Ceny za rok 2012

Ceny Košického samosprávneho kraja

Ladislav Bottlik
pri príležitosti životného jubilea - 70 rokov
za osobný prínos k rozvoju vodnopólového športu v regióne

Ladislav Bottlik celý svoj profesionálny život zasvätil vodnému pólu. Bol reprezentantom Československa, hráčom Červenej hviezdy Košice a od roku 1975 až do roku 2010 pôsobil ako profesionálny tréner vo významných európskych oddieloch. Získal 30 titulov majstra ČSSR a majstra Slovenskej republiky. Je nositeľom titulov Majster športu a Zaslúžilý majster športu. V tomto roku uplynulo polstoročie od významného historického úspechu, keď 31. júla 1962 vodní pólisti Červenej hviezdy Košice získali titul majstra ČSSR. Bol to prvý titul majstra ČSSR, ktorý získal kolektívny šport pre mesto Košice a zároveň prvý titul pre vodných pólistov Červenej hviezdy Košice. A bol to aj začiatok úspešnej éry 34 titulov, ktoré v priebehu uplynulého pol storočia vybojovali pólisti pre mesto Košice a celý východoslovenský región.Vodné pólo sa vďaka tomu stalo pýchou všetkých Východniarov, úspechy tohto športu nemajú v bývalom Československu ani na Slovensku obdobu. A práve ocenený Ladislav Bottlik je najvýraznejšou osobnosťou z prvého majstrovského kolektívu. Väčšinu 50- ročnej éry naďalej stojí pri úspechoch košického vodného póla.Medzi jeho najväčšie úspechy ako reprezentačného trénera patrí účasť na OH 1992 v Barcelone a 2000 v Sydney, na Majstrovstvách sveta 1998 v Perthe. Osemkrát doviedol svojich zverencov na Majstrovstvá Európy a dvakrát na Majstrovstvá Európy juniorov.

Štefan Bubán
pri príležitosti životného jubilea – 80 rokov
za celoživotné pôsobenie v slovenskej maliarskej tvorbe

Štefan Bubán, rodák z Pavloviec nad Uhom, absolvoval štúdia na Vysokej pedagogickej škole v Prešove a Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. S jeho menom sa spája slovenské maliarstvo posledných štyridsiatich rokov.V tvorbe začínal abstrakciou. Ako Východniar sa začal venovať predovšetkým Zemplínu. Do diel vkladal veľa optimizmu, ale neobchádzal ani ťažké témy vojny, Hirošimy a Osvienčimu. Množstvo diel venoval aj ekologickým témam. Dôležitú úlohu v jeho tvorbe zohráva farba, vďaka čomu sa Bubánova tvorba líši od tvorby viacerých súčasníkov. Sám umelec svoje diela charakterizuje ako optimistické, nepodliehajúce pesimizmu. Obrazy nemaľuje podľa vkusu ľudí, jeho tvorba je svetom vlastnej fantázie a objavov. V dielach hľadá nepoznané, láka ho vyjadrovať tvorbou neznáme.Obrazy trebišovského maliara Štefana Bubána vzbudzujú obdiv nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, kde sa predstavil na viacerých samostatných a kolektívnych výstavách. Úspechom bola napr. veľká medzinárodná výstava Jesenný parížsky salón. Japonci ho zaradili do publikácie medzi sto najvýznamnejších súčasných umelcov. Vystavoval aj vo francúzskom Cannes počas filmového festivalu, spomedzi dvesto výtvarníkov a osemsto diel, získal zlato. Vystavoval tiež v Berlíne, Londýne a v Káhire.

Mikuláš Kasarda
za celoživotné pôsobenie v slovenskej poetickej tvorbe

Básnik Mikuláš Kasarda sa narodil v Sačurove, žije v Sečovciach. Po ukončení odboru slovenčina – filozofia na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave v roku 1950 a Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove v roku 1964, pracoval ako učiteľ v Trebišove. Neskôr pôsobil ako redaktor v Československom rozhlase v Košiciach, striedavo učil na Gymnáziu v Sečovciach a na Gymnáziu v Michalovciach. Vo svojich dielach sa Mikuláš Kasarda často vracal k rodnému zemplínskemu kraju, k práci roľníkov, ale aj k svojej pedagogickej praxi či spoločenským problémom. Okrem poetickej tvorby pre dospelých sa venoval i písaniu poézie pre deti. Prekladal tiež z nemeckej literatúry (Johanna Wolfganga Goetheho, Friedricha Schillera), maďarskej literatúry (diela Endre Adyho) a z českej poézie hlavne diela Jana Nerudu. Jeho poetická tvorba počnúc rokom 1953 vyšla v niekoľkých zbierkach básní. Medzi najvýznamnejšie rozhodne patria Širokými ulicami, Kohútí spev, Pre teba, Zemplínske leto, Predletie, Krajinské dažde, Cesta búrkou, Zápočet, Podvečerné poľné cesty. V roku 1999 spolupracoval na diele Duchovné piesne. Z tvorby pre deti je asi najznámejšia knižka z roku 1962 Lopta na oblohe.Mikuláš Kasarda je od roku 2011 nositeľom Ceny Fra Angelica.

Folklórny súbor Čarnica z Košíc
pri príležitosti 55. výročia založenia súboru
za zachovávanie ľudových tradícií a úspešnú reprezentáciu východoslovenského folklóru doma i v zahraničí

Folklórny súbor Čarnica vznikol v roku 1957 ako prirodzený nasledovník detského folklórneho súboru Vienok. Za 55 rokov nepretržitej existencie sa v ňom vystriedalo viac ako 1500 dievčat a chlapcov tanečnej, speváckej a hudobnej zložke. Čarnica reprezentovala slovenský folklór na 72 zahraničných zájazdoch v 21 krajinách Európy a Ázie. Súbor prešiel rôznymi vývojovými etapami, no stále si zachováva svoju tvár, štýl práce a miesto v povedomí obdivovateľov folklóru. Milovníkov folklóru potešil niekoľkými desiatkami choreografií z oblastí Spiša, Abova, Gemera, Zemplína, Šariša, či z Goralskej oblasti. Pri Čarnici pôsobí aj detský folklórny súbor Čarnička a Detská tanečná škola Čarnulienka, v ktorej sa deti od 4 rokov učia základom ľudového tanca. Každý rok sa v nej vystrieda okolo 100 detí. Folklórny súbor sa aktívne podieľa na kultúrnom dianí v Košiciach. Folklórny súbor Čarnica je nositeľom viacerých významných ocenení. Stala sa laureátom Svetového festivalu mládeže a študentstva v Helsinkách a Berlíne. Na prestížnom medzinárodnom festivale vo francúzskom Dijone v roku 2005 v konkurencii 13 profesionálnych súborov získala ako jediný slovenský súbor Zlatú reťaz v kategórii štylizovaného folklóru. V roku 1963tu získala Bronzovú reťaz. Úspechom súboru bola aj účasť na festivale v tureckej Burse, kde v konkurencii 50 súborov získala mimoriadne ocenenie medzinárodnej poroty „Cenu sympatie“.

Technická univerzita v Košiciach
pri príležitosti 60. výročia založenia
za vynikajúce výsledky vo vzdelávacej a vedeckej činnosti, ktorými úspešne reprezentuje Košický samosprávny kraj

Technická univerzita v Košiciach je s deviatimi fakultami s diverzifikovanými študijnými odbormi a programami najväčšou vysokou školou vo východoslovenskom regióne. Dôvodom založenia jej predchodkyne - Vysokej školy technickej v Košiciach, bol rozvoj hutníckeho, spracovateľského, strojárskeho a dobývacieho priemyslu v tomto regióne. Cieľom bolo vychovávať odborný personál pre zabezpečenie intenzívneho rozvoja priemyslu. Za 60 rokov na Technickej univerzite v Košiciach ukončilo štúdium viac ako 40 tisíc absolventov, ktorí tvoria rozhodujúci potenciál pre rozvoj Košického a Prešovského kraja. Univerzita má veľký podiel na rozvoji výskumu a inovácií. Prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov získali jej zamestnanci viac ako 100 miliónov eur na rozvoj výskumu a vzdelávania na vysokých školách. V rôznych hodnoteniach a domácich či zahraničných rankingov sa Technická univerzita umiestňuje na 2. až 4. mieste medzi slovenskými vysokými školami. Technická univerzita sa v spolupráci s Košickým samosprávnym krajom podieľa na príprave a realizácii rozvojových programov Košického a Prešovského kraja. Jej zamestnanci sú členmi rôznych spoločností a komisií. Univerzita sa významne podieľa aj na zdokonalení prípravy absolventov stredných odborných škôl a tvorbe študijných programov, ktoré potrebujú priemyselné firmy v regióne i univerzitné študijné odbory.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Mária Buzinkayová
za kvalitnú trénerskú prípravu žiackych a mládežníckych kategórií a osobný podiel na rozvoji basketbalu v meste Rožňava

Mária Buzinkayová žije v Lipovníku v okrese Rožňava. Svoje medzinárodné hráčske a trénerské skúsenosti využíva pri príprave kvalitných mladých hráčok pri Mestskom basketbalovom klube v Rožňave, kde v súčasnosti pôsobí. Takmer celý svoj aktívny život venovala basketbalu – či už ako hráčka alebo trénerka v domácich i zahraničných kluboch. Počas hráčskej kariéry odohrala 1 305 zápasov. Na Slovensku pôsobila v klube Lokomotíva Košice. Po žiackych a mládežníckych kategóriách hrala až do roku 1968 II. a I. ligu žien a patrila k oporám košického basketbalu. Neskôr patrila k najlepším basketbalistkám Juhoafrickej republiky, kde žila 24 rokov. Na začiatku 70. rokov, keď získaval basketbal popularitu, sa dostala do klubu Celtik, v drese ktorého odohrala množstvo zápasov. V juhoafrickej ligovej súťaži Champion of Champions, kde sa tradične stretávali najlepšie klubové družstvá z celej Južnej Afriky, reprezentovala tento klub 18 krát a odohrala 108 zápasov. Neskôr pôsobila v klube Corinthians, v drese ktorého získala miesto v All stars. V roku 1978 získala jedno z najvzácnejších ocenení „Športovkyňa roka Južnej Afriky“. Od roku 1986 pokračovala v trénerskej kariére najprv v Transvaale v Juhoafrickej republike, po príchode na Slovensko v roku 1993 v klube Cassovia Košice. Ako trénerka žiackej kategórie a neskôr kadetiek a junioriek prispela k ich postupu do slovenskej Extraligy. V rokoch 2000 – 2001 pôsobila ako asistentka trénera Karnaja v reprezentačnom družstve Slovenskej republiky.

Martin Neubeller
za prínos a zásluhy na rozvoji mesta Krompachy, regiónu Spiš a zviditeľnenie Košického kraja

Martin Neubeller, rodák z Krompách, je nositeľom viacerých vyznamenaní v oblasti dopravy. Po maturite na elektrotechnickej priemyslovke začínal na Oblastnom riaditeľstve Železníc Slovenskej republiky v Košiciach. V roku 1989 začal podnikať v oblasti silnoprúdovej elektrotechniky so zameraním na montáže a dodávky pevných trakčných zariadení pre železničnú a mestskú dopravu. Od roku 1993 je majiteľom a konateľom firmy ELTRA Košice, ktorá sa môže pochváliť modernizáciou a elektrifikáciou tratí: Čadca – Skalité – Zwardoň, Banská Bystrica – Zvolen, Prešov – Plaveč, Vydrník – Spišská Nová Ves, Kraľovany – Turany, ale aj rekonštrukciou trakčných vedení staníc Čierna nad Tisou, modernizáciou železničných koridorov Bratislava - Púchov, rekonštrukciou tatranských železničných tratí. Jeho firma sa spolupodieľala aj na modernizácii trate Nové Mesto nad Váhom – Púchov. O úspechoch firmy svedčí aj fakt, že spoločnosť Eltra v súťaži Diamanty slovenského biznisu, ktorú organizuje spoločnosť Enterprise Investors a magazín Profit, získala 1. miesto vo východoslovenskom kraji ako najdynamickejšie rastúca firma za rok 2011. Martin Neubeller venuje veľkú pozornosť aj humanitným a charitatívnym aktivitám, pri ktorých nezabúda ani na rodný Spiš. Ocenili to viaceré samosprávy. Mesto Krompachy mu udelilo Čestné občianstvo, Mesto Krompachy Cenu mesta a spoločnosť Humanita pre život Ocenenie za podporu humanitárnych aktivít.

Mgr. Oto Sabo 
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za mimoriadny podiel na rozvoji stredoškolského odborného vzdelávania a úspechy košického vodného póla doma i v zahraničí

Oto Sabo sa narodil v Humennom. Absolvoval Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1965 začínal ako učiteľ na Odbornom učilišti Hutných stavieb, terajšej Strednej odbornej škole na Ostrovského ulici v Košiciach. Od roku 1983 bol zástupcom riaditeľa pre teoretické vyučovanie. Škole zostal verný 37 rokov a bol hnacím motorom jej rozvoja. Nebál sa experimentovať, na jeho podnet sa pedagógovia pustili do experimentálneho overovania nového študijného odboru. Už v roku 1987 tu bola zriadená jedna z prvých počítačových učební v regióne. V súčasnosti pôsobí ako vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky na pracovisku v Košiciach. S menom Ota Saba je nerozlučne späté aj košické vodné pólo. Tomuto športu sa venoval ako hráč, ale aj ako predseda oddielu Červená hviezda Košice. Získal päť titulov majstra Československa seniorov. V rokoch 1980 až 1990 bol predsedom úseku vodného póla pri Výbore zväzu plaveckých športov Ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy. Stál pri zrode stredísk vrcholového športu mužov a mládeže v Košiciach, Novákoch, Bratislave a tréningových stredísk mládeže v Košiciach, Bratislave, Novákoch a Topoľčanoch. Stali sa základom rozširovania vodného póla na Slovensku. Ako predseda oddielu vodného póla Košice sa výraznou mierou podieľal na úspechoch Červenej hviezdy Košice v medzinárodných súťažiach. Klub sa stal uznávaným a vyrovnaným partnerom aj najvyspelejším družstvám z absolútnej svetovej špičky.

Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc.
za významný prínos vo vzdelávacej a vedeckej činnosti v Košickom regióne, Slovenskej republike i na medzinárodnej úrovni

Juraj Sinay po skončení Strojníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach počnúc rokom 1974 celý svoj profesionálny život zasvätil poslaniu vedca a vysokoškolského pedagóga svojej alma mater. Jej smerovanie striedavo ovplyvňoval ako prorektor pre zahraničné styky, neskôr ako prodekana Strojníckej fakulty pre zahraničné styky, vedu a výskum. V rokoch 2000 – 2007 bol rektorom Technickej univerzity v Košiciach. Zároveň pôsobil aj ako hosťujúci profesor na univerzitách v Miskolci a v slovinskej Ljubljane. Titul doctor honoris causa bol profesorovi Sinayovi udelený na Univerzitách v Miskolci, na Bergskej univerzite vo Wuppertali a na Štátnej zakarpatskej univerzite v Užhorode. Krátke obdobie pôsobil aj ako poradca prezidenta pre oblasť vedy a vzdelávania. Veľmi výrazné pôsobenie profesora Juraja Sinaya vnímame aj v akademickej oblasti - ako prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie, stáleho experta Rady vlády pre vedu a techniku pre technické vedy, či ako člena Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu. Rovnako významné je jeho pôsobenie v regionálnej samospráve, predovšetkým v oblasti školstva. Juraj Sinay je ako propagátor vedy a techniky v oblasti aplikácie metód hodnotenia teoretických a pracovných rizík, členom viacerých riešiteľských výskumných tímov, pracovných skupín a redakčných rád významných časopisov. Je autorom a spoluautorom 7 monografií, 5 vysokoškolských skrípt, množstva článkov, viac ako 30 projektov a 3 patentov. Je nositeľom Národnej ceny za kvalitu za prínos pri presadzovaní myšlienok kvality a budovaní systémov manažérstva kvality v Slovenskej republike, Ceny Jána Andreja Segnera za rozvoj metrológie na Slovensku a v roku 2003 mu udelili Medailu Slovenskej akadémie vied.

Kolektív redakcie podnikových novín Oceľ východu
za zásluhy v publicistickej a verejnoprospešnej činnosti a zviditeľňovanie Košického samosprávneho kraja

Podnikové noviny hutníckej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. a ocenený kolektív redakcie Oceľ východu zohrávajú dôležitú úlohu v internej komunikácii firmy od jej založenia. Oceľ východu vychádza v náklade 13 000 kusov a zamestnancom sú distribuované zadarmo. Tvorí ich päťčlenný kolektív Magdaléna Fecurková, Milan Katunský, Richard Dreisig a Jana Šlosárová pod vedením Ivety Fialovej. Počas 52 ročnej existencie sa niekoľkokrát zmenila periodicita vydávania až po súčasný dvojtýždňový cyklus. Významné aktuality sa k zamestnancom dostávajú aj prostredníctvom mimoriadnych vydaní. Redakcia Ocele východu si kvalitu firemných novín overuje už niekoľko rokov v súťaži Podnikové médium roka. Vždy získava popredné umiestnenia – v ostatných štyroch rokoch to bolo vždy 1. miesto. V roku 2008 redakcia získala aj Cenu Hospodárskych novín za najlepšiu obsahovú stránku a v roku 2011 aj špeciálnu cenu vyhlasovateľa súťaže za najlepšiu obsahovú stránku.Kolektív redakcie bol úspešný aj v 15. ročníku tvorivej súťaže novinárov východoslovenského regiónu za rok 2009. V kategórii okresná, podniková tlač a internetové noviny udelila Regionálna organizácia Slovenského syndikátu novinárov v Košiciach a Literárny fond – sekcia pre žurnalistiku kolektívu Oceľ východu 1. miesto.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Michal Sabo Balog
pri príležitosti životného jubilea – 55 rokov
za prínos v oblasti kultúry ako neprofesionálneho výtvarníka, ktorý svojou tvorbou prispieva k zviditeľňovaniu Košického samosprávneho kraja

Pán Michal Sabo Balog sa narodil a býva v obci Záhor v Sobraneckom regióne. V 70. a 80. rokoch minulého storočia pôsobil ako člen hudobnej skupiny Hurikán. V tom čase sa skupine darilo, Hurikán sa kvalitnými vlastnými skladbami uchytiť v hudobnom svete, Skupina to neskôr zúročovala aj v hudobnej súťaži „Košický zlatý poklad“, v ktorej stále bodovala. Získali jedno prvé miesto, dvakrát druhé a raz tretie miesto. Skupina doteraz hráva na koncertoch skladby z obdobia pôsobenia pána Michala Sabo Baloga. Po ukončení pôsobenia v skupine Hurikán sa pán Michal Sabo Balog začal venovať maľovaniu obrazov. Vystavoval na spoločných výstavách neprofesionálnych maliarov v Michalovciach, na ktorej už získal niekoľko čestných uznaní. Stálu výstavu obrazov má v cukrárni Siesta v Michalovciach. Svojím estetickým cítením ovplyvnil a ovplyvňuje vzhľad obce Záhor. Mnohí záhradkári z obce čerpajú inšpiráciu v jeho okrasnej záhrady. Viacerým občanom pomáhal pri zakladaní okrasných záhrad a tvarovaní okrasných drevín v záhradách, tejto záľube sa venuje aj v prospech obce Záhor na jej verejných priestranstvách.

PhDr. Eva Bombová
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za celoživotné zásluhy v publicistike, s prihliadnutím na dlhoročné aktivity vo verejnoprospešnej, humanitárnej a dobrovoľníckej oblasti

Eva Bombová začínala ako novinárka v roku 1964 v Prešovských novinách. Po tom, čo sa s manželom JUDr. Jozefom Bombom, futbalovým internacionálom, v roku 1966 presťahovali do Košíc, pracovala až do roku 1985 ako vedúca východoslovenskej redakcie denníka SMENA, neskôr pôsobila ako redaktorka celoštátneho denníka odborov PRÁCE Praha, bola regionálna spravodajkyňa z východného a časti stredného Slovenska. Na začiatku 90. rokov sa stala vedúcou regionálnej redakcie denníka SME pre východné Slovensko, kde pôsobila až do odchodu do dôchodku. Je viacnásobnou laureátkou prestížnych novinárskych ocenení na celoštátnej i regionálnej úrovni. Určité obdobie pôsobila aj ako tajomníčka pre mediálnu komunikáciu na Generálnom biskupskom úrade Evanjelickej cirkvi a. v. v Bratislave. Eva Bombová je členkou československých a slovenských novinárskych organizácií od roku 1965. (V súčasnosti je členkou celoštátnej Kontrolnej rady Slovenského syndikátu novinárov a predsedníčkou Revíznej komisie Slovenského syndikátu novinárov v regióne.) Eva Bombová aktívne pôsobí aj v humanitárnej oblasti, kde ako dobrovoľníčka dlhodobo poskytuje poradenstvo v oblasti public relations pre charitatívne organizácie. Pripravuje humanitárne projekty, z ktorých zaujala napr. Plamienková štafeta na pomoc bezdomovcom, v spolupráci so Spoločnosťou dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Od roku 1995 je aktívna v neziskovej sfére prostredníctvom občianskeho združenia Zelené pero/GREENPEN, ktoré založila spoločne s manželom Jozefom.

Mgr. Eva Děkanovská
za celoživotné zásluhy na vytváraní vzťahov medzi Slovenskom a Srbskou republikou a za neúnavné mapovanie života v Košickom kraji prostredníctvom lokálnej televízie v Košiciach – TV NAŠA

Aj keď Eva Děkanovská vo svojej profesijnej kariére vyskúšala učiteľstvo na vysokej škole, či manažérsku funkciu v banke, už viac ako 20 rokov je jej život spätý s televíziou. Tesne po revolúcii s Marcelom Děkanovským založili produkčnú spoločnosť, ktorá sa zaoberala televíznou výrobou a produkciou. O pár rokov na to založili lokálnu televíziu s najväčším rozsahom denného vysielania na Slovensku – TV NAŠA. Tá sa krátko po svojom vzniku stala fenoménom a mienkotvorným médiom v Košiciach. Eva Děkanovská je spoluzakladateľkou TV Global, televízie, v ktorej spolupracovalo niekoľko lokálnych televízií na spoločnej celoštátnej a lokálnej programovacej platforme. Je zakladateľkou Nadácie City TV, ktorá je organizátorom najstaršieho festivalu lokálnych televízií v Európe, prostredníctvom ktorej organizuje školenia lokálnych televíznych manažérov, producentov, kameramanov a redaktorov nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách. Nadácia pod jej vedením vytvorila rozsiahlu databázu informácií o lokálnych televíziách v Európe a zároveň funguje ako distribútor lokálnych televíznych programov medzi nimi. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa začala nadácia prioritne zameriavať na tie krajiny, ktoré sú mimo Európskej únie - najmä na Bielorusko, Ukrajinu a krajiny bývalej Juhoslávie. Spolupráca Evy Děkanovskej so srbskými televíznymi tvorcami prerástla do komplexnej spolupráce vo všetkých oblastiach života. Preto bolo pred dvoma rokmi úplne prirodzené, že sa Eva Děkanovská stala honorárnou konzulkou Srbskej republiky na Slovensku. Osobnosť Evy Děkanovskej sa už stala pojmom v európskej rodine lokálnych vysielateľov.

doc. JUDr. Vladimír Gecelovský, CSc.
pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za prínos pre rozvoj Košického samosprávneho kraja v oblasti verejnej správy

Vladimír Gecelovský je rodák z obce Vlachovo. Od ukončenia štúdia práva dlhé roky pôsobil v miestnej štátnej správe v Rožňave. Po ukončení činnosti na komunálnej úrovni pôsobil ako riaditeľ sekretariátu a protokolu v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a v ústredných orgánoch štátnej správy ako vedúci úradu Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Absolvoval aj štúdium na Kráľovskej akadémii obranných štúdií v Londýne (RCDS). V rokoch 2003 až 2005 pôsobil ako poradca predsedu Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky. Isté obdobie pôsobil ako advokát. Od roku 2009 pôsobí pán Gecelovský v Ústave medzinárodných vzťahov Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici. Popri tom sa venuje aj regionálnej samospráve. Vladimír Gecelovský vo funkciách v ústredných orgánoch štátnej správy a v súčasnosti v oblasti vysokého školstva a regionálnej samospráve ovplyvňoval a ovplyvňuje činnosť verejnej správy v regióne.

Gabriel Kladek
za celoživotné zásluhy na mapovaní umeleckých a historických artefaktov v Košiciach

Gabriel Kladek sa narodil v Košiciach, kde prežil aj väčšinu svojho života. Pôsobil ako fotograf košického štúdia Slovenskej televízie a ako historik umenia odovzdával skúsenosti mladým fotografom na Škole umeleckého priemyslu. V súčasnosti pracuje na projekte mesta Košice „Súpis všetkých artefaktov na verejne prístupných miestach“. Od vzniku TV NAŠA pracuje ako jej externý spolupracovník. Už viac ako desať rokov sa prihovára Košičanom prostredníctvom postrehov z mesta, ktoré pomohli zachrániť nejednu kultúrnu, či historickú pamiatku, pretože inak by zostali nepovšimnuté. Nabáda kompetentných, aby umenie a história mali v Košiciach dôstojné miesto. Jeho relácie sú plné informačnej presnosti, analýzy, kritiky a dôslednej kontroly správy mesta. Za roky pôsobenia vytvoril obrovský obrazový archív. Jeho neúnavnosť pri ochrane vojnových hrobov Červenej armády v Košiciach ocenilo aj Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku. Nadácia otvorenej spoločnosti ocenila Novinárskou cenou v roku 2007 jeho osobnostný pohľad na chátrajúcu budovu Židovského kasína. Vlastný názor a trpezlivosť pri presadzovaní predsavzatí sú zásadami jeho života. Počas nežnej revolúcie sa aktívne zapojil do hnutia Verejnosť proti násiliu. Po jeho rozpade však odmietol všetky ponuky vstúpiť do vznikajúcich politických strán. Krátky čas pracoval v samospráve. Ak by nebol historikom umenia, určite by sme o ňom dnes hovorili ako o úspešnom športovcovi. V rokoch 1957 – 1961 bol členom reprezentácie ČSR v atletike v hode diskom. Keď však odmietol nátlaky, aby začal užívať anaboliká, v apríli 1961 ho z reprezentácie vylúčili. Sám hovorí, že vytrvalosť, ktorú sa naučil v športe, mu v živote priniesla ovocie. Vždy trafí svojím pomyselným diskom tam, kam si zaumieni.

Ing. Emil Labaj
pri príležitosti životného jubilea – 60 rokov
za osobitný prínos, dosiahnuté výsledky a mimoriadne zásluhy v oblasti kultúrnej, umeleckej, vzdelávacej a verejnoprospešnej činnosti v meste Spišská Nová Ves, regióne a Slovensku

Emil Labaj začínal v kultúre v Spišskej Novej Vsi v roku 1986. V súčasnosti pôsobí vo funkcii riaditeľa Mestského kultúrneho centra. Už od začiatku svojho pôsobenia v kultúrnom živote mesta sa spolupodieľal na realizovaní významného projektu SPIŠSKÝ SALÓN KRESLENÉHO HUMORU, na ktorom vystavovali svoje práce velikáni kresleného humoru zo Slovenska a zahraničia. Tento neobvyklý projekt pretrval vďaka angažovanosti Emila Labaja až do súčasnosti a má neustále úspech u spišskonovoveskej verejnosti. Prioritou jeho práce bola vždy maximálna snaha o zachovanie kolektívov záujmovej umeleckej činnosti – folklórnych skupín ČAČINA a IHRÍK a ochotníckeho divadelného súboru HVIEZDOSLAV, ktoré patria medzi špičkové vo svojej kategórii na Slovensku. Nie zanedbateľná je jeho textárska činnosť. Mnohé jeho texty prevzala do svojho repertoáru spišskonovoveská country rocková skupina THE COLT, prebásnil svetové evergreeny F. Sinatru, T. Jonesa, E. Humperdinga pre speváka Petra Stašáka, ako aj texty piesní pre inscenácie divadelného súboru HVIEZDOSLAV (napríklad do inscenácie Moliérovho Lakomca. Záujmom pána Labaja je výtvarné umenie. Jeho grafické a ilustrátorské práce získali významné ocenenia. Patria k nim aj príležitostné poštové pečiatky a kresby do kalendárov, ktorých vydavateľom je Mesto Spišská Nová Ves. Ako autor – výtvarník realizoval niekoľko autorských výstav doma i v zahraničí.

Ing. Ján Lörinčík
pri príležitosti životného jubilea – 80 rokov
za celoživotný prínos v oblasti rozvoja neprofesionálneho výtvarníctva, ktorým propaguje mesto Trebišov a zviditeľňuje Košický samosprávny kraj doma i v zahraničí

Ján Lörinčík sa narodil v obci Uderina v okrese Lučenec. Na východné Slovensko prišiel v 50. rokoch po absolvovaní štúdia na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a vojenskej službe. Začal ako stredoškolský pedagóg na Vyššej roľníckej škole v Michalovciach a na SPTŠ v Sečovciach. Život a práca pedagóga, publicistu, riadiaceho pracovníka je bytostne spojená s okresom a mestom Trebišov a jeho verejným a spoločenským životom. Trvalou súčasťou života i aktivitou Jána Lörinčíka je výtvarné umenie, hlavne krajinomaľba. V jeho motívoch prevažuje príroda v každom ročnom období, vodné zákutia pri Latorici, tatranská príroda, Zamagurie, Pieniny, Kriváň, Ždiar a poľovnícke motívy. Výber z tvorby predstavil na 46 obrazoch na samostatnej výstave vo Vlastivednom múzeu v Trebišove. Jeho diela mali vynikajúci ohlas doma a v zahraničí. Obraz Jána Lörinčíka daroval Alexander Dubček ako predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR prezidentovi USA Georgeovi Bushovi st. pri jeho návšteve Československa v roku 1992. Jeho diela dotvárajú mnohé súkromné zbierky. Obraz „Symbolická ruža pre Nórsko“, ktorý vyjadruje sústrasť po vlaňajšom teroristickom útoku v Osle a na ostrove Utoya, venoval autor Veľvyslanectvu Nórskeho kráľovstva v Bratislave. K umelcovým inšpiratívnym zdrojom patrí moderné cirkevné umenie. Jeho oltárne obrazy v evanjelickom kostole v Trebišove, v rodnej obci, v Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v ďalších inštitúciách obohatili posvätné miesta veriacich.

Ing. Ladislav Maxim
za pedagogickú a publikačnú činnosť, za prácu s mládežou v meste Sobrance i pozitívny príklad ochrany prírody a prínos pre rozvoj Košického samosprávneho kraja

Ladislav Maxim je významnou osobnosťou v oblasti lesného hospodárstva a dendrológie, rovnako pozitívne je vnímaná jeho pedagogická, publikačná činnosť a práca s mládežou. Od ukončenia vysokoškolského štúdia pôsobil v rôznych funkciách v Lesnom závode Stakčín, neskôr v Sobranciach. V roku 1973 založil prvý Krúžok mladých ochrancov krajiny vo Východoslovenskom kraji na Základnej škole v Stakčíne. Odvtedy sa aktívne venuje ochrane prírody. Jeho najväčším koníčkom bola publicistika. Bol aktívnym dopisovateľom podnikového časopisu Východoslovenské lesy a člen redakčnej rady mesačníka LES, ktorý vydávalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. V roku 1998 vydal publikáciu Vzácne dreviny okresov Sobrance a Michalovce. Je autorom publikácie Spomienka na vzácneho rodáka... venovanej profesorovi Miroslavovi Stolinovi, vynikajúcemu vysokoškolskému pedagógovi, praktikovi a výskumníkovi. Päťdesiate výročie maturity alebo putovanie za osvedčením o skúške dospelosti bol jeho tretí titul, vyšiel v roku 2008. V súčasnosti pán Maxim pripravuje ďalšiu publikáciu Stromy sú mojím osudom. V roku 2000 odišiel do dôchodku, ale napriek tomu sa naďalej stretáva s mládežou na základných a stredných školách. Venuje sa aktívnej ochrane hniezdenia bociana bieleho a získavaniu jedinečných informácií o živote bocianov v okresoch Sobrance, Michalovce a Trebišov. Ladislav Maxim je držiteľom viacerých rezortných vyznamenaní.

Imrich Pástor
za mimoriadne úspechy, ktorými zviditeľnil Košický samosprávny kraj a Slovensko na pretekoch Medzinárodného maratónu mieru

Imrich Pástor je rodák z Vyšnej Myšle. Už od detstva mal vzťah k športu, predovšetkým k maratónskemu behu. Na štart prvých oficiálnych pretekov sa postavil ako dvanásťročný v Blažiciach. Spočiatku mu bol trénerom a sponzorom otec. Až kým neprestúpil do športovej triedy na Trebišovskej ulici v Košiciach, kde sa mu v atletickom oddiele Telovýchovnej jednoty Východoslovenských železiarní začal venovať Vladimír Hrin. Prvú veľkú medailu získal na halových majstrovstvách v Banskej Bystrici. V behu na 800 m skončil druhý. Stále ho však lákali skôr dlhšie trate, vytrvalostné disciplíny. Preto pred deviatimi rokmi prestúpil do Telovýchovnej jednoty OBAL SERVIS Košice, kde sa plne rozvinul jeho bežecký talent pod vedením Pavla Madára. Medzi najväčšie úspechy, ktoré dosiahol, patria tituly majstra Slovenska na dráhe v Košiciach (10 000 m, 1. miesto), majstra Slovenska v polmaratóne Košice - Seňa (1. Miesto). Imrich Pástor je majster Slovenskej republiky v maratónskom behu. Titul dosiahol na Medzinárodnom maratóne mieru, kde v rokoch 2007-2010 bol štyrikrát najrýchlejším Slovákom. Imrich Pástor je zamestnancom hutníckej spoločnosti U. S. Steel Košice, s. r. o. Pracuje na divíznom závode Energetika, na prevádzke Distribúcia elektrickej energie.

Ing. Jozef Pollák
predseda klubu orientačného behu TJ Akademik Technická univerzita Košice
pri príležitosti usporiadania juniorských majstrovstiev sveta v orientačnom behu v Košiciach v roku 2012

Jozef Pollák je absolventom Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Je dlhoročným aktívnym orientačným bežcom, v súčasnosti v seniorskej kategórii. Niekoľkokrát reprezentoval Slovenskú republiku na majstrovstvách sveta v orientačnom behu. Pôsobí ako riaditeľ Poháru rektora Technickej univerzity Košice - vrcholových pretekov v orientačnom behu, ktoré sa všetky uskutočňujú v prekrásnom prostredí Košického samosprávneho kraja – v Herľanoch, na Silickej planine, v Gombaseku, Slanskom pohorí. V roku 2006 bol hlavným organizátorom a riaditeľom Akademických majstrovstiev sveta v Košiciach za účasti pretekárov z 35 krajín sveta. V roku 2012 stál na čele organizačného tímu juniorských majstrovstiev sveta za účasti pretekárov zo 43 krajín sveta. Jozef Pollák bol aktívnym pretekárom v športovom klube orientačného behu TJ Akademik Technická univerzita, ktorý pôsobí pri Technickej univerzite v Košiciach. V súčasnosti vykonáva funkciu jeho predsedu a pôsobí aj ako tréner. Celý svoj život zasvätil rozvoju orientačného behu a príprave mládeže na tento druh športu, ktorý vychováva mladú generáciu k láske k prírode, k čestnému súťaženiu a tým aj k celkovému pozitívnemu rozvoju.

Pavol Šaranič
predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Oblastného výboru v Michalovciach,
za statočný občiansky postoj a významný prínos pre rozvoj mesta Michalovce a košického regiónu

Podplukovník vo výslužbe Pavol Šaranič sa narodil v Bánovciach nad Ondavou. V armáde na východnom Slovensku odslúžil v rôznych funkciách skoro štyri desaťročia. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol ustanovený do funkcie odborného pyrotechnika a bol povereného úlohami pre Východoslovenský kraj. V tom období pomáhal aj pri výstavbe pamätníka bojov o Dargovský priesmyk. Ako expert – pyrotechnik sa podieľal na likvidácii nevybuchnutých granátov, mín či bômb z čias druhej svetovej vojny nielen vo vojenských priestoroch, ale v spolupráci s políciou aj v katastroch desiatok východoslovenských miest a obcí. Významnou mierou tak prispel k bezpečnejšiemu životu obyvateľov mnohých miest a obcí, ale pomáhal aj priamo v meste Košice, na sídliskách Nad jazerom, Dargovských hrdinov, v Ťahanovciach a v Kavečanoch. Pavol Šaranič isté obdobie pôsobil aj na vojenskej katedre Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach ako starší odborný asistent pre výzbroj. Pán Pavol Šaranič je v súčasnosti aktívnym členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, od roku 2009 pôsobí ako predseda Oblastného výboru v Michalovciach, pôsobí aj vo Zväze vojakov Slovenskej republiky, v klube Michalovce.

Karol Wolf st.
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za aktívnu prácu v oblasti ochrany pred požiarmi v Košickom kraji, ktorou prispel ako predseda Dobrovoľného hasičského zboru v Krompachoch

Karol Wolf, rodák z Gelnice, je dlhoročným členom a funkcionárom Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky. Výrazne prispel k rozvoju hasičstva, ale aj k zviditeľneniu mesta Krompachy a Košického kraja na Slovensku a v zahraničí. Vychoval nespočetné množstvo mladých hasičov, hasičského dorastu, ale aj mužov a žien, ktorí dnes pôsobia nielen ako členovia dobrovoľných hasičských zborov, ale sú aj príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru Slovenskej republiky. Hasičskému povolaniu sa upísal už v roku 1953. Ako člen hasičského zboru v rodnej Gelnici, neskôr v Krompachoch, absolvoval množstvo odborných kurzov a školení, ktoré boli odrazovým mostíkom jeho profesionálneho rastu v dobrovoľnom hasičskom zbore. Získal mnoho významných ocenení. V roku 2005 bol Karol Wolf za aktívny podiel v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky na návrh Prezídia Dobrovoľnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky prijatý u prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča a ocenený „Čestným uznaním prezidenta SR“. Významný je jeho podiel na organizovaní Celoslovenskej súťaže mladých hasičov o „Putovný pohár predsedu Košického samosprávneho kraja“, ktorej 1. ročník sa konal tento rok v Krompachoch.

Folklórny súbor Čačina zo Spišskej Novej Vsi
pri príležitosti 40. výročia založenia
za zachovávanie ľudových tradícií a úspešnú reprezentáciu ľudového folklóru doma i v zahraničí

Folklórny súbor Čačina od vzniku v roku 1972 interpretuje ľudové umenie, piesne, tance a hudbu z regiónov východného Slovenska, najmä Spiša, Šariša a Zemplína. Kolektív s odhodlaním prispieva k zachovávaniu tradičného umenia a na pódium prináša najkrajšie a najhodnotnejšie tradície mnohých generácií predkov. V súbore sa za 40 rokov vystriedalo množstvo tanečníkov, spevákov, hudobníkov, ale i umeleckých vedúcich a tanečných pedagógov. V súčasnosti folklórny súbor pôsobí pod umeleckým vedením pani Žanety Hrubiznovej a tanečného pedagóga Martina Janečka. Čačina reprezentovala Spišskú Novú Ves, východoslovenský región a Slovensko na mnohých festivaloch doma aj v zahraničí. Veľký úspech dosiahla v lete v ďalekom čínskom Šanghaji. Už úvodná prezentácia u generálneho konzula Slovenskej republiky ohúrila čínskych hostí – Čačina brilantne zahrala nielen slovenskú, ale aj čínsku hymnu. Najvyššiu sledovanosť mal otvárací ceremoniál Šanghajského turistického festivalu, ktorý naživo sledovalo 400 tisíc ľudí a pri televíznych obrazovkách až neuveriteľných 200 miliónov divákov. Vďaka temperamentnému folklóru už dnes pre nich Slovensko nie je neznámou krajinou. Ocenili to i naši diplomati, ktorí pripravujú podmienky spolupráce s touto ekonomickou veľmocou. Čačina v jubilejnom 40. roku svojej existencie výrazne zviditeľnila nielen náš región, ale predovšetkým Slovenskú republiku. „Nie je dôležité, aký veľký je národ, ale aké srdce v ňom bije,“ povedal pri vyhodnocovaní festivalu predseda organizačného výboru na adresu dnes oceneného kolektívu.

Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach
pri príležitosti 90. výročia založenia školy
za tvorivosť v procese výchovy a vzdelávania a úspešnú prezentáciu školy v kraji, na Slovensku i na medzinárodnej úrovni

Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach je najstarším slovenským gymnáziom na východ od Slanských vrchov. Signálom pre zriadenie strednej školy na Zemplíne boli vlastenecky cítiace slovenské osobnosti. Pri jeho zrode stáli starosta Michaloviec Ferdinand Alexa, hlavný notár Mikuláš Čollák a bývalý župný poslanec Dr. Michal Slávik. Škola počas svojej histórie viackrát prešla transformačným procesom a svoj terajší názov získala v novembri 1980 po básnikovi Pavlovi Horovovi. V súčasnosti v škole študuje 881 žiakov v 28 triedach. Úspešnosť študentov v prijímaní na slovenské i české vysoké školy sa každoročne pohybuje okolo 95 percent. Už v minulosti škola vychovala rad významných osobností pôsobiacich v jednotlivých sférach spoločenského života – v oblasti spoločenských vied, cirkvi, umenia, prírodných a ekonomických vied, vojenskej oblasti a športu. Medzi jej absolventov patria také osobnosti ako literárny kritik Pavol Plutko, historik Štefan Šutaj, kardinál Jozef Tomko, básnici Pavol Horov, Mikuláš Kasarda, Juraj Pado, Marián Čalfa – predseda vlády ČSFR, Jozef Činčár generál letectva, Alexander Rezeš – minister dopravy, Marek Eštok – veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku. V oblasti športu to boli hádzanári Anton Frolo, Mariana Kuchtová, Peter Gotzman a Peter Hatalčík i mnohí ďalší. Študenti dosahujú významné úspechy v rôznych súťažiach, olympiádach a projektoch v rámci kraja, Slovenska, ale aj na medzinárodnej úrovni. Košický samosprávny kraj zaradil Gymnázium Pavla Horova do Projektu budovania špičkového gymnázia pre vedomostnú spoločnosť. Vo februári 2008 gymnázium získalo Certifikát kvality v odbore výchovnovzdelávacej činnosti.

Spolok za rodnú zem Plešivec – Pro Pátria Pelsőciensis Társaság
za podiel na zachovávaní a zveľaďovaní kultúrneho dedičstva obce Plešivec

Spolok za rodnú zem Plešivec – Pro Pátria Pelsőciensis Társaság, sa ako občianske združenie vyše dvanásť rokov usiluje prehĺbiť lásku k rodnej zemi, k rodnej obci, ale aj k jej okoliu v spoločenskom vedomí občanov obce. Od svojho založenia si spolok postavil za cieľ odkrývanie miestnej histórie Plešivca a jeho okolia, zachovanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva predkov. Prispel k tomu aj rôznymi aktivitami - založil pamätnú izbu pre záujemcov o históriu Plešivca, revitalizoval židovský cintorín, odhalil pamätnú tabuľu plešiveckým obetiam holocaustu. Pamätnou doskou zvečnil aj pobyt Sándora Petőfiho v Plešivci. V rámci miléniových osláv oživil tradíciu dožinkových slávností v obci a 86 vojakom - obetiam druhej svetovej vojny – postavili členovia spolku pomník na miestnom cintoríne. Pričinením spolku odhalili pamätnú tabuľu rodu Bebekovcov a na návrh spolku bolo námestie v Plešivci premenované na Bebekovo námestie - po šľachtickej rodine, ktorá sa najviac pričinila o zveľaďovanie Plešivca a jeho okolia. Od roku 2002 spolok vydáva svoj vlastný časopis pod názvom Pelsőci Hírnök, Plešivský kurier. Archív tohto vestníka zatiaľ obsahuje 162 strán. Spolok pasportizoval a digitalizoval tri cintoríny v katastri obce Plešivec a cintoríny všetkých pätnástich obcí v jeho okolí. Počas svojej dvanásťročnej činnosti spolok vydal sedemnásť publikácií.

 

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil:
Vytvorené: 13.12.2012 15:00
Upravené: 14.01.2014 12:23

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Most cez Ružín Dobrovoľníctvo