý je súčasťou Ceny KSK, poukázať Súkromnej Základnej škole v Kechneci.

Mgr. Monika Smolková, poslankyňa Európskeho parlamentu
za mimoriadny podiel na rozvoji miestnej a regionálnej samosprávy, za propagáciu, zviditeľňovanie a zveľaďovanie Košického kraja, za spoluprácu zameranú na vytváranie nových pracovných príležitostí, podporu zamestnanosti a prosperitu pre podnikateľov a obyvateľov prevažne v Sobraneckom okrese

Ostatných 15 rokov je meno Moniky Smolkovej spojené s pôsobením najprv v samospráve Mestskej časti Košice – Dargovských hrdinov, v regionálnej samospráve ako poslankyne Zastupiteľstva KSK a poslankyne Národnej rady SR. Od roku 2009 zastupuje Slovensko ako poslankyňa v Európskom parlamente, je v ňom jediná zástupkyňa východného Slovenska. Monika Smolková nezabúda popri svojej práci na návštevy miest a obcí v Košickom kraji. Zvlášť jej aktivity vnímajú a oceňujú obyvatelia v Sobraneckom okrese, pretože sa dlhodobo sa aktívne podieľa na jeho zveľaďovaní. Neoceniteľná je jej práca pri propagácii regiónu nielen na úrovni Slovenska, ale aj na pôde Európskeho parlamentu, kde v spolupráci s KSK propagovala Tokajskú oblasť, tokajské víno a východniarske špeciality. Sobranecký región sa jej podarilo zviditeľniť a spropagovať aj počas návštevy delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre kultúru a vzdelávanie v Košiciach. O jej úprimnom záujme svedčia všetky výjazdy a rokovania, ktoré absolvovala do najvýchodnejšieho okresného mesta Slovenska - kultúrne a športové podujatia, jarmoky, prednášky pre študentov stredných a vysokých škôl, stretnutia so seniormi, ženami, starostami Sobraneckého regionálneho združenia samospráv... Monika Smolková si pri týchto stretnutiach našla vždy priestor na to, aby hovorila o výzvach, o nastavení v programových obdobiach projektov Európskej únie a možnostiach, ako zlepšiť život občanom regiónu. Jej pričinením sa podarilo nielen udržať, ale aj vytvoriť mnoho nových pracovných príležitostí, podporiť zamestnanosť a prosperitu pre tunajších podnikateľov a obyvateľov. Mnoho občanov sa na základe jej pozvania mohlo osobne presvedčiť, ako funguje a zasadá Európsky parlament v Bruseli a Štrasburgu, kde ich pozvala na sponzorovanú návštevu.

Monika Smolková sa rozhodla finančný dar, ktorý je súčasťou verejného ocenenia „Ceny KSK“, poukázať Vysokošpecializovanému odbornému ústavu geriatrickému sv. Lukáša v Košiciach, neziskovej organizácii.

Štátne divadlo Košice
pri príležitosti 70. výročia vzniku
za profesionálne rozvíjanie divadelnej tradície, udržiavanie špičkovej úrovne činohry, opery i baletu a šírenie dobrého mena Košického kraja

Cenu prevzal generálny riaditeľ Štátneho divadla Košice Peter Himič

Štátne divadlo Košice vzniklo v roku 1945 pod názvom Východoslovenské národné divadlo. Pár mesiacov po definitívnom konci vojnových hrôz sa na divadelnej mape Slovenska objavila štátna kultúrna inštitúcia. V rokoch 1946 – 1955 nieslo názov Národné divadlo v Košiciach a od roku 1955 sa etablovalo ako Štátne divadlo Košice. Pod týmto názvom, s výnimkou trojročného obdobia experimentu so zlúčením košického a prešovského divadla v rokoch 1996 – 1998, pôsobí dodnes ako jedno z dvoch trojsúborových divadiel na Slovensku. Už pri vzniku divadla vychádzal zakladajúci riaditeľ Janko Borodáč zo štruktúry Slovenského národného divadla. Preto od začiatku počítal s integritou umeleckej tvorby troch súborov: činohry, opery/operety a baletu. Prvou premiérou divadla bola 15. septembra 1945 hra Ivana Stodolu Marína Havranová v réžii Andreja Chmelka. Za 70 rokov existencie uviedlo divadlo do konca minulej sezóny spolu 933 premiér rôznych divadelných žánrov, z toho 526 činoherných premiér vrátane niekoľkých muzikálov, 209 operných premiér, 79 operetných premiér a 119 baletných premiér. Umelecký vývin činohry Štátneho divadla v Košiciach doteraz najvýraznejšie ovplyvnil režisér Janko Borodáč. V košickom divadle pôsobilo a pôsobí mnoho umelcov, ktorí získali uznanie a ocenenia aj na iných pódiách, boli úspešní vo filme, divadle i dabingu. Model trojsúborového divadla je špecifický, je to však aj výhoda, ktorá umožňuje flexibilnú spoluprácu. Špecifikum každého divadla sa prejavuje v ľuďoch. V ich kvalite, práci, talente, výsledkoch. Ak divadlo disponuje takýmito ľuďmi, vytvára si svoje špecifiká: hereckými osobnosťami, režisérskymi koncepciami, dramaturgickými prístupmi, scénografickými poetikami, výnimočnými hudobnými naštudovaniami, choreografickou školou. Súčasná budova Štátneho divadla Košice z roku 1899 je historickou stavbou. Patrí k významným kultúrnym pamiatkam mesta. Je dielom architekta Adolfa Langa sa zaraďuje aj medzi najkrajšie divadelné budovy v Európe.

Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s.
za výrazný rozvoj pri poskytovaní kompletnej zdravotnej starostlivosti a za významné zlepšenie podmienok v lôžkovej, ambulantnej dispenzárnej, konziliárnej, diagnostickej a liečebno-preventívnej oblasti, so zameraním na pacientov s postihnutím kardiovaskulárneho systému z východoslovenského regiónu

Cenu prevzal predseda predstavenstva a generálny riaditeľ ústavu František Sabol

História Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb, a. s. a modernej liečby kardiovaskulárnych chorôb sa začala písať v roku 1981, keď bolo v rámci otvorenia prevádzky novej fakultnej nemocnice zriadené najväčšie oddelenie intenzívnej starostlivosti v bývalom Československu s 18 monitorovanými lôžkami. V roku 1996 sa stalo základom Kardiologického oddelenia v novovzniknutom Kardiocentre. O rok neskôr bolo skompletizované pričlenením Kardiochirurgického oddelenia. Veľkým míľnikom bol január 2006, keď vznikla a. s. Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Oddelenia sa postupne transformovali na kliniky. V roku 2009 sa ústav presťahoval do novej budovy, čím sa významne zlepšili podmienky pre pacientov, zdravotnícky personál a študentov. Navýšenie počtu lôžok a kľúčových zariadení (operačné sály, angiografy, ultrazvuky) zásadným spôsobom prispelo k lepšej dostupnosti akútnej a efektívnej liečby kardiovaskulárnych ochorení na východe Slovenska. Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a. s. poskytuje pacientom s postihnutím kardiovaskulárneho systému kompletnú ambulantnú a lôžkovú zdravotnú starostlivosť, vrátane dispenzárnej, konziliárnej, diagnostickej a liečebno-preventívnej starostlivosti. Vďaka špičkovému technickému a personálnemu vybaveniu poskytuje kvalitnú zdravotnú starostlivosť v celoeurópskom meradle. Má prvenstvo v zavedení desiatok nových vyšetrovacích a liečebných metód v rámci Slovenska. Ústav tvoria 4 kliniky – cievnej chirurgie, srdcovej chirurgie, kardiológie a anesteziológie a intenzívnej medicíny. Ústav má aj zariadenie biomedicínskeho výskumu a lekáreň. Je tiež výučbovou základňou Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika pre slovenských i zahraničných študentov. Spolupracuje so vzdelávacími inštitúciami, ktoré poskytujú stredoškolské, vysokoškolské a ďalšie vzdelanie zdravotníckych pracovníkov, organizuje školenia a stáže v rámci špecializačných príprav a kontinuálneho medicínskeho vzdelávania.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Ing. Jozef Bomba
za vzornú reprezentáciu Slovenskej republiky a zisk mnohých titulov v kulturistike

Meno Jozefa Bombu je doma i v zahraničí už dlho spájané s úspechmi v naturálnej kulturistike. Je viacnásobným majstrom sveta, držiteľom zlatých, strieborných a bronzových medailí. V kulturistických kruhoch sa opakovane pričinil o šírenie dobrého mena košického športu u nás i vo svete. V občianskom povolaní ako bývalý profesionálny vojak zodpovedne pôsobí na poste pracovníka ochrany Letiska Košice. Vynikajúci športovec sa popri tom roky venuje ako tréner nádejným mladým kulturistom. Mnohí vďaka jeho vedeniu získali i medzinárodné úspechy. Je zároveň aktívnym činovníkom Slovenského zväzu naturálnej kulturistiky. V tomto roku občianske združenie, ktoré založil a vedie, s úspechom pripravilo Majstrovstvá Slovenska v naturálnej kulturistike a fitness v Košiciach. Jozef Bomba je v nadšení pre šport príkladom hlavne pre mládež v celom Košickom samosprávnom kraji. Pokračuje vo veľkej rodinnej športovej tradícii. Jeho otcom bol JUDr. Jozef Bomba, známy reprezentant Československa vo futbale, ktorý v roku 1962 získal striebro na Majstrovstvách sveta vo futbale v Chile. V drese výberu Európy nastúpil proti Škandinávii. Bol známym obrancom slávnych VSS Košice, Tatran Prešov i Partizán Bardejov. Ocenený Jozef Bomba opakovane získal titul majstra republiky i sveta, je trénerom mladých naturálnych kulturistov, zakladateľom a úspešným predsedom občianskeho združenia Športový klub BOMBA BODY BUILDING Košice. Angažuje sa i v príprave aktivít v rámci podujatia Košice – Európske mesto športu 2016.

Jozef Halcin, zakladateľ Klubu slovenských turistov v Margecanoch
pri príležitosti životného jubilea – 65 rokov
za dlhoročnú aktívnu prácu v Klube slovenských turistov a v Dobrovoľnom hasičskom zbore v obci Margecany

Jozef Halcin profesionálne pôsobil ako železničiar a koordinátor pri Obecnom úrade v Margecanoch. V súčasnosti je už na dôchodku, no pokračuje v práci s mládežou, v aktivitách, ktoré súvisiacich s jeho láskou k prírode i k jej ochrane. Patrí k zakladateľom Klubu slovenských turistov v Margecanoch. V roku 1993 založil Turistický oddiel mládeže Sokol Margecany a viedol ho dlhých 16 rokov. Dvanásť rokov bol členom Rady mládeže Turistických oddielov mládeže Klubu slovenských turistov a štyri volebné obdobia bol členom Regionálnej rady Klubu slovenských turistov v okresoch Spišská Nová Ves a Levoča, ako predseda Turistických oddielov mládeže. Turistike sa venuje roky. Je inštruktorom vysokohorskej turistiky, lektorom turistiky mládeže, inštruktorom Pretekov turistickej zdatnosti II. triedy a taktiež inštruktorom cykloturistiky. Organizoval a spoluorganizoval množstvo turistických podujatí v rámci Slovenska aj s medzinárodnou účasťou. Jeho zverenci získali mnoho ocenení a majstrovských titulov. Je držiteľom strieborného odznaku Klubu slovenských turistov – „Turista Slovenskej republiky“. V rokoch 2005 - 2011 pôsobil aj ako veliteľ Dobrovoľného hasičského zboru Margecany, momentálne má na starosti hospodárenie s výstrojom a výzbrojou. Je autorom rozšírenej kroniky hasičstva v Margecanoch a ďalších publikácií o hasičstve. Pán Halcin bol vyznamenaný Medailou za príkladnú prácu, je držiteľom Ceny starostu obce Margecany za aktívnu činnosť v Základnej organizácii Dobrovoľného hasičského zboru Margecany.

PaedDr. Mária Kavečanská, vedúca oddelenia školstva Magistrátu mesta Košice
pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za dlhoročnú aktívnu činnosť v oblasti školstva

Mária Kavečanská pôsobí v školstve od ukončenia vysokoškolských štúdií v roku 1977. Najprv ako učiteľka matematiky a výtvarnej výchovy na základnej škole. Počas svojej praxe zastávala viaceré vedúce pozície. Pracovala aj vo funkcii riaditeľky Regionálneho pracoviska Metodicko-pedagogického centra v Košiciach. Na Magistráte mesta Košice pôsobí vo funkcii vedúcej oddelenia školstva, športu a mládeže. Jej pedagogická činnosť sa vždy vyznačovala kvalitnou metodikou, odbornou náročnosťou a individuálnym prístupom k žiakom. Odovzdávala nielen svoje vedomosti, ale aj ľudskosť a optimizmus. Medzi jej osobnostné vlastnosti patrila vysoká empatia a otvorený postoj k deťom, rešpektovanie individuality dieťaťa. Svojím prístupom k výchove a vzdelávaniu si vyslúžila úctu a uznanie medzi žiakmi, rodičmi i v kolektíve pedagógov. Mimo priameho výchovno-vzdelávacieho procesu v škole sa v iných pracovných pozíciách venovala riadeniu škôl a školských zariadení, kontrolnej činnosti, metodickej činnosti a integrácii. Od nástupu do funkcie vedúcej oddelenia školstva, športu a mládeže systematicky pracuje na dosiahnutí cieľov v tejto oblasti a pružne reaguje na súčasné problémy školstva. Vo svojej súčasnej funkcii výrazne prispieva k skvalitňovaniu, modernizácii a rozvoju škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Košice. Za tri roky vo funkcii dokázala vytvoriť prehľadný systém finančných prostriedkov určených pre školy. Prispieva k zlepšeniu výchovno-vzdelávacieho procesu a materiálno-technického stavu škôl a školských zariadení. Pomáha vytvárať dobré meno a imidž školstva. Moderným myslením podporuje vzdelávanie pedagógov, umožňuje aplikovať nové alternatívne metódy práce do vzdelávacieho procesu. Mária Kavečanská dlhoročnou vynikajúcou a príkladnou pedagogickou a riadiacou prácou sa významným spôsobom podieľa na rozvoji slovenského školstva.

Kolektív autorov publikácie – Lexikón Košičanov 1. časť od A po I
za vynikajúce tvorivé dielo významnej kultúrnej, umeleckej a publicistickej hodnoty

Ocenenie prevzali Ján Gašpar a Eleonóra Blašková

Lexikón Košičanov - dielo hlavného autora Jána Gašpara , spoluautoriek Eleonóry Blaškovej a Márie Mihókovej a kolektívu, je výsledkom viac ako desaťročnej výskumnej, bádateľskej, excerpčnej, bibliografickej i zberateľskej práce. Obsahuje medailóny ľudí z rôznych oblastí spoločenského, politického, hospodárskeho, cirkevného, vedeckého, kultúrneho a športového života Košíc, ktorí svojimi odbornými znalosťami, názormi, životnými postojmi, zručnosťou, talentom, či entuziazmom prispeli výraznou mierou k budovaniu mesta, rozvoju obchodu, skvalitneniu výrobných postupov v mnohých odvetviach hospodárstva, spresneniu znalostí z vedných odborov, zdokonaleniu výchovno-pedagogického procesu, naplneniu duchovného života človeka, rozšíreniu ľudského poznania, spestreniu spoločenského diania nielen v meste, ale mnohokrát ho regionálne prevýšili. Publikácia významne prispieva k doplneniu, spresneniu a rozšíreniu poznatkov o histórii krajského mesta i kraja. Poukazuje na významné postavenie Košíc v regionálnom, krajinskom i celoeurópskom priestore v mnohých oblastiach. Približuje multietnicitu a multikonfesionalitu, ktorá prispieva k jedinečnosti mesta. Upozorňuje na výnimočnosť diela predchádzajúcich generácií, ktoré by sa malo stať základom i inšpiráciou pre mladú generáciu. Publikácia bola slávnostne uvedená do života pod čestným patronátom predsedu KSK Zdenka Trebuľu spoločne s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Rudolfom Schusterom a primátorom mesta Košice Richardom Rašim.

Literárna spoločnosť Pravé orechové pod vedením Slavomíra Szabóa
za 15-ročné pôsobenie pri zbieraní, uchovávaní a sprostredkovaní slovesného bohatstva a pamäte ľudu Košického kraja

Cenu prevzal pán Slavomír Szabó

Literárna spoločnosť Pravé orechové ako občianske združenie pôsobí od roku 2001. Zaoberá sa tvorbou beletrie, ktorá nevzniká na základe vlastnej inšpirácie autorov, ale zbieraním reálnych a tradovaných príbehov. Väčšinou ide o terénne zbieranie povestí, povier, historických príhod, ako i príhod z nedávnej histórie - napr. II. svetovej vojny, a taktiež zaujímavých reálnych námetov na poviedky zo súčasnosti. Jednotlivé diela Pravé orechové predkladá na oponentúru historikom a etnografom, ktorí sú odborníci na zobrazované epochy, aby historické reálie a vykreslenie spoločnosti zodpovedali čo najviac skutočnosti. Výnimkou sú fiktívne poviedky z predhistorického obdobia, ktoré sa snažia čo najlepšie vykresliť opisovanú dobu, zároveň poukázať na možné príčiny vzniku archeologicky dokladovaných nálezísk. Literárnu spoločnosť založil a vedie Slavomír Szabó. Nápad zbierať staré tradované a skutočné historické príbehy mal už ako novinár. Ako autor poviedok verí, že každý človek v sebe nosí minimálne dva príbehy, ktoré stoja za literárne spracovanie. Na Slovensku podľa neho chýba systematická záchrana starých tradovaných povestí ako duchovného dedičstva národa a národností. Príbehy, ktoré často prežili aj storočia, zanikajú. Kontinuita ich tradovania bola prerušená v čase masového rozšírenia televízie. Poznajú ich zvyčajne len ľudia vo veku nad 70 rokov, aj to nie všetci. So starými ľuďmi pochováme aj príbehy, ktoré poznali ako posledná generácia. Práve preto je činnosť literárnej spoločnosti vzácna, jedinečná a pre zachovanie pamäte ľudu nenahraditeľná. Členovia Literárnej spoločnosti Pravé orechové napísali doteraz vyše päťsto poviedok, prostredníctvo knižných vydavateľstiev vydali 25 kníh, z toho 21 z histórie územia Košického kraja. Mnohé príbehy odzneli v podobe rozhlasových poviedok, vytvorili dlhodobý projekt Pamäť ľudu. Z ich autorskej dielne vyšli napríklad knihy Rákoš – Ľudia a ich príbehy, Historické obce Košické, Prízraky na Zlatej ceste, Česká sůl a slovenský cukor, Východné Slovensko: Päť v jednom, Zem bez príbehov = Strom bez koreňov, Petrovské poviedky, Krajina v kolíske ticha, ...aká si mi Krásna..., Príbehy z Tokaja / Tales From Tokaj, Čečejovské poviedky, Poľovské poviedky...)

Plakety predsedu KSK

PaedDr. Uršula Ambrušová, PhD., historička
za aktívnu reprezentáciu Východoslovenského múzea v Košiciach
na medzinárodných a domácich konferenciách a odborných seminároch

Uršula Ambrušová pôsobí od roku 1998 ako historička na Historickom odbore Východoslovenského múzea v Košiciach. Spravuje a spracováva zbierkové fondy, cechový archív, historické rukopisy a písomnosti. Od roku 2005 aktívne reprezentuje Východoslovenské múzeum na medzinárodných a domácich konferenciách a odborných seminároch. Je autorkou viac ako 200 odborných a odborno – populárnych príspevkov, článkov a monografií, je samostatnou autorkou výstav a koordinátorkou kultúrnych podujatí. Okrem toho je od roku 2004 autorkou zábavno – historických súťaží pre deti „Hľadaj poklady svojho mesta“ a súťaže „Hraj o cenu východoslovenského múzea“. V rokoch 2007 – 08 pôsobila ako autorka a odborná garantka vzdelávacieho programu Múzejná škola vo Východoslovenskom múzeu. Bola autorkou knižnično– múzejného šachového turnaja na podporu projektu Košice – kandidát na EHMK 2013. Od roku 2010 je autorkou podujatia Noc v zajatí kata a koordinátorkou Noci múzeí a galérií vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Pani Uršula Ambrušová absolvovala mnoho výskumných projektových stáží a študijných pobytov. Taktiež participovala na medzinárodných projektoch zameraných na históriu. Je autorkou vlastných výstav: Zo života košických cechov, Trinásta komnata, Sen o múzeu – Imrich Henszlmann a jeho príbeh. Je autorkou mnohých príspevkov v odborných zborníkoch.

Mikuláš Baňacký
za dlhoročný prínos k rozvoju výtvarníctva v regióne Medzibodrožia a Použia,
za aktívnu prácu v občianskom združení TICCE a za mimoriadne aktívnu činnosť pri prezentovaní prírodných a kultúrnych hodnôt južného Zemplína

Mikuláš Baňacký sa narodil v Novosade, kde prežil aj svoje detstvo. Po skončení štúdia a základnej vojenskej služby pracoval od roku 1964 až do odchodu do dôchodku ako štátny zamestnanec. Už od detstva mal veľmi rád maľovanie. Učarovala mu príroda Východoslovenskej nížiny, zákutia riek Tisa, Bodrog, Latorica. Preto väčšina jeho obrazov znázorňuje vodu a prírodu okolo nej. Používa zvláštnu techniku maľovania. Maľuje špachtľou, štetcom robí iba drobné úpravy. Maľuje krajinu vo všetkých jej podobách a v každom ročnom období. Svoj prirodzený talent rozvíjal aj na súkromných hodinách maľovania u akademického maliara Ukrajiny Nikolaja KEREČANINA. Mikuláš Baňacký je zakladajúcim členom spoločnosti tvorivých umelcov Medzibodrožia a Použia „TICCE“ v Kráľovskom Chlmci. Združenie TICCE vzniklo v roku 1979 pôvodne ako Klub výtvarníkov amatérov Medzibodrožia a Použia, ktorý od roku 2001 pôsobí ako občianske združenie. Je pravidelným organizátorom a účastníkom letných plénerov TICCE na Slovensku a v Maďarsku. Vystavoval v rámci skupinových výstav Klubu TICCE v Kráľovskom Chlmci, Trebišove, Michalovciach, Veľkých Kapušanoch, Humennom, Košiciach a v ďalších slovenských mestách. Zahraničné výstavy mal v Budapešti, Debrecíne, Kisvárde, Gyule, Čarode, Sátoraljaújhely, Čáslavi, Ostrave, a v roku 2005 aj v Londýne. Niektoré jeho obrazy sa dostali aj za oceán, a to do USA a Brazílie. Žije a tvorí v Čiernej nad Tisou.

Helmut Bistika
za vynikajúce tvorivé výkony a významné výsledky umeleckej a verejnoprospešnej činnosti, za kultúrny rozvoj mesta Medzev a jeho propagáciu doma i v zahraničí

Helmut Bistika je nekonvenčný výtvarný umelec, alternatívny výtvarný pedagóg a optimistický človek. Na výtvarnej scéne pôsobí už viac ako dve desaťročia. Vyštudoval prácu s drevom a pedagogiku. Pracoval ako vychovávateľ, neskôr ako učiteľ v základnej umeleckej škole. V súčasnosti je umelcom na voľnej nohe. Zaoberá sa aranžovaním výkladov, maľovaním obrazov a trojrozmernými výtvarnými prácami. Vo svojej tvorbe reflektuje príslušnosť k Medzevu a nemeckej národnostnej menšine. Jeho diela boli vystavované na mnohých výstavách doma i v zahraničí. Jedna charakteristika Helmuta Bistiku hovorí, že je to človek, ktorý počúva. Počúva pozorne ľudí, ktorí mu chcú niečo povedať. Je pripravený okamžite sa pripojiť k riešeniu projektu, o ktorom mu rozprávajú. Nehľadá prekážky, ani žiadne dôvody, prečo projekt nerealizovať, ale okamžite uvažuje o riešeniach. Je to jedna z jeho hlavných čŕt. Popri tvorbe sa Helmut Bistika venoval práci s deťmi. V prvom rade ako pedagóg, ale aj na výtvarníckych workshopoch a v televíznej relácii „Komínkovo“. Vedie deti k tomu, aby sa dokázali výtvarne prejaviť a sprostredkovať svoje emócie cez výtvarné umenie. Vďaka medzinárodným projektom sa jeho workshopy s deťmi realizujú aj v zahraničí. Popri tvorbe a pedagogickej práci robí Helmut Bistika pravidelne terapeutické sedenia s hendikepovanými ľuďmi. Cez výtvarné umenie im pomáha komunikovať s okolitým svetom a vyjadriť svoje myšlienky a pocity. Jeho projekty pod záštitou Košického samosprávneho kraja vidieť napríklad aj vo vyzdobených čakárňach detských lekárov a nemocničných priestoroch pre deti. Vo svojej Galérii – Cafe v Medzeve usporadúva Helmut Bistika vernisáže výtvarných umelcov. Prispieva tak k propagácii umenia a jeho autorov a prináša medzi ľudí krásu.

Ing. Jozef Gazdag
za dlhoročné aktivity smerované k zveľaďovaniu priemyselného parku spoločnosti JO-MA, spol. s r. o. a vytváranie optimálnych podmienok pre investície a tvorbu nových pracovných príležitostí v regióne Trebišov

Konateľ spoločnosti JO-MA Trebišov Jozef Gazdag je výrazná osobnosť. Pomáha vytvárať pracovné príležitosti, prispievať k rozvoju mesta a kraja, čo sa premieta do zvyšovania životnej úrovne obyvateľov. Jeho významná podnikateľská investícia a aktivita je Priemyselný park spoločnosti JO-MA. Vznikol v roku 2005 na ploche 1,93 ha a zahŕňa okolo šesťtisíc metrov štvorcových postupne zrekonštruovaných výrobných a skladových priestorov. V týchto priestoroch je v súčasnosti zamestnaných 420 pracovníkov spoločností ELEKTROCONNECT, JO-MA, DEN BRAVEN. V priemyselnom parku získavajú ďalšie pracovné príležitosti aj iné firmy z okresu Trebišov, ako aj z ďalších častí Košického kraja. Dlhoročné aktivity pána Gazdaga v tejto oblasti neustále smerujú k zveľaďovaniu priemyselného parku a vytváraniu optimálnych podmienok na ďalšie investície v tomto ťažko skúšanom regióne. Jozef Gazdag po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil vo VSŽ Košice. V tom čase bol aktívnym hráčom futbalového klubu VSŽ Košice, odkiaľ v roku 1987 prestúpil do futbalového klubu Slavoj Trebišov, ktorý bol účastníkom 1. slovenskej národnej futbalovej ligy. Aktívny vzťah k športu sa pretransformoval aj do jeho rozsiahlych aktivít vo forme finančnej i materiálnej pomoci mnohým mládežníckym športom. Zároveň podporuje futbalových veteránov, podieľa sa na organizovaní a zabezpečovaní futbalových turnajov bývalých hráčov Košíc, Prešova a Trebišova. Pán Jozef Gazdag je príkladom človeka, ktorého spoločenský význam a prínos je v súčasnej dobe neoceniteľný. Osobným a rodinným životom, výsledkami svojej činnosti v rôznych oblastiach spoločenského života je príkladom a motiváciou pre mladú generáciu.

Juraj Kačmár
pri príležitosti životného jubilea - 90 rokov
za celoživotnú učiteľskú prácu a angažovanosť v mnohých oblastiach vzdelávania, kultúry a športu

Juraj Kačmár sa narodil v obci Lastomír na Zemplíne. Jeho učiteľské začiatky siahajú do roku 1944, keď ako študent učil v Bánovciach n/Ondavou. Po vojne dokončil 5-ročné štúdium na Učiteľskej akadémii v Michalovciach. Prvým pôsobiskom bola od roku 1945 Osemročná škola v Nižnom Žipove, neskôr sa stal riaditeľom Osemročnej strednej školy v Lastomíre a od roku 1959 zástupcom riaditeľa tejto školy. V rokoch 1973 – 1985 bol zástupcom riaditeľa ZŠ Moskovská 1v Michalovciach, kde svoje učiteľovanie ukončil odchodom do dôchodku. Pre svoju veselú povahu a ľudský prístup ku kolegom i žiakom bol veľmi obľúbený. Dodnes naňho mnohí spomínajú s úctou a sú mu vďační za to, že vďaka nemu si obľúbili dejepis i hudobnú výchovu. Juraj Kačmár bol dlhoročným metodikom hudobnej výchovy v Okresnom pedagogickom stredisku v Michalovciach. Cennými skúsenosťami pomáhal najmä začínajúcim a nekvalifikovaným učiteľom. Patril k zakladajúcim členom folklórneho súboru Zemplín a pôsobil v ňom ako ľudový rozprávač, spevák a harmonikár. Dlhé roky sa venoval zberateľskej činnosti a vďaka tomu obohatil repertoár mnohých spevákov ľudových piesní, napr. skupiny Pacerky z Budkoviec, či ženského speváckeho súboru Radosť v Lastomíre, ktorý viedol. Ako dirigent školských speváckych zborov sa venoval talentovaným žiakom a aj na dôchodku pokračoval v tejto náročnej práci s cirkevným zborom Reformovanej kresťanskej cirkvi v rodnej obci. Zaujímal sa aj o šport a dlhé roky pracoval ako tajomník TJ Lastomír. Pre svoju činorodú povahu nedokázal byť bez práce ani na dôchodku a okolo sedemdesiatky bol veľmi obľúbeným kolegom v Štátnom archíve v Michalovciach. V súčasnosti sa venuje cirkevnej hudbe a je kantorom v Lastomíre a v Slavkovciach. Od roku 2010 je držiteľom ocenenia ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Amália Mikulová
za dlhodobú podporu a realizáciu humanitných aktivít, za osobnú, finančnú a materiálnu pomoc zdravotne postihnutým a sociálne odkázaným deťom prostredníctvom humanitnej spoločnosti Humanita pre život

Amália Mikulová, ako konateľka firmy ELEKTROSET KROMPACHY s.r.o. odštartovala v roku 1993 dobrovoľnícku, sponzorskú a partnerskú humanitnú činnosť s humanitnou spoločnosťou „HUMANITA PRE ŽIVOT“. Počas kolektívneho členstva firma zásluhou štatutárnej zástupkyne prispela na podporu humanitných aktivít finančnou čiastkou takmer 20 tisíc eur. Zdravotne postihnutým deťom tak humanitná pomoc s výrazným prispením pani Amálie Mikulovej pomohla upevňovať ich zdravie, znížiť riziko možnosti ochorení, keďže výťažky sú venované detským oddeleniam nemocníc, detským domovom, ústavom a individuálnym žiadateľom na nákup liekov, či zdravotnej techniky. V prípade sociálne odkázaných detí finančná pomoc z realizovaných podujatí smerovala na nákup hračiek, či iných pomôcok rozvíjajúcich myslenie detí, na nákup materiálneho vybavenia pre detské domovy, materské školy, jasle, v pomoci pri živelných udalostiach, ako sú povodne, či v jednotlivých prípadoch k pomoci pri príprave na budúce povolanie ďalším štúdiom. Pani Amália Mikulová je dlhoročnou členkou Rady humanitnej spoločnosti a tak sa aj ona organizačne podieľala na prípravách a realizácii vyše 280-tich podujatí, ktoré HUMANITA PRE ŽIVOT zorganizovala. Do tejto osobnej angažovanosti zapojila aj svojho manžela Andreja, dcéru Annu, a syna Lukáša. Ďalšia pomoc pani Mikulovej spočíva v bezplatnom prenájme kancelárskych priestorov pre potreby humanitnej spoločnosti v mieste jej sídla a v bezplatnom poskytovaní osobných motorových vozidiel pri pracovných cestách predsedu humanitnej spoločnosti doma, takmer po celom Slovensku, ale aj v zahraničí.Pani Amália Mikulová patrí medzi tých ľudí dobrej vôle, ktorí tým, že nezištne poskytujú svoje sily, energiu a voľný čas v prospech iných, robia tento svet lepším, krajším a nádejnejším a nezabúdajú na dar ľudskosti.

Ing. Ivan Nemčok
za dlhoročnú obetavú prácu v oblasti kultúry a za rozvoj slovenských ľudových tradícií pri práci s deťmi a mládežou

Ivan Nemčok sa narodil v Revúcej. Vďaka povolaniu svojho otca bol doma v štyroch rôznych mestách Slovenska, ale po vyštudovaní Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene a založení rodiny pôsobí v Rožňave. Svojej najväčšej záľube - slovenskému folklóru a interpretácii ľudových piesní sa začal venovať počas štúdia na vysokej škole. Po príchode do Rožňavy sa to len upevnilo vďaka bohatým ľudovým tradíciám Horného Gemera, hlavne rázovitej obce Rejdová. Okrem aktívneho pôsobenia v niekoľkých folklórnych kolektívoch v roku 1999 obnovil činnosť detského folklórneho súboru Haviarik, v ktorom v súčasnosti pracuje 50 detí a mladých ľudí z Rožňavy a okolia. Svojím zanietením pre túto činnosť dokázal okolo seba zhromaždiť ďalších nadšencov, rodičov detí a bývalých tanečníkov z rôznych folklórnych súborov. Pred šiestimi rokmi so svojou dcérou Ivanou založil folklórny súbor Dubina. S oboma súbormi dosahuje výrazné úspechy hlavne v speváckych súťažiach, kde sa o Rožňave a Hornom Gemeri vďaka popredným umiestneniam vie už aj na celoslovenskej úrovni. Svoje nadšenie a energiu rozvíjal popri folklóre aj v celkom odlišných oblastiach – pri osemročnom pôsobení na poste prezidenta Slovenskej asociácie taekwondo, pri aktívnej práci v Evanjelickom speváckom zbore a hudobnom zoskupení Retro music band.

Ján Skyba
za dlhoročný mimoriadny prínos pri rozvoji obce Choňkovce a celého Sobraneckého regiónu

Ján Skyba stojí na čele rodnej obce Choňkovce vo funkcii starostu nepretržite od roku 1981. Spočiatku ako predsedu miestneho národného výboru, ostatných 25 rokov ako starosta. Predtým od roku 1976 pôsobil aj vo funkcii poslanca miestneho národného výboru. Po štúdiu na strednej škole v Michalovciach pracoval najprv ako majster v strojárskych dielňach Chemko Strážske. Ako starosta vo svojej rodnej obci veľkú pozornosť venoval jej výstavbe a rozvoju. Za zmienku stoja investičné akcie ako rekonštrukcia základnej školy, výstavba domu smútku, rekonštrukcia obecného úradu, kultúrneho domu, požiarnej zbrojnice a miestneho kultúrneho strediska. Má veľký podiel na dobudovaní infraštruktúry a plynofikácii obce, úpravách miestnych komunikácií s odvodnením a vydláždením priekop. Bol pri zveľaďovaní futbalového ihriska, tenisového kurtu, skrášľovaní ulíc a verejných priestranstiev, či budovaní oddychových zón a kamerového systému. Ján Skyba bol zakladateľom mikroregiónu BOROLO, organizátorom niekoľkých odborných seminárov v oblasti samosprávy. Je dlhoročným členom a tajomníkom miestnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, za prácu v nej bol aj ocenený. Zároveň bol aj predsedom odborového zväzu SLOVES so sídlom v Tibave. Svojou prácou, ľudským prístupom k riešeniu problémov v Sobraneckom okrese, priateľským vzťahom k ostatným kolegom, starostom okolitých obcí sa stal akýmsi symbolom Sobraneckého regiónu.

prof. MUDr. Miroslav Šašinka, DrSc.
pri príležitosti životného jubilea - 80 rokov
za špičkový rozvoj nefrológie v širokom medzinárodnom kontexte a za významné zásluhy v oblasti pediatrie na Slovensku

Profesor Miroslav Šašinka je lekár, vedec a veľká osobnosť slovenskej medicíny, so schopnosťou nadchnúť svojich kolegov pre nové veci. Ako bývalý pracovník Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach sa mimoriadne vyznamenal v oblasti detskej nefrológie a pediatrie. S kolektívom spolupracovníkov, ktorých dokázal nadchnúť pre svoje medicínske a odborné plány, sa mu za krátky čas podarilo rozšíriť, rozvinúť a dostať do širšieho povedomia tradíciu košickej nefrologickej školy, ktorú založil profesor Ferdinand Démant. Popri vedeckej práci v oblasti detskej nefrológie sa súbežne venoval i klinickej pediatrii. Zároveň intenzívne publikoval odborné články a s nesmiernou erudíciou a zodpovednosťou sa pripravoval na vydanie svojho životného diela. Tým sa po rokoch vedeckej a klinickej práce stalo výnimočné, neobyčajne rozsiahle a komplexné dielo Pediatria, ktoré vyšlo roku 1998. Táto publikácia zaplnila chýbajúcu medzeru na slovenskom a českom odbornom knižnom trhu a dodnes je nenahraditeľnou učebnou pomôckou pri pregraduálnom a postgraduálnom štúdiu pediatrie v Česku a na Slovensku. Výrazné úspechy pán profesor dosiahol aj vo vedecko-výskumnej oblasti. Výsledky jeho práce boli úspešne zavedené do zdravotníckej praxe. Publikoval v oblasti detskej nefrológie, pneumológie, endokrinológie a dorastového lekárstva. Profesor Šašinka je nositeľom jedenástich cien za odbornú publikačnú činnosť a siedmich ocenení udelených Slovenskou lekárskou spoločnosťou a Slovenskou nefrologickou spoločnosťou. V roku 2008 získal prof. Šašinka, Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti pediatrie.

Dychový orchester Štós
pri príležitosti 90. výročia vzniku
za reprezentáciu Slovenska na medzinárodných vystúpeniach a súťažných prehliadkach dychových zborov

Cenu prevzal organizačný vedúci orchestra Gabriel Müller

Dychový orchester zo Štósu je amatérske hudobné teleso založené v roku 1925. Od marca 2011 pôsobí ako občianske združenie. Orchester účinkuje na rôznych kultúrno - spoločenských podujatiach, ako sú dni miest a obcí, festivaly, zábavy, koncerty, slávnostné príležitosti, ako aj smútočné obrady. Dychový orchester založil v roku 1925 v Štóse syn majiteľa nožiarskej fabriky Gustáv Wlaslovits, ktorý bol dirigentom do roku 1945. O najväčšie úspechy kapely sa zaslúžil Peter Hartmann. Súčasné zloženie orchestra tvoria takmer výlučne jeho odchovanci. Dychový orchester Štós absolvoval vo svojej bohatej histórii množstvo úspešných vystúpení. K najpamätnejším patria najmä tie v zahraničí: reprezentácia Slovenska na stretnutí karpatských Nemcov v Karlsruhe 1995, v Poľsku 2008 a pravidelné účinkovanie v Maďarsku. Z domácich úspechov treba spomenúť účasť na celoslovenskej súťažnej prehliadke dychových hudieb Pádivého Trenčín 1998, víťazné i ocenené vystúpenia na krajských súťažiach v Helcmanovciach a Bardejovských Kúpeľoch a početné ocenenia v okresných súťažiach. Dychový orchester je súčasťou života obce Štós, jej veselých i smutných chvíľ. Tradičným každoročným podujatím v rodnej dedine sú, napr. veľkonočná oblievačka, stavanie májov a sprievod obcou 1. mája, letné koncerty v Kúpeľoch Štós, Deň obce, smútočný koncert na sviatok Všetkých svätých, či už legendárny vianočný koncert.

Folklórny súbor Rozmaring zo Sene
pri príležitosti 65. výročia vzniku
za záslužnú činnosť a propagáciu folklóru v regióne

Cenu prevzali vedúci súboru Csaba Mitro a vedúca detského kolektívu Rozmaringsarj Alžbeta Csurillová

Folklórny tanečný súbor Rozmaring založilo v roku 1950 dvanásť žien. Zakladateľkou a prvou vedúcou bola Mária Hámorská Kontúrová. Účinkovali hlavne v okolitých obciach a na okresných podujatiach. Od roku 1970 súbor viedli Alžbeta Csurillová a Zoltán Erőss. Vedúcim tanečného súboru je v súčasnosti pán Csaba Mitró. Zhotoviteľkou ľudových krojov bola v minulosti Jolana Murová, dnes sa tejto činnosti venuje Alžbeta Csurillová. Počas 65-ročnej existencie súbor zožal úspech na početných domácich a zahraničných podujatiach. V rokoch 1974 – 75 získali veľkú cenu folklórneho festivalu v Želiezovciach. V roku 2014 s veľkým úspechom účinkoval na folklórnom festivale vo Východnej. K úspechu súboru vo veľkej miere prispela aj cigánska hudobná skupina Rozmaringu pod vedením legendárneho primáša Gejzu Pottu. Táto hudobná skupina bola mnohokrát účastníkom stretnutí a festivalov, tanečných domov, či na domácej pôde alebo v Budapešti. Ich nasledovníkom je hudobná skupina Moderos, ale súbor spolupracuje aj s inými muzikantmi. Detská folklórna skupina Rozmaringsarj už desaťročia zabezpečuje dopĺňanie veľkého súboru Rozmaring novými členmi. Vedúcou kolektívu je pani Alžbeta Csurillová. Medzi ich úspechmi je napríklad účasť na medzinárodnom detskom festivale v Istanbule v Turecku. Spevácka skupina Rozmaring je nositeľom tradícií. Získala prvú cenu na celoštátnej speváckej súťaži „Bíborpiros szép rózsa“, dostala sa do finále súťaže ľudovej hudby Lajosa Vassa v Budapešti, pomenovanej po významnom dirigentovi, kde sa stala držiteľom ceny za mimoriadny umelecký výkon.

Detský spevácky zbor – Pro Musica pri ZUŠ Štefánikova 20, Michalovce
za propagáciu zborového spevu a úspešnú reprezentáciu mesta Michalovce, Košického samosprávneho kraja a Slovenska v zahraničí

Cenu prevzala dirigentka zboru Viera Džoganová

Detský spevácky zbor pôsobí od roku 1992 pri Základnej umeleckej škole v Michalovciach pod vedením dirigentky Viery Džoganovej. Od roku 1998 nesie názov Pro Musica. V zbore pracuje okolo 150 detí v troch oddeleniach. V koncertnom zbore spieva 55 – 60 detí vo veku 12 až 19 rokov, po 45 detí je dvoch prípravných zboroch – vo veku od 5 do 9 rokov a od 10 do 12 rokov. Najdôležitejším poslaním zboru je koncertná a súťažná činnosť. Detský spevácky zbor Pro Musica účinkoval na koncertoch, benefičných koncertoch, festivaloch a súťažiach nielen na Slovensku, ale aj vo viacerých štátoch Európy a v zámorí - v Belgicku, Veľkej Británii, Turecku, Švajčiarsku, Španielsku, Holandsku, Grécku, Poľsku, Maďarsku, Fínsku, Česku a na koncertnom turné v Mexiku a USA. Na svojom konte má spolu 8 zlatých, 6 strieborných a 3 bronzové medaily z domácich a svetových súťaží. Z významnejších domácich a zahraničných úspechov možno spomenúť: 1. miesta v kategórii detských i mládežníckych zborov s vyznamenaním poroty CUM LAUDE na prestížnom 60. európskom hudobnom festivale v belgickom Neerpelte v roku 2012, striebornú medailu v kategórii detských zborov na Svetovej súťaži v zborovom speve vo fínskej Tampere 2013, vlaňajšie tretie miesto na Svetovej súťaži v Tours vo Francúzsku , či tohtoročné víťazstvo na Svetovej súťaži zborového spevu Serenade vo Washingtone DC v USA. V roku 2014 Mestské zastupiteľstvo v Michalovciach udelilo zboru ocenenie za Čin roka. V tomto roku vydala Pro Musica a Magnólia CD s ľudovou hudbou Kandráčovci.