Ceny za rok 2014

Ceny Košického samosprávneho kraja

Ocenení

Kolektív zamestnancov Botanickej záhrady Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
za vynikajúce výsledky v prenášaní poznatkov o ríši rastlín medzi širokú verejnosťou, s cieľom upevňovania trvalej udržateľnosti priaznivého životného prostredia
Ocenenie prevzal riaditeľ Botanickej záhrady doc. RNDr. Sergej Mochnacký, CSc.,

Botanická záhrada vznikla v roku 1950 ako Botanický ústav Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, v areáli bývalého Komenského ústavu na Komenského ulici, ktorý je dnes pôsobiskom Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie. Po vzniku Univerzity P. J. Šafárika sa v roku 1960 stala jej súčasťou, ako účelové zariadenie. Od roku 2003 je vedeckým pracoviskom CITES a od roku 2005 je záchytným strediskom pre rastliny. Všeobecne záväzným nariadením mesta Košice č. 25 z roku 1994 je Botanická záhrada v Územnom systéme ekologickej stability mesta Košice Biocentrom. Je členom Európskeho konzorcia botanických záhrad EÚ EuroGard. Botanická záhrada pestuje rôzne druhy rastlín na výmere 48 ha. V súčasnosti je Botanická záhrada výskumným a pedagogickým pracoviskom UPJŠ v Košiciach, ktoré sa špecializuje na pestovanie a udržiavanie vybraných druhov ohrozených, zriedkavých, vzácnych alebo inak významných chránených a dekoratívnych rastlín. Ďalej na štúdium biologických charakteristík rastlín a transfer informácií medzi širokú verejnosť. Jej zamestnanci venujú veľkú pozornosť edukácii a výchovno-vzdelávacej činnosti. Externou formou vyučujú v Ústave biologických ekologických vied a Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ šesť študijných predmetov, zabezpečujú potrebný rastlinný materiál na cvičenia pre iné botanické predmety a pre vedeckú činnosť, realizuje rôzne podujatia, aby poznatky dostali medzi ľudí a prispievali k udržateľnému životnému prostrediu. Návštevníci Botanickej záhrady čoraz častejšie vyhľadávajú veľmi obľúbené výstavy spojené s predajom, ktoré už majú svoju tradíciu.

Mgr. Henrieta Farkašová a Mgr. Natália Šubrtová, reprezentantky Slovenskej republiky v zjazdovom lyžovaní zdravotne postihnutých
za zisk niekoľkých paralympijských titulov v zjazdovom lyžovaní a za výnimočnú reprezentáciu Slovenskej republiky a Košického samosprávneho kraja

Ocenené športovkyne spolu pretekajú od roku 2008. Športové výsledky ich radia k absolútnej svetovej špičke v paralympijskom zjazdovom lyžovaní. Po tohtoročnej paralympiáde v Soči získali dve zlaté medaily v zjazde a obrovskom slalome. Na zimnej paralympiáde vo Vancouveri v roku 2010 tri zlaté v Super G, obrovskom slalome a superkombinácii. Vďaka týmto piatim zlatým medailám z dvoch paralympiád sa stali najúspešnejšími športovkyňami paralympijského hnutia v histórii Slovenska. Medzi najväčšie športové úspechy za ostatné roky patria aj dve zlaté medaily v zjazde a slalome na vlaňajších Majstrovstvá sveta IPC v zjazdovom lyžovaní telesne postihnutých v španielskej La Moline. Veľký krištáľový glóbus za absolútne víťazstvo v pretekoch Svetového pohára v sezóne 2011/2012 v alpských lyžiarskych disciplínach zdravotne postihnutých. Získali ho ako prvé a jediné v histórii slovenského zjazdového lyžovania. K tomu dva Malé krištáľové glóbusy za celkové víťazstvo v sérii pretekov Svetového pohára v slalome a superkombinácii. Na Majstrovstvách sveta 2011 v Sestriére získali štyri víťazstvá v slalome, obrovskom slalome, superkombinácii a zjazde. Na MS 2009 v Kórei 2 zlaté medaily v zjazde a Super G. Zrakovo postihnutá Henrieta Farkašová býva v Rožňave, je absolventkou Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Jej navádzačka Natália Šubrtová pochádza z Kežmarku, je doktorandkou Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov 2. ročníka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Obdive športovkyne sú držiteľkami významných štátnych a rezortných ocenení za reprezentáciu Slovenskej republiky.

József Havasi, dirigent speváckeho zboru CSERMELY
za celoživotné pôsobenie v oblasti vážnej hudby a osobitne speváckych zborov

József Havasi sa narodil v Košiciach, štúdiá absolvoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde študoval spev u profesora Godina. Spieval vo Vojenskom umeleckom súbore, Lúčnici a v Mladých srdciach, kde pôsobil ako asistent dirigenta. Po ukončení vysokoškolského štúdia v roku 1969 dostal angažmán v opere Štátneho divadla v Košiciach, od sezóny 1973-1974 sa stal sólistom opery. V rokoch 1976-1986 opustil dosky divadla a stal sa regenschorim Dómu sv. Alžbety. Bol aj dirigentom zboru pri Dóme sv. Alžbety, s ktorým naštudoval mnoho omší, ktoré uviedli s orchestrom a sólistami pri príležitosti cirkevných sviatkov. V roku 1983 znovu dostal príležitosť spievať v divadle, ako Scarpio v Pucciniho opere Tosca. V roku 1987 sa definitívne vrátil do opery. Hosťoval v Maďarsku, Českej republike, Rakúsku, Nemecku, Taliansku. Na jeseň roku 1973 založil spevácky zbor Csermely, ktorý vedie dodnes a je jeho srdcovou záležitosťou. Je predsedom Občianskeho združenia Csermely. Popri speváckom zbore Csermely viedol aj iné: spevácky zbor pri maďarskej priemyslovke, Vox Candidorum, Musica Aedis. Je regenschorim kostola premonštrátov v Košiciach. V roku 2011 vzniklo Občianske združenie Svätého Štefana, ktorého je podpredsedom a pri združení založil spevácky zbor z tamojších veriacich. Je nositeľom viacerých ocenení doma i v zahraničí a v tomto roku dostal cenu Harmónia za celoživotné dielo.

Ján Kozák, tréner slovenskej futbalovej reprezentácie
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za futbalové hráčske majstrovstvo, dlhoročnú vynikajúcu trénerskú prácu a reprezentáciu mesta Košice a Košického samosprávneho kraja doma a v zahraničí

Meno Jána Kozáka nie je potrebné osobitne predstavovať, pretože v ostatných dňoch ho fanúšikovia futbalu často vyslovovali s úctou a radosťou. Je známe doma i v zahraničí. Spája sa s futbalovým majstrovstvom „jeho“ reprezentačného družstva, ktoré pritiahlo na štadióny a k televíznym obrazovkám tisícky divákov a fanúšikom vrátilo radosť z hry. Ján Kozák opäť všetkým dokázal, že jeho veľké kvality kormidelníka sú nespochybniteľné a aj vďaka nemu sa môže Slovensko znovu tešiť z veľkých futbalových úspechov. Narodil sa v Matejovciach nad Hornádom a od svojich 20 rokov sa venuje aktívnej športovej činnosti najprv ako futbalista – stredopoliar a v súčasnosti ako tréner slovenskej futbalovej reprezentácie. Ján Kozák je v poradí jedenástym trénerom slovenskej futbalovej reprezentácie v ére jej samostatnosti. Svoju športovú kariéru začínal vo Futbalovom klube Lokomotíva Košice, neskôr hral za Duklu Praha, RFC Bressoux, AC Bourges, odkiaľ sa vrátil späť do Lokomotívy Košice. V rokoch 1976-1984, ako člen národného mužstva, reprezentoval Československo na Majstrovstvách Európy a Majstrovstvách sveta. Počas svojej reprezentačnej kariéry odohral 55 zápasov a za Československo strelil 9 gólov. Jeho najväčšími hráčskymi úspechmi sú titul Majstra Československa v roku 1982, 3. miesto na Majstrovstvách Európy v roku 1980 a titul Najlepší futbalista ČSSR v roku 1981. Košiciam zostal verný aj ako tréner, pôsobil tu podstatnú časť svojej skoro 20-ročnej trénerskej kariéry. Najprv ako tréner 1. FC Košice, potom ako tréner MFK Košice. Pod jeho vedením sa 1. FC Košice, ako prvý slovenský klub, prebojoval do hlavnej fázy Ligy majstrov. Ján Kozák ako tréner vychoval celý rad vynikajúcich slovenských futbalistov. Celý svoj hráčsky aj trénerský život, napriek širokému geografickému záberu, žije v Košiciach a šíri jeho dobré meno nielen doma, ale aj vo svete. V auguste 2013 sa stal trénerom slovenskej reprezentácie. V kvalifikácii na EURO 2016 má jeho tím výborný nástup. Zdolal Ukrajinu, úradujúcich majstrov Európy Španielsko i Bielorusko.

Ing. Vladimír Sekela, múzejník
za dlhoročný prínos pri rozvoji múzejníctva pri vedeckom a popularizačnom spracovaní histórie a kultúrnych tradícií regiónu Zemplín

Celoživotným pracoviskom múzejníka Vladimíra Sekelu sa stalo Zemplínske múzeum v Michalovciach. Niekoľko rokov ako riaditeľ stál aj na čele tejto kultúrnej a spoločenskovednej inštitúcie. Počas tohto obdobia sa mu podarilo úspešne ukončiť stavebné a rekonštrukčné práce na objekte, tzv. Starom kaštieli. Bývala hospodárska stavba sa vtedy zmenila na účelovú múzejnú budovu, do ktorej bola umiestnená expozícia Výtvarná kultúra na Zemplíne, zriadená sieň pre cyklické výstavy, vybudované depozitárne priestory, reštaurátorská dielňa a pracovne. Keďže inklinoval k výtvarnému umeniu, spolu s Jaroslavom Vizdalom spracoval odborný a technický scenár spomínanej expozície. Aj po roku 1990 sa mu v neľahkej ekonomickej situácii podarilo zabezpečiť ďalšiu rozsiahlu rekonštrukciu ústredného objektu kaštieľa i tzv. koniarne a zabezpečiť mnoho iných, pre múzejnú činnosť nevyhnutných technických náležitostí. Jeho široký záber v oblasti múzejnej činnosti sa prejavil i v tom, že Zemplínske múzeum v Michalovciach si dokázalo zachovať vlastnú tvár. Vďaka výsledkom práce dosiahol uznanie odbornej i laickej verejnosti za objavovanie a uchovávanie hodnôt regiónu Zemplína. Prezentoval aj mnohé formy kultúrnej a výchovnej činnosti. Vladimír Sekela je spoluzostavovateľom rozsiahlej monografie Dejiny Michaloviec a zostavovateľom publikácie o maliarovi Teodorovi Jozefovi Moussonovi. V súčasnosti ako zostavovateľ participuje na príprave monografie o šľachtickom rode Sztárayovcov zo Starého a Michaloviec. V San Reme v Taliansku na VII. Medzinárodnom festivale o súčasnom umení, bol poctený Zlatou plaketou.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Július Kánássy
pri príležitosti životného jubilea – 80 rokov
za dlhoročné aktívne pôsobenie v slovenskom futbale, za reprezentáciu mesta Košice a Košického kraja doma i v zahraničí

Július Kánássy je jednou z mála žijúcich legiend slovenského a košického futbalu. Takmer celú svoju životnú, hráčsku a trénerskú kariéru prežil v rodnom meste Košice, mimo obdobia, keď hral v dresoch klubov Slovan Bratislava a Baník Prievidza. Bol československým reprezentačným prvoligovým hráčom Jednoty a VSS Košice, dorasteneckým majstrom Československa, prvoligovým trénerom VSS a dlhoročným mládežníckym trénerom. V prvoligovom mužstve odohral 141 zápasov a dal 26 gólov. Slovensko, mesto Košice i Košický kraj dôstojne reprezentoval takmer po celej Európe. Napriek pokročilému veku aktívne pôsobí vo Futbalovom klube Internacionáli VSS Košice a Olympijskom klube Košice, reprezentuje naše mesto, kraj a Slovensko na mnohých športových podujatiach doma i v zahraničí. Je vzorom pre mnohých športovcov a najmä mládež. Svojou životnou filozofiou dokazuje, že športovať a plnohodnotne žiť sa dá v každom veku. Pán Július Kánássy je nositeľom ocenení mesta Košice, Slovenského futbalového zväzu a nositeľom Čestného uznania Slovenského olympijského výboru „Cena FAIR PLAY“.

PhDr. Pavol Mutafov
pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za celoživotnú prácu v komunálnej politike a v oblasti športu a dobrú reprezentáciu Slovenskej republiky vo vzpieraní

Pána Pavla Mutafova poznáme od roku 1989 z jeho pôsobenia vo verejnom živote v meste Košice najprv vo funkcii poslanca Mestského zastupiteľstva v Košiciach a poslanca Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Západ, neskôr ako starostu Mestskej časti Košice – Západ. V rokoch 2010 - 2013 vykonával funkciu asistenta primátora mesta Košice. V rokoch 2001 až 2013 bol poslancom Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja. V súčasnosti je riaditeľom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Okrem iného vykonával aj funkcie predsedu Košického regionálneho Združenia miest a obcí Slovenska, zároveň bol členom predsedníctva ZMOS. Možno nie všetkým je známe aj pôsobenie oceneného Pavla Mutafova v oblasti športu, konkrétne vo vzpieraní. Bol predsedom organizačného štábu príprav a organizácie majstrovstiev sveta vo vzpieraní žiakov a žiačok do 17 rokov. Tieto preteky za účasti vyše 400 účastníkov z 38 krajín sveta a s piatimi svetovými rekordmi výrazným spôsobom zviditeľnili mesto Košice a Košický samosprávny kraj po športovej, aj kultúrnej stránke a prispeli k dobrej prezentácii Slovenska. V súčasnosti je pán Mutafov predsedom Slovenského zväzu vzpierania, členom Slovenského olympijského výboru a zároveň aj aktívnym členom Mestského klubu vzpierania a silových športov v Košiciach.

prof. JUDr. Igor Palúš, CSc.
za profesionálny rozvoj verejnej politiky v pedagogickej a vedeckej činnosti, za mimoriadne zásluhy v medzinárodnej oblasti a dlhoročnú vzdelávaciu činnosť v rámci spolupráce Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a Košického samosprávneho kraja

Profesor Igor Palúš od ukončenia štúdií práva pôsobí ako vysokoškolský učiteľ. V roku 1972 začínal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, svoje profesionálne pôsobenie v Košiciach začal v roku 1973 na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Do roku 1994 na nej pôsobil ako vedúci Katedry štátneho a správneho práva a jej dekan. V rokoch 1994 až 2003 pôsobil vo funkcii prorektora Právnickej fakulty. Od roku 2004 pôsobí na Fakulte verejnej správy UPJŠ ako vedúci Katedry právnych vied, neskôr vo funkcii jej dekana a v súčasnosti na Katedre verejnoprávnych disciplín Fakulty verejnej správy. Aktívne pôsobí ako člen vo vedeckých orgánoch – je členom vedeckej rady UPJŠ v Košiciach, Akadémie Policajného zboru v Bratislave, Právnických fakúlt Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Profesor Palúš je držiteľom viacerých ocenení – medailí UPJŠ a pamätných medailí Právnických fakúlt v Košiciach, Bratislave a Banskej Bystrici. Je autorom publikácií v oblasti štátneho práva, miestnej správy vo vybraných štátoch Európskej únie, listiny základných práv a slobôd ako právneho dokumentu a mnohých ďalších. Významný je jeho podiel na rozvoji verejnej politiky v pedagogickej a vedeckej činnosti a spolupráca so Združením miest a obcí Slovenska a Košickým samosprávnym krajom.

MUDr. František Samsely
za významný prínos a zásluhy o formovanie odbornej úrovne a budovanie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v rámci Ústavu železničného zdravotníctva

MUDr. František Samsely sa od ukončenia vysokoškolských štúdií celý svoj profesionálny život venuje fyziatrii, balneológii a liečebnej rehabilitácii. Významne sa zaslúžil o formovanie odbornej úrovne a budovanie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie v Ústave železničného zdravotníctva, kde bol metodikom pre tento odbor. V rámci jeho odbornosti sú dominantnou záležitosťou manipulačné techniky. Ich využívaním je liečba maximálne efektívna, často s okamžitým výsledkom, preto ho vyhľadávajú desiatky, ba stovky vďačných pacientov. Aj jeho pričinením je prístrojové aj personálne vybudovanie pracoviska na porovnateľnej európskej úrovni. V období rokov 1999 - 2004 bol doktor Samsely osobným lekárom prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera. Výrazne prispel k zvýšeniu úrovne zdravotnej starostlivosti vo svojom odbore nielen v rámci železničného zdravotníctva, ale aj z z pohľadu mesta Košice a celého Košického samosprávneho kraja. Pre svojich spolupracovníkov je vzorom pracovitosti, skromnosti, vytrvalosti, húževnatosti a vernosti životným pravdám a zásadám. Odmenou pre neho je vyliečený vďačný pacient. MUDr. František Samsely je držiteľom viacerých mestských vyznamenaní a ocenenia „Kríž I. stupňa prezidenta republiky“ za zásluhy v rozvoji železničného zdravotníctva.

Stredná odborná škola Košice - Šaca
pri príležitosti 50. výročia od jej založenia
za nezastupiteľnú úlohu pri výchove viacerých generácií hutníkov a výrazný príspevok k rozvoju spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o.
Cenu prevzal riaditeľ školy Ing. Jozef Šablatúra

Stredná odborná škola patrí medzi vzdelávacie inštitúcie, kde príprava na povolanie má dlhoročnú tradíciu a kvalitu overenú uplatnením absolventov na všetkých úrovniach manažmentu rôznych firiem na Slovensku, hlavne však v spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. Svoju históriu začala škola písať v školskom roku 1964/1965 ako Odborné učilište hutnícke v Šaci. Vybudované bolo s cieľom pripravovať budúcich zamestnancov pre VSŽ Košice. Stredná odborná škola počas svojej 50-ročnej histórie zohrávala a aj v súčasnosti zohráva nezastupiteľnú úlohu pri výchove viacerých generácií hutníkov a tým prispieva aj k rozvoju tejto spoločnosti. Škola si aj po zmene politického usporiadania na Slovensku zachovala svoju jedinečnosť a ako jedna z mála bola schopná v spolupráci s hutníckou spoločnosťou udržať duálny systém odborného vzdelávania. Brány školy opúšťajú absolventi, ktorí sú na svoje budúce povolanie veľmi dobre pripravení tak po teoretickej, ako aj praktickej stránke. Ocenená škola je tak v neustálom kontakte s praxou a zamestnávateľmi a pružne reaguje na aktuálne potreby zamestnávateľov v celom regióne. To všetko by nebolo možné dosiahnuť bez zodpovednej a svedomitej práce celého vedenia a pedagogického zboru. V súčasnosti je v hutníckej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. zamestnaných viac ako tritisíc bývalých absolventov strednej odbornej školy, ktorí zastávajú rôzne odborné a riadiace pozície.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Marta Brúderová
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za dlhoročnú činnosť v stolnotenisovom hnutí

Marta Brúderová celý svoj život spojila so stolným tenisom - ako hráčka, trénerka, rozhodkyňa, funkcionárka a ako autorka viacerých metodických listov a predovšetkým publikácie Stolnotenisová retrospektíva Východniarov, ktorá bola vydaná v roku 2007. Ocenená pani Brúderová sa významne zaslúžila o rozvoj stolného tenisu nielen v bývalom Východoslovenskom kraji, ale aj na celom Slovensku. V rokoch 1961-1972 pôsobila ako hráčka Lokomotívy Košice. Neskôr sa zamerala na trénerstvo a rozhodcovskú činnosť. Od roku 1983 pôsobila v rôznych funkciách Východoslovenského stolnotenisového zväzu. Od roku 1996 bola predsedníčkou Východoslovenského stolnotenisového zväzu, až do tohtoročnej konferencie, keď uvoľnila pozíciu mladším. Podieľala sa na množstve akcií v kraja, na Slovensku, ale aj na vrcholných medzinárodných podujatiach ETTU – Európskej stolnotenisovej únie. Zúčastňovala sa tiež na aktivitách Slovenskej asociácie športu na školách. Je stále činná ako lektorka na školeniach trénerov a rozhodcov. Naďalej pôsobí v kontrolnej komisii Východoslovenského stolnotenisového zväzu a vo Výkonnom výbore Slovenského stolnotenisového zväzu.

Vendelín Fogaraš
za osobitný prínos pre rozvoj dobrovoľnej požiarnej ochrany v podmienkach Košického samosprávneho kraja a Slovenskej republiky

Pán Vendelín Fogaraš, vyštudovaný strojný zámočník pre opravu strojárenských zariadení a cestných strojov, celý svoj aktívny život pracoval v Cestných stavbách Košice ako strojník obaľovacej súpravy, majster obaľovacej súpravy a neskôr ako stavbyvedúci so špecializáciou pre živičné práce. Napriek tomu, že je na dôchodku, od roku 1998 aktívne pôsobí v komunálnej politike vo funkcii zástupcu starostu obce Slanská Huta. Jeho srdcovou záležitosťou, ktorej sa venuje takmer celý svoj život, je dobrovoľná požiarna ochrana. Rozvoj dobrovoľnej požiarnej ochrany ovplyvňoval prostredníctvom svojho pôsobenia v rôznych funkciách Dobrovoľného hasičského zboru. Ešte doteraz pôsobí vo funkcii predsedu Okresného výboru Dobrovoľnej požiarnej ochrany Košice – okolie, predsedu Krajského výboru Dobrovoľnej požiarnej ochrany Košice a od roku 2012 je viceprezidentom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. V období rokov 1997 až 2002 bol prezidentom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky.

prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc.
za úspešný podiel na získavaní grantových prostriedkov na budovanie a modernizáciu infraštruktúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Profesor Ján Gbúr od ukončenia vysokoškolského štúdia na prešovskej Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v roku 1977 pôsobil ako asistent na tejto fakulte, konkrétne na katedre slovenského jazyka a literatúry. V roku 1986 obhájil dizertačnú prácu na tému P. O. Hviezdoslav a česká poézia, neskôr v roku 1995 sa habilitoval v odbore teória a dejiny slovenskej literatúry a v roku 2003 získal titul univerzitný profesor v odbore literárna veda. V rokoch 1993 – 2006 pôsobil ako vedúci Inštitútu estetiky, vied o umení a kulturológie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Výraznou mierou zaslúžil o to, že integrálnou súčasťou UPJŠ v Košiciach sa v roku 2007 znova stala Filozofická fakulta (FF). Ako jej prvý dekan má veľký podiel na tom, že FF UPJŠ je od svojho vzniku významnou výchovno-vzdelávacou, vedeckou a kultúrnou inštitúciou, obsadzujúcou popredné priečky v celoštátnom hodnotení fakúlt, ako aj na postupnom dobudovávaní a modernizácii jej infraštruktúry. Má veľký podiel na získaní grantových prostriedkov na budovanie a modernizáciu infraštruktúry fakulty. Podieľal sa na organizácii významných kultúrnych a vedeckých podujatí na území Košického samosprávneho kraja, ktoré boli zamerané najmä na literárnu tvorbu vysokoškolákov. Prof. PhDr. Ján Gbúr, CSc. patrí medzi popredných slovenských literárnych vedcov a literárnych historikov. Vo svojej vedeckovýskumnej činnosti sa systematicky venuje obdobiu realizmu v slovenskej literatúre, patrí k popredným odborníkom v tejto oblasti.

Hasičská dychová hudba Košice
pri príležitosti 140. výročia založenia
za prínos pri rozvoji dychovej hudby, propagácii mesta Košice a zviditeľnení Košického samosprávneho kraja doma i v zahraničí
Ocenenie prevzal manažér dychovky Jozef Lipták

Hasičská dychová hudba Košice je jeden z najstarších dychových orchestrov na Slovensku a jediný zriadený pri profesionálnej hasičskej jednotke. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1874. Znovuzaloženie Orchestra spolku dobrovoľných hasičov sa datuje od roku 1926. Okrem súčasného širokospektrálneho repertoáru môže stávať aj na tradíciách. Repertoár dychovej hudby je veľmi obšírny a širokospektrálny. Tvoria ho skoro všetky hudobné žánre. Profesionalitu orchestra vytvárajú najmä koncertné skladby - predohry k operám a operetám známych skladateľov. Vývoj telesa, hľadanie nových foriem prezentácie a zvyšovanie umeleckých nárokov vyústili do spolupráce orchestra so súborom mažoretiek Osvetového strediska mesta Košice v roku 1987. Hasičská dychová hudba vystupuje na rôznych štátnych, kultúrnych, športových, cirkevných a smútočných obradoch. Veľký orchester Hasičskej dychovej hudby tvorí do 28 členov, v malom orchestri pôsobí 12 členov. Je držiteľkou viacerých mestských ocenení a ocenení od Združenia dychových hudieb Slovenska. V roku 1994 získala Výročnú cenu Karola Pádivého a v roku 1995 medailu Za mimoriadne zásluhy so stuhou od prezídia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. Vzhľadom na široký repertoár, ktorý siaha od dixielandu, cez ľudovú hudbu, tanečnú hudbu až po klasiku, je Hasičská dychová hudba Košice vyhľadávaná pri prezentácii na mnohých spoločenských podujatiach.

Pavel Hric, starosta obce Jablonov nad Turňou
za mimoriadny podiel na rozvoji obce
Pavel Hric stojí na čele svojej rodnej obce od roku 1978. Najprv to bolo vo funkcii predsedu miestneho národného výboru a ostatných 24 rokov vo funkcii starostu obce. Po 36 rokoch, v roku končiaceho sa mandátu starostu obce, plánuje ukončiť svoju aktívnu službu pre verejnosť. Pôsobiť vo verejnej funkcii začal síce bez skúseností, ale s elánom a veľkou obetavosťou. Počas pôsobenia vo funkcii starostu vo svojej rodnej obci veľkú pozornosť venoval jej výstavbe a rozvoju. Za spomenutie stoja také investičné akcie, ako výstavba telocvične a školy, ktoré boli dokončené v roku 1981. Onedlho, v roku 1984, bola dokončená výstavba zdravotného strediska, v roku 1986výstavba domu smútku. Od začiatku 90–tych rokov to boli ďalšie akcie predstavujúce dobudovávanie infraštruktúry obce ako plynofikácia, výstavba čističky odpadových vôd a kanalizácia, vytvorenie lekárne v zdravotnom stredisku, rekonštrukcia obecného úradu a kultúrneho domu a podpora pri výstavbe reformovanej fary. Aj osobitým prispením Pavla Hrica v obci venujú veľkú pozornosť dôležitým súčastiam každodenného života. Či už je to pomoc pri zveľaďovaní futbalového ihriska, detského ihriska a tenisového kurtu, pri zabezpečení sociálneho bývania, skrášľovaní ulíc a verejných priestorov, priestranstiev a pri udržiavaní pamätníka na počesť padlých v svetových vojnách.

prof. MUDr. Jozef Kafka, DrSc.
pri príležitosti životného jubilea - 80 rokov
za celoživotné pôsobenie v zdravotníctve, za výborné výsledky v pedagogickej činnosti na lekárskej, právnickej i teologickej fakulte a za rozvoj psychiatrie v meste Košice a v Košickom samosprávnom kraji

Profesor Jozef Kafka je významný slovenský psychiater, ktorý sa výrazne zaslúžil o rozvoj slovenskej psychiatrie. V rokoch 1980 – 1990 bol hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre odbor psychiatria, ako jediný z bývalého Východoslovenského kraja. Presadil moderné trendy rozvoja v psychiatrii, vybudovanie nového typu psychiatrickej kliniky (v takom ponímaní je jedinou v rámci kliník v Slovenskej republike) a podieľal sa na rozvoji psychiatrickej starostlivosti kraja i mesta Košice. Zaslúžil sa aj o rozvoj Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, ako jej prodekan, neskôr od roku 1992 ako člen Akademického senátu celej univerzity. Desať rokov bol predsedom Spolku lekárov v Košiciach, čím sa výrazne podieľal na zvýšení kvalifikačnej úrovne lekárov v Košiciach. Pod jeho vedením sa Psychiatrická klinika stala významným centrom výskumu a vzdelávania v odbore. Napomáhal aj rozvoju starostlivosti pomocou tzv. komunitnej psychiatrie. Pôsobil na Geriatrickej klinike v Košiciach, kde viedol odbor psychiatrie a bol garantom i koordinátorom Denného centra duševného zdravia ,,Praemium – Permansio, krízového centra Facilitas“ v Košiciach. V súčasnosti po vyhratom konkurze je prednostom I. Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. Napísal 5 monografií a 175 odborných prác, viaceré publikované v zahraničí.

Klub silového trojboja - J. P. – Stav – Herkules Rožňava
pri príležitosti 21. výročia vzniku
za vzornú reprezentáciu Košického samosprávneho kraja a Slovenska na medzinárodných súťažiach v silovom trojboji
Ocenenie pre kolektív prevzal predseda klubu Klement Fekete

Silový trojboj je spravodlivý šport, kde vyhráva sila športovca. Na Slovensku patrí medzi málo známe športy. Je to každodenný boj s tonami váh, odriekanie a neustály boj so sebou samým. Silový trojboj má svoje pravidlá, svoju históriu i svoje budúce smerovanie. Všetci tí, ktorí sa upísali tomuto športu vedia, že je to životná filozofia. Klub vznikol z bývalých členov klubu TJ Baník Agro Rožňava v roku 1993. Hlavnú činnosť zameriava na silový trojboj, predtým aj vzpieranie, kulturistiku a spoluprácu s telesne postihnutými, v juniorských kategóriách je dôležitá práca s mládežou. Klub aj jeho členovia každoročne patria medzi najúspešnejších športovcov mesta Rožňava. Za 21 rokov existencie klubu sa v ňom vystriedalo niekoľko desiatok členov, dosiahli čiastkové, ale i významné úspechy a umiestnenia. Ako jeden z najúspešnejších klubov podáva dlhodobo stabilné výkony v najvyššej súťaži – slovenskej extralige. V hlavnej činnosti – silovom trojboji mužov a masters sa výsledky dostavili v posledných desiatich rokoch. Členovia klubu vo viacerých kategóriách obsadzovali prvé priečky na Majstrovstvách Slovenska. Klub má aj niekoľko držiteľov slovenských, ale aj svetových rekordov. V posledných rokoch v klube pribudlo pretekárov, ktorí majú možnosť reprezentovať na Majstrovstvách Európy a sveta, treba spomenúť také mená ako Juraj Pástor, Klement Fekete, Ondrej Hudák, Štefan Elek, Michal Andraščík, Milada Andraščíková, Štefan Sokoly, Vojtech Baláž, Ján Marget a ďalší.

Ing. Štefan Korpa
pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za celoživotné pôsobenie pri výchove vzpieračských talentov a dobrú reprezentáciu Slovenskej republiky vo vzpieraní

Štefan Korpa sa od svojej mladosti venuje trénerskej práci a výchove vzpieračských talentov. Pracoval v Stredisku vrcholového športu, kde sa podieľal na výchove viacerých reprezentantov a účastníkov olympijských hier. Vychoval mnoho majstrov Slovenska a slovenských rekordérov vo vzpieraní vo všetkých kategóriách od žiakov až po seniorov. Medzi jeho odchovancov patrili: Horváth, Durbák, Hudi, Trojčák, Trojčáková, Lacika, Lechman Moro, Samko, Oravec, Šolc, Kováč, Seničová. Ako tréner reprezentácie sa zúčastnil na niekoľkých olympijských hrách, naposledy v roku 2012, spolu s dnes oceneným pánom Pavlom Mutafovom, bol členom slovenskej národnej výpravy na Olympijských hrách v Londýne. V rokoch 1993-95 a 2001-2004 bol trénerom slovenskej seniorskej reprezentácie, v rokoch 1995-2001 trénerom slovenskej juniorskej reprezentácie. Po roku 1990 spolu s dnes už nebohým Dr. Karolom Gumánom pomáhal pri zakladaní Športového gymnázia v Košiciach. Trénerskej a pedagogickej práci sa pán Korpa venuje dodnes vo funkcii zástupcu riaditeľa Športového gymnázia v Košiciach. Na základe jeho trénerskej činnosti v roku 2012 bol zvolený do komisie trénerov Svetovej vzpieračskej federácie IWF.

Antónia Mihaliková
za dlhoročnú prácu s mládežníckym speváckym zborom Vavrínček a so zborom dospelých Vavrinec pri Rímskokatolíckej farnosti v Sobranciach

Pani Antónia Mihaliková od ukončenia štúdia na Konzervatóriu v Košiciach v odbore husle, hudobná náuka a vedenie detského speváckeho zboru, pôsobila najprv ako učiteľka vtedy Ľudovej školy umenia v Sobranciach, od r. 1999 vo funkcii zástupkyne riaditeľky Základnej umeleckej školy v Sobranciach. Popri svojej náročnej práci od roku 1991 vedie mládežnícky spevácky zbor „Vavrínček“ a neskôr prevzala aj chrámový zbor dospelých „Vavrinec“ pri Rímskokatolíckej farnosti v Sobranciach, ktorý sa pravidelne zúčastňuje prehliadok cirkevných speváckych zborov v Michalovciach, Trebišove a v okolí. Zbor vydal dva nosiče s vianočnými a chrámovými piesňami a pravidelne reprezentuje mesto Sobrance na významných cirkevných miestach u nás – v Šaštíne, ale aj v zahraničí – Velehrade na Morave, Hostýne v Českej republike. Zbor pod vedením pani Mihalikovej každoročne účinkuje na vianočných koncertoch a mestských podujatiach, ako je Sobranský jarmok a Deň sv. Huberta. Zbor svojím vystúpením prispieva k slávnostnej atmosfére aj pri akciách, ako boli posviacka sochy Sedembolestnej Panny Márie a sochy sv. Archanjela Michala.

Občianske združenie Rovás
za dlhoročnú aktívnu prácu pre rozvoj Košického kraja s dôrazom na vzájomnú podporu a zbližovanie kultúrnych sfér Maďarov a Slovákov
Ocenenie prevzali podpredsedníčka združenia Adriana Gergely Papp a pán František Mede

Občianske združenie Rovás je od roku 1994 slobodnou a nezávislou tvorivou komunitou, ako združenie pôsobí od roku 1999. Zameriava sa predovšetkým na oblasť kultúry a umenia, prvotným cieľom je rozvíjať duševný rast jednotlivca. Svojou činnosťou oslovuje intelektuálov, umelcov a študentov, takisto nadšencov umenia. Zameriava sa na výtvarné umenie, literatúru, film a divadlo. Centrom združenia je rodinný dom slávneho košického sochára Vojtecha Löfflera.Občianske združenie Rovás v roku 2004 otvorilo bránu do kultúrneho a internetového sveta virtuálnou galériou Rovart (www.rovart.sk). Od roku 2010 funguje experimentálna divadelná malá scéna združenia s názvom TeatRovas. Sú do nej zapojení herci a režiséri Štátneho divadla a divadla Thália v Košiciach. Zameriavajú sa predovšetkým na monodrámy a na intermediálne pokusy. Cieľom združenia je vytvoriť v Košiciach nové stredisko kultúry a súčasného umenia, šíriť dobré meno slovenského umenia v Maďarsku a maďarského umenia na Slovensku a podporovať rozvoj talentov formou kurzov a workshopov, prednášok a sympózií. Občianske združenie Rovás sa aktívne zapája aj do formovania kultúrneho života mesta Košice, vo vlastných priestoroch pravidelne organizuje výstavy, divadelné, hudobné a intermediálne predstavenia.Združenie má vyše 70 členov a približne 30 mladých dobrovoľníkov. V roku 2013 zorganizovalo vyše 160 programov. Predsedom združenia je grafik a maliar Otto Szabó.

Dr. h. c. prof. Ing. Jozef Živčák, PhD.
za celoživotné pôsobenie v oblasti výskumu, vývoja a využitia implantátov nových typov biomateriálov šitých na mieru pre ľudské telo

Profesor Živčák pôsobí na Technickej univerzite v Košiciach, na katedre biomedicínskeho inžinierstva a merania Strojníckej fakulty. Od ukončenia vysokoškolského štúdia najprv ako odborný asistent, neskôr garant diferencovaného štúdia automatizácie zdravotníckych prevádzok, vedúci oddelenia Biomedicínskeho inžinierstva, zástupca vedúceho katedry, prodekan pre vedu a výskum, doktorandské štúdium a zahraničie. Od roku 2002 až doteraz pôsobí ako vedúci katedry biomedicínskeho inžinierstva a merania na Strojníckej fakulte TU. V roku 2009 získal profesor Živčák titul Dr. h. c. v odbore Biomechanika a v roku 2013 titul Honorárny profesor Budapeštianskej univerzity. Je prednášateľom a garantom profilových predmetov na odbore biomedicínskeho inžinierstva TU Košice. Ocenený profesor Živčák pôsobí vo funkcii predsedu grantovej agentúry KEGA Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, je členom deviatich vedeckých rád a piatich redakčných rád doma a v zahraničí. Je členom štátnej rady pre prípravu projektov. Bohatá je publikačná činnosť profesora Živčáka, vedecké a spoločensko – odborné aktivity prostredníctvom prezentácie vedecko-výskumných výsledkov na svetových a medzinárodných podujatiach. Je členom vedeckých rád domácich a zahraničných časopisov a zahraničných spoločností. Je nositeľom významných ocenení za vedecko-výskumnú a pedagogickú činnosť, v tomto roku mu bola udelená Veľká medaila Samuela Mikoviniho - Vedec roka 2014.

Za ocenených sa publiku prihovoril Vladimír Sekela. Na záver slávnostného ceremoniálu odovzdávania ocenení v roku 2014 zaznel malý koncert v podaní víťaza štvrtej série obľúbenej súťaže Česko Slovensko má talent. Operný spevák Miroslav Sýkora pochádza zo Stredy nad Bodrogom. Je absolventom Obchodnej akadémie v Čiernej nad Tisou, klasický spev potom študoval na Konzervatóriu na Timonovej ulici v Košiciach. Podporu publika si zaslúžil vďaka svojmu veľkému talentu i usilovnosti a bojovnosti, s ktorou prekonáva prekážky a ide za svojim snom.