Ceny za rok 2007

Cena Košického samosprávneho kraja za rok 2007

Sándor Gál
Básnik, spisovateľ, publicista, čestný predseda Oblastného výboru Csemadok  Košice – okolie, sa v novembri tohto roku dožil krásneho jubilea – 70 rokov.
V roku 1970 bol jedným zo zakladateľov divadla Thália v Košiciach, kde pracoval ako dramaturg. Neskôr pôsobil ako redaktor časopisu Hét. Jeho publicistická tvorba bola orientovaná hlavne na život ľudí v Košickom regióne (v okresoch Trebišov, Michalovce, Košice a Rožňava). Od roku 1974 vo  funkcii predsedu Oblastného výboru Csemadok Košice – okolie až do roku 2006, odkedy pôsobí vo funkcii čestného predsedu organizácie, sa venoval kultúrnemu rastu a zachovaniu ľudových tradícií maďarskej národnosti na  Slovensku a vytváral dobré podmienky k spolunažívaniu Maďarov a  Slovákov v našom regióne. Bol iniciátorom rôznych podujatí v okrese Košice – okolie a v Košiciach: Dni Zoltána Fábryho, letné vzdelávacie tábory, divadelné festivaly, okresné slávnosti piesní a tancov a mnohé ďalšie.
Ako spisovateľ, básnik, prozaik a publicista publikoval viac ako 50 zväzkov, za ktoré získal mnohé literárne ocenenia. V roku 1990 v duchu demokratických zmien v Košiciach založil mesačník Keleti Napló pre občanov maďarskej národnosti na východnom Slovensku.
Sándor Gál je uznávanou osobnosťou medzi spisovateľmi na Slovensku aj v Maďarskej republike. Svojou autoritou prispel k tomu, že do nášho regiónu prichádzali významné osobnosti z oblasti kultúry, vedy a spoločenského diania z celej Európy. Sándor Gál žije v Košiciach a v Buzici, stále je aktívny spisovateľ.

Milan Hvižďák 
Vedúci súboru Zemplín, tanečník, choreograf, osvetový pracovník, toto je pán Milan Hvižďák. V novembri tohto roku sa dožil významného životného jubilea,  70. rokov. Je výraznou osobnosťou folklórneho hnutia na Slovensku.
Takmer 50 rokov sa jeho meno spája s folklórnym súborom Zemplín. V rokoch 1960–63 v ňom pôsobil ako tanečník a odborný poradca choreografa, od roku 1963 nepretržite až dodnes je choreograf a tanečný pedagóg, od roku 1968 i jeho umelecký vedúci.
V súbore naštudoval 112 choreografií, z  ktorých mnohé sa zaradili do kmeňového repertoára. Uviedol 10 samostatných celovečerných programov.
V roku 1972 založil detský súbor Zemplínik, z ktorého vzišli vynikajúci tanečníci folklórneho súboru Zemplín, ale aj profesionálni choreografi, pedagógovia a tanečníci, napr. Ján Ďurovčík, Peter Mika, Pavol Širák,
Vladimír Šoltýs, s ktorými naštudoval 41 choreografií.
Vo folklórnom hnutí dlhoročne pôsobil i ako člen programovej komisie Folklórneho festivalu Východná (1967 – 1993) a režisér programov, lektor kurzov a škôl tanca po celom Slovensku.
Ako choreograf hosťoval v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK), Podduklianskom umeleckom ľudovom súbore, v slovenských folklórnych súboroch: Čarnica, Gymnik, Šarišan, Vranovčan, Marína, Strážčan, Vršatec, Jahodná, Východniar, Vihorlat, Ondava, kde spolu pripravil 39 choreografií.
Hosťoval aj v zahraničí – v Srbsku, na Ukrajine, Poľsku, Maďarsku, Belgicku, na Kube a v USA.
Dlhoročná je jeho spolupráca so Slovenskou televíziou a  Slovenským rozhlasom. Za svoju činnosť dostal viacero ocenení.

MUDr. Ján Michalko
Dlhé roky pôsobil vo funkcii náčelníka Zdravotnej služby a polikliniky Vojenskej leteckej akadémie v Košiciach a vo funkcii náčelníka Zdravotnej služby košickej posádky.
Bol členom metodickej rady veliteľa letectva a Protivzdušnej obrany Armády SR a hlavným odborníkom v odbore leteckého lekárstva Armády SR. Je nositeľom čestného titulu „zaslúžilý letec“.
Navrhol a spolupodieľal sa na vypracovaní metodiky výberu slovenského kozmonauta, za čo sa mu dostalo cti byť členom vládnej delegácie pri jeho štarte do vesmíru na  kozmodrome Bajkonur.
Publikoval vyše 150 prác v odbore leteckého a telovýchovného lekárstva.
Ján Michalko je dlhoročným členom Olympijského klubu Košice. Svoju vysoko náročnú funkciu dokázal zosúladiť so svojim obrovským koníčkom - prácou okolo futbalu. Futbal hrával a prešiel cez mládežnícke kategórie košických futbalových klubov až k dospelým, hoci jedno obdobie bol aj prvoligovým atlétom – dokonca akademickým majstrom SR v trojskoku. Futbal ale zostal vždy jeho srdcovou záležitosťou.
Od roku 1967 až do  roku 1994 bol oddielovým lekárom futbalistov košickej Lokomotívy, jeho práca bola zavŕšená prechodom na funkciu šéflekára
1. FC Košice.
Do povedomia sa však dostal ako lekár čs. reprezentácie na 22. letnej olympiáde v Moskve v roku 1980, kde reprezentácia ČSSR získala olympijské zlato. Ocenený MUDr. Ján Michalko je nositeľom mnohých štátnych, vojenských a športových vyznamenaní.

Rudolf Schuster
Rudolfa Schustera poznáme ako slovenského politika, prozaika, dramatika, scenáristu a bývalého prezidenta Slovenskej republiky, ktorý sa významnou mierou podieľal na  rozvoji Košického kraja. Už ako primátor a predseda Krajského národného výboru sa zapísal do povedomia obyvateľov mesta Košice radikálnym vyriešením pretrvávajúcich problémov s pitnou vodou, 
s výbuchom plynu v obytnom bloku, či záchranou historického centra mesta.
Počas pôsobenia v Slovenskej národnej rade ako jej prvý predseda v ponovembrovom období v politických rokovaniach výrazne prispel ku konsolidačnému procesu.
Po skončení diplomatickej misie v Kanade sa v  roku 1994 opäť vrátil do kraja na post primátora mesta Košice. Toto obdobie najvýraznejšie prispelo k rozvoju mesta ako sídla Košického kraja. Zrekonštruovaná centrálna mestská zóna, obnovená mestská pamiatková rezervácia, archeologické múzeum mestských hradieb, zvonkohra, nový zvon Urban na veži, zrekonštruovaná hrajúca fontána, erbová fontána za divadlom i obnovený parčík, zrekonštruovaná historická radnica mesta a ustanovenie 7. mája, výročia udelenia erbovej listiny za Deň mesta Košice spolu s množstvom neopakovateľných kultúrnych a  športových podujatí – to sú výsledky jeho angažovanosti na čele mesta.
Ako prvý priamo občanmi zvolený prezident Slovenskej republiky výrazne prispel k upokojeniu vnútornej politickej situácie i medzinárodnému uznaniu krajiny.
Začiatky literárnej tvorby Rudolfa Schustera sa spájajú s jeho spoluprácou so Slovenským rozhlasom v Košiciach. Knižne debutoval v roku 1987 cestopisnou knihou Necestami Brazílie. Okrem prózy, cestopisov a publicistických diel sa venoval najmä písaniu scenárov pre rozhlas a televíziu, rozhlasových pásiem a literárnych predlôh k dokumentárnym filmom.
Je autorom mnohých kníh, televíznych a rozhlasových scenárov, cestopisov a fotografických výstav.

Ženská spevácka skupina Živena
Ocenený kolektív ženskej speváckej skupiny Živena pôsobí pri Mestskom kultúrnom stredisku v Moldave nad Bodvou. V minulom roku oslávil 20. výročie svojho vzniku.
Za dve desaťročia kolektív účinkoval na takmer každej mestskej akcii.
Ženskú spevácku skupinu umelecky viedli najprv pani Mária Csontosová, neskôr Viktor Benko z Poproča a od roku 1996 je pod taktovkou pána Petra Vysokaia, ktorý pokračoval v úspešnom manažovaní a zviditeľňovaní spevokolu doma i v zahraničí.
Vo vedení súboru sa ďalej vystriedali pán Ján Kunovjánek a Peter Tomko, pod ktorého taktovkou ocenený kolektív získal popredné umiestnenia v súťažiach usporadúvaných Krajským osvetovým strediskom. V roku 2005 získali 3. miesto v súťaži Dargovská ruža.
Živena účinkuje na všetkých miestnych a regionálnych podujatiach, napr. Dni Európy v Ormosbánya (MR), Fašiangové oslavy v Košiciach, Vynášanie Moreny v Moldave nad Bodvou, Dni Moldavy.
V roku 2000 spevokol získal Cenu mesta Moldavy nad Bodvou  a Cenu Ústredia Matice Slovenskej.
Táto 12-členná ženská spevácka skupina počas vyššie 20-ročného pôsobenia neúnavne šíri slovenskú ľudovú kultúru, najmä piesne z východného Slovenska. Má veľkú zásluhu na zachovávaní tradícií v našom regióne.

Cena predsedu KSK za rok 2007

Mikuláš Duľa
Košickí oceliari už neraz dokázali, že im solidarita a ochota podať pomocnú ruku ľuďom v zložitých životných podmienkach nie sú cudzie.
Tak je to aj v prípade oceneného pána Mikuláša Duľu, ktorý sa vo funkcii predsedu Rady odborov Odborového zväzu Metalurg spoločnosti U. S. Steel Košice pričinil o rozvoj bezpečnosti práce, predovšetkým o zvyšovanie povedomia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Pán Mikuláš Duľa má osobnú zásluhu na motivácii stoviek zástupcov zamestnancov, ktorí sa aktívne zapojili do tvorby a implementácie programov zameraných na  skvalitňovanie pracovného prostredia a uplatňovanie bezpečných pracovných postupov, ale aj do charitatívnych finančných zbierok na  nákup zdravotníckej techniky pre špecializované zdravotnícke zariadenia s celoregionálnou pôsobnosťou.
Vďaka humánnemu prístupu a sociálnemu partnerstvu ocenený pán Mikuláš Duľa  podporoval aj bezpríspevkové darcovstvo krvi a rozvoj športových aktivít zamestnancov - obyvateľov košického regiónu.

prof. h. c. prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc.
Pán profesor Ondrej Hronec pracuje ako vedúci detašovaného pracoviska Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Košiciach. Je medzinárodne uznávaným pedagógom a vedcom. Jeho vedecké práce sú známe v celej Európe i v zámorí. Zaslúžil sa o založenie ekologického vzdelávania na  slovenských univerzitách. Napísal viac ako 300 vedeckých článkov a 15 vysokoškolských učebníc a monografií.
Pôsobí aj na poli literárnom. Napísal 10 televíznych scenárov, ktoré boli realizované. Dokumentárne filmy, ktoré odvysielala STV o Samovi Tomášikovi, Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, Jurovi Hroncovi, Kornelovi Halátovi a Aurelovi Stodolovi, tvoria zlatý fond STV. Je autorom rozhlasových literárnych dramatických pásiem a relácií. Je nositeľom množstva ocenení doma i v zahraničí.
Významne sa zaslúžil o zviditeľnenie svojho rodiska obce Gočovo, ktoré sa vďaka nemu dostáva do povedomia doma i v zahraničí. Gočovo priblížil vo filme o známom rodákovi Jurovi Hroncovi, v knihách - Rovnica o jednom známom  a   Starý pán, viedol autorský kolektív, ktorý napísal publikáciu Gočovské ochotnícke divadlo. K svojej láske k rodisku sa priznáva aj v knihe Oprášené spomienky, ktorú vydal v roku 2006.
Rodná obec nezabúda ani na aktivity profesora Hronca z obdobia, keď bol predsedom úspešného gočovského Jednotného roľníckeho družstva. Pomohol oživiť gočovský šport, dal vybudovať futbalové ihrisko, zabezpečil financie na  vymaľovanie kostola a opravu organu, založil občianske združenie pre  zachovanie pamiatky Jura Hronca a je jeho čestným predsedom.

Július Knapp
Pán Július Knapp sa narodil v  Tibave. Od detstva patrili medzi jeho záľuby spev, recitácia, knihy, príroda, ryby a huby. K divadlu a filmu inklinoval už počas stredoškolských štúdií. Písal texty piesní a venoval sa aj poézii, začal maľovať. Jeho všestranné kultúrne záujmy sa v tom čase rozvíjali a upevňovali aj štúdiom na Pedagogickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Po skončení štúdia pôsobil ako pedagóg na Základnej škole
v Porúbke, Krčave, vo Vinnom, v Sobranciach, neskôr ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska Sobrance.
Po roku 1990 pôsobil aj v komunálnej samospráve, bol starostom v rodnej obci Tibava a neskôr v miestnej štátnej správe. Od roku 2004 je na  dôchodku, ale napriek tomu je stále kultúrne činný, naďalej sa zapája do  kultúrneho života v meste i celom regióne Sobrance. Konferuje kultúrne podujatia, píše scenáre a spolupracuje aj so školami v okrese.
Štyridsať rokov pracoval v Zbore pre občianske záležitosti ako recitátor. Mal
5 samostatných a niekoľko spoločných výstav výtvarníkov Zemplína, ale ocenenia získal aj v literárnej tvorbe za poéziu. V spolupráci so  Zemplínskou spoločnosťou v Michalovciach vydal 2 vlastné a niekoľko spoločných knižiek v zemplínskom nárečí. Sám ich aj ilustroval, aby zachoval výrazové prostriedkov, ale aj obsah príbehov, na ktoré by sa nemalo zabudnúť (Vianoce, Veľká noc, vlastné zážitky, rôzne sviatky regionálneho charakteru, zvyky, tradície a pod.)
V súčasnosti pripravuje výstavu krajinomalieb a ilustrácií. Zároveň pracuje na  podkladoch veršovaných príbehov v zemplínskom nárečí z oblasti poľovníctva, hubárstva, rybárstva, so zameraním na ochranu prírody.
Július Knapp je vzácny človek a významná osobnosť nielen mesta Sobrance, ale aj jeho celého regiónu.

Peter Rašev
Pán Peter Rašev pôsobil od roku 1978 v Štátnom divadle Košice ako protagonista činohry. Za roky pôsobenia stvárnil desiatky výrazných hereckých postáv v mnohých divadelných inscenáciách. Bol ocenený viacerými umeleckými cenami, nielen za divadelné postavy, ale aj za dabing, ako herec a režisér. Jeho „zamatový hlas“ pozná väčšina Slovákov z množstva rozhlasových hier a televíznych komentárov.
Je spoluautorom a autorom šiestich divadelných hier.
Od roku 1994 pôsobil ako umelecký šéf košickej činohry. Po nútenom odchode založil v roku 1998 občianske združenie Staromestské divadlo, ktoré obohatilo kultúrny život v košickom regióne o desiatky pôvodných inscenácií a stovky predstavení.
Vďaka jeho nadšeniu a odhodlaniu sa v našom regióne obnovil medzinárodný kultúrny a hlavne divadelný život. Vznikol unikátny festival nezávislých divadiel, ktorý priniesol profesionálnu zahraničnú kultúru aj do ďalších miest regiónu. Počas 8 ročníkov festivalu mohli obyvatelia nášho regiónu vidieť viac ako 150 inscenácií v podaní 60 divadiel z 13 krajín.
Svoj občiansky postoj prejavil počas „nežnej revolúcie“ ako líder koordinačného výboru Verejnosť proti násiliu v Košiciach a demokraticky zvolený poslanec za východoslovenský kraj do Federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1990.
Peter Rašev je zakladajúcim členom Rotary Clubu Košice – celosvetovej charitatívnej organizácie.

Centrum spravodajstva, publicistiky a umeleckých programov Rádia Regina Košice
Centrum spravodajstva, publicistiky a umeleckých programov Rádia Regina tvorí kolektív redaktorov, ktorí aktuálne a pravidelne informujú o živote v Košickom kraji, prinášajú informácie a publicistické materiály o zrealizovaných projektoch, investíciách, rozvojových programoch. Aktívne sa tak podieľajú na vytváraní pozitívneho obrazu Košického kraja, predovšetkým prostredníctvom  odvysielaných a spracovaných tém.
Vo svojich reláciách sa venujú činnosti samosprávnych orgánov na  regionálnej úrovni. Môžeme spomenúť projektové a rozvojové aktivity Košického kraja, stav dopravnej infraštruktúry, situácia v zdravotníctve, kúpa najmodernejších CT prístrojov pre štyri nemocnice v Košickom kraji, spolupráca KSK, univerzít a Slovenskej akadémie vied a mnohé ďalšie témy. 
Značný priestor venoval kolektív Centra spravodajstva, publicistiky a umeleckých programov Rádia Regina situácii v školách a školských zariadeniach pred začiatkom školského roka 2007/2008, projektu Košického samosprávneho kraja MAXIM – pre zlepšenie zamestnanosti Rómov vo Veľkej Ide, Družstevnej pri Hornáde a košickej Mestskej časti Lunik IX, ako aj činnosti koordinačného centra komunitných a osvetových aktivít zameraných na zmenu kvality života marginalizovaných komunít v Košickom kraji.

Plaketa predsedu Košického samosprávneho kraja za rok 2007

Jozef Joppa
Pán Jozef Joppa stál pri zrode Galérie umelcov Spiša, ktorá si v tomto roku pripomína 20. výročie vzniku. Od začiatku sa podieľal na jej úspešnom budovaní, obsahovom naplnení a profilácii jej odborného zamerania.
Svoje odborné vedomosti a dlhoročnú prax v oblasti výtvarného umenia uplatnil pri príprave a realizácii mnohých podujatí Galérie umelcov Spiša. Úspešne spolupracuje s domácimi a zahraničnými kultúrnymi inštitúciami a umelcami. Dokazuje to napr. medzinárodné podujatie Umelci bez hraníc zrealizované s Galériou súčasného umenia v poľskom meste Przemysl, kde bola prezentovaná jeho aj tvorba umelcov Spiša.
Medzinárodná spolupráca galérie prerástla do pravidelných každoročných výstav umelcov z karpatského euroregiónu, ale i ďalších európskych krajín. Aktivity galérie v medzinárodnom priestore rozšíril ako autor a spoluautor o sympoziálne podujatia – Medzinárodný maliarsky plenér Slovenský Raj, Medzinárodné sochárske sympózium Spiš, Trienále maľby Spiš, Zemplín, Gemer, ktoré predstavuje reprezentatívnu formu spolupráce a prezentácie výtvarného umenia regiónov KSK v medzinárodnej spolupráci.
Galéria umelcov Spiša pod jeho vedením rozvíjala činnosť v rôznych oblastiach galerijnej práce. V zberateľskej a zbierkotvornej činnosti získala galéria takmer 1700 umeleckých diel. Každý rok usporiada okolo dvadsať výstav, rozvíja vedeckovýskumnú i publikačnú činnosť, zaviedla súčasné moderné trendy v kultúrnovzdelávacej oblasti, akým je medzinárodný projekt Bližšie k múzeu zameraný na rôzne skupiny návštevníkov galérie.
Svojím originálnym prístupom k práci, k ľuďom, svojimi nápadmi prispel k etablovaniu Galérie umelcov Spiša na slovenskej galerijnej scéne, prispel k zviditeľňovaniu mesta Spišská Nová Ves a Košického samosprávneho kraja.

Peter Novysedlák
Pán Peter Novysedlák sa narodil v Lipanoch. V júni 1998 bol vysvätený za kňaza. Odvtedy sa okrem plnenia pastoračných úloh v Trebišove,
v Čerhove a od roku 2002 v  Michalovciach, aktívne a obetavo venuje charitatívnej činnosti na území Košického samosprávneho kraja.
Vďaka jeho vlastnej iniciatíve a angažovanosti a podarilo vybudovať Charitatívny dom Edity Steinovej vo  Vojčiciach so 16 lôžkami, ktorý slúži ako domov dôchodcov a domov sociálnych služieb a poskytuje aj stravu pre dôchodcov. Aj zásluhou pána Novysedáka sa pri tomto dome rozvinula dobrovoľnícka základňa, ktorej cieľom je návšteva chorých a osamelých ľudí.
V roku 2003 sa mu podarilo zriadiť a sprevádzkovať Charitný dom prof. Hlaváča v Michalovciach s kapacitou 23 miest. O dva roky neskôr prispel
k starostlivosti o chorých a bezvládnych občanov zriadením Charitného domova Eriky Jakabovej vo Vojčiciach s kapacitou 9 lôžok. Ide o  zariadenie opatrovateľskej služby v správe Občianskeho  združenia Teresy Benedicty.
V tomto roku sa mu podarilo dokončiť novostavbu Charitatívneho domu prof. Hlaváča v Michalovciach s kapacitou 36 lôžok. Toto zariadenie, podobne ako predchádzajúce, bolo vybudované vďaka iniciatíve a osobnému úsiliu Petra Novysedláka v prospech starších občanov.
Pán Peter Novysedlák je jedným zo zakladajúcich členov Občianskeho združenia Teresy Benedicty, kde zastáva funkciu prezidenta a  zodpovedá za koordináciu činnosti jednotlivých zariadení. Ide o  neštátny subjekt pôsobiaci v sociálnej sfére od roku 2000. Okrem toho sa venuje sprevádzaniu chorých a pôsobí ako duchovný správca michalovských nemocníc.

Silvia Petrenková
Silvia Petrenková, klientka Domova sociálnych služieb Amália v Rožňave, začiatkom októbra v čínskom Šanghaji získala na Letnej svetovej špeciálnej olympiáde dve medaily v cyklistike. Zlatá ju zdobila za 5 km časovku, zo striebornej sa tešila v časovke na 1 km a 6. miesto získala v silnom protivetre na 500 metrovej trati.
Jej prvým úspechom boli prvenstvá na Letnej špeciálnej olympiáde v Trenčíne v roku 1998. Následne ju nominovali na  Európsku špeciálnu olympiádu 2000 v holandskom Groningene, kde tiež získala prvenstvo.
Zvíťazila aj na medzinárodných majstrovstvách Českej a Maďarskej republiky. Ocenená Silvia Petrenková sa aktívne venuje aj zimnému športu - behu na lyžiach.
Zručná je aj výtvarne, o čom presvedčila prvenstvom na výtvarnej súťaži Moje mesto 2004 v Českom Tešíne.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 26.04.2012 08:54
Upravené: 17.08.2012 11:10

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Knihy na dosah Dobrovoľníctvo