Ceny za rok 2011

Ceny Košického samosprávneho kraja

Dr. h. c. JUDr. Ing. Ján Bílek
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za podiel na rozvoji miestnej, regionálnej samosprávy, štátnej správy a za dlhoročnú prácu zameranú na rozvoj športu

Ján Bílek sa narodil v Košiciach. Po maturite na tunajšom gymnáziu študoval na košickom detašovanom pracovisku bratislavskej Ekonomickej univerzity. Začínal ako systémový inžinier v Pozemných stavbách v  Košiciach, od roku 1978 pôsobil na Vysokej škole technickej ako vedúci sekretariátu rektora a v rokoch 1980 až 87 vo funkcii kvestora. Koncom 80. rokov bol vedúcim Odboru plánovania na Krajskom národnom výbore.

Na začiatku 90. rokov pôsobil Ján Bílek na Ministerstve vnútra SR vedúci Regionálneho pracoviska v Košiciach s pôsobnosťou koordinátora miestnej štátnej správy neskôr ako vedúci Oblastného pracoviska Protimonopolného úradu v Košiciach. Od polovice 90. rokov do roku 2001 vo VSŽ, a. s. Košice ako zástupca viceprezidenta a riaditeľ odborov obchodného auditu, podnikateľských rizík i odboru vonkajších vzťahov, neskôr ako riaditeľ obchodnej spoločnosti Vytéza, s. r. o. a poradca predstavenstiev akciových  spoločností Mlyn, a. s., Košice a Chemolak Smolenice. Medzitým vykonával funkciu hlavného poradcu prezidenta Slovenskej republiky. Od roku 2003 pôsobil ako komerčný právnik, v  súčasnosti pôsobí ako advokát.

Na všetkých postoch mal príležitosť ovplyvňovať hospodárstvo, rozvoj regiónu.  Konkrétne treba spomenúť jeho pôsobenie v Národnej diaľničnej spoločnosti a jeho osobnú angažovanosť pri príprave výstavby rýchlostnej cesty R4 Košice – Milhosť, ktorá pomôže zatraktívniť celý región aj z  pohľadu investorov.

Meno Jána Bíleka je spojené aj s aktivitami v športe, najmä horolezectve. Ako reprezentant Československa a Slovenska i predseda Východoslovenského horolezeckého zväzu sa zaslúžil o propagáciu tohto športu medzi mládežou. Pôsobil vyše 20 rokov ako dobrovoľný člen Lyžiarskej záchrannej služby. Ján Bílek je nositeľom zlatého odznaku Yames za horolezectvo, v roku 2001 mu bolo udelené dôstojnícke vyznamenanie Rádu Maltézskych rytierov a je nositeľom ďalších  významných ocenení.

RNDr. Jozef Ondáš, PhD., MBA
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za mimoriadny podiel na rozpracovaní, propagácii a usmerňovaní rozvoja informačnej spoločnosti v regióne a podporu vedecko – výskumných projektov

Jozef Ondáš po absolvovaní odboru matematika, logika a teória množín na košickej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika začal pracovať v oblasti informačných technológií a údržby vo Východoslovenských železiarňach. Po roku 1990 pôsobil vo firmách IBM a SAP, neskôr ako námestník generálneho riaditeľa Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 2003 až 2005 bol poradcom Ministerstva financií SR pre oblasť použitia informačných technológií v riadení verejných financií. V spoločnosti T-Systems Slovakia, ktorá patrí medzi vedúce spoločnosti na trhu informačných a komunikačných technológií v Európe, pôsobil vo funkcii generálneho riaditeľa od roku 2006 do mája 2011.

Bol iniciátorom a lídrom združenia Košice IT Valley. Jeho cieľom je uviesť a podporovať myšlienku vybudovania IT centra v Košiciach. Rozpracoval a realizoval konkrétne aktivity na podporu zlepšovania kvality vzdelávacích a tréningových programov ponúkaných univerzitami a  IT priemyslom. To prispelo k zatraktívneniu regiónu pre odborníkov a  študentov z oblasti IT, propagáciu a usmerňovanie rozvoja informačnej spoločnosti v regióne, podporu vedecko-výskumných projektov pre rozvoj informačnej spoločnosti.

Vďaka jeho úsiliu T-System Slovakia už v roku 2008 prekonal métu päťsto zamestnancov. Dnes zamestnáva vyše dve tisíc odborníkov, väčšinou vysokoškolákov. Mladá spoločnosť stále zvyšuje kvalifikáciu zamestnancov. Aj na tomto procese vidieť výrazný manažérsky a ľudský rukopis pána Ondáša. Je priekopníkom a realizátorom aktívneho prepojenia medzi pracovným trhom a vzdelávacími inštitúciami. Jozef Ondáš získal v  roku 2007 ocenenie IT Osobnosť roka a v roku 2010 Manažér roka v  Slovenskej republike.

Významné je jeho pôsobenie vo verejných aktivitách. V roku 1996 založil charitatívnu organizáciu DeDo a neskôr DORKA, v ktorých je predsedom správnych rád. Organizácie podporujú deti v detských domovoch, ich vzdelávanie a integráciu do spoločnosti po opustení detského domova. V roku 2004 získal cenu ministra práce, soc. vecí a rodiny za „Sociálny čin roka“.


Ján Pisančin
pri príležitosti životného jubilea - 70 rokov
za celoživotné pôsobenie v slovenskom šoubiznise ako humoristu a zabávača

Ján Pisančin, alias Ander z Košíc, sa v slovenskom šoubiznise pohybuje už neuveriteľných tridsať rokov. Východniarsky humor vďaka jeho zábavným vystúpeniam spoznalo nielen celé Slovensko, ale aj Česko, či USA, kde vystupoval pre zahraničných Slovákov.

Hoci Jána Pisančina pozná každý ako Andera z Košíc, pochádza z  Michaloviec. Vyštudoval odbor výchova a niekoľko rokov pracoval ako odborný vychovávateľ v magnezitke. Zhoda náhod spôsobila, že táto práca „nakopla“ jeho kariéru. Stále bol vtipkár, ľudia vedeli, že je to veselý človek. Vo firemnom súbore Magnezitár chceli, aby im robil konferenciera. Jeho prvé zabávačské vystúpenia boli počas toho, čo sa členovia súboru v zákulisí prezliekali. Na týchto vystúpeniach si jeho schopnosti všimla televízia a prišlo niekoľko zaujímavých ponúk na  vystúpenia.

Štart jeho kariéry bol ostrý. Už počas prvých dvoch - troch rokov sa na javisku stretol s každou známou zabávačskou osobnosťou. Účinkoval v  rozhlase, kde sa naučil artikulovať, natáčal televízne relácie. Je neuveriteľné, ako dlho sa postava Andera z Košíc môže tešiť priazni divákov. Ján Pisančin bol stále prívržencom samostatného zabávačstva, ale ako spestrenie v jeho reláciách vystupovali desiatky spolupracovníkov.

Za najvýznamnejšie body kariéry Jána Pisančina možno označiť televízne programy Televarieté a Anderov rebriňák. Dôležité boli aj jeho zahraničné vystúpenia - napríklad v USA, Kanade, Poľsku a Juhoslávii. Zahraničným Slovákom touto cesto prinášal kúsok domova. Natočil aj niekoľko vianočných Anderových rebriňákov. Sviatočné natáčanie malo pre  Jána Pisančina odjakživa špeciálny punc. V tieto výnimočné dni stále pociťoval, ako hovorí, šaľenu zodpovednosť.


János Szerencsés
za výrazný podiel na podpore slovensko – maďarských vzťahov a rozvíjaní spoločenského a kultúrneho života národností susediacich regiónov

Ján Szerencsés sa narodil v Budapešti. Maturoval v Prahe, vysokoškolské vzdelanie získal na ELTE – Univerzite Loránda Eötvösa v  Budapešti, ako stredoškolský profesor – diplomovaný knihovník. Neskôr sa jeho profesionálna kariéra nasmerovala k zahraničným vzťahom. Svoju diplomatickú kariéru začal v Prahe, kde bol v rokoch 1994 - 1998 konzulom.

V tomto roku si pripomíname 11. výročie začatia činnosti Generálneho konzulátu Maďarskej republiky v Košiciach. Slávnostne otvorený bol v  auguste 2000. János Szerencsés tu najprv v rokoch 2000 až 2004 pôsobil ako konzul, od roku 2007 do polovice roku 2011 bol generálnym konzulom. Úlohou Generálneho konzulátu - ako samostatnej misie maďarskej diplomacie v regióne – bolo do začiatku fungovania aj pestovanie politických, hospodárskych, kultúrnych a iných vzťahov, udržiavanie a  rozvíjanie partnerských vzťahov so slovenskými štátnymi občanmi maďarskej národnosti, resp. ich organizáciami na území konzulárneho obvodu. Generálny konzulát Maďarskej republiky sa za 11 rokov existencie stal skutočným spoločenským a kultúrnym centrom. Podieľa sa na mnohých aktivitách, podporuje umeleckú tvorbu, prispieva k spoločenskému životu druhého najväčšieho slovenského mesta.

Pán János Szerencsés má výrazné zásluhy na bezproblémovom riešení situácií, ktoré život priniesol v hospodárskej, kultúrnej a spoločenskej oblasti i v cezhraničnej spolupráci. Má veľký podiel aj na rozvíjaní a  podpore slovensko - maďarských vzťahov v oblasti  spolupráce krajských samospráv, predovšetkým fungujúcich a živých vzťahov medzi Košickým samosprávnym krajom a župou Borsód - Abaúj - Zemplén. Za roky pôsobenia v  Košiciach sa tu udomácnil, našiel priateľov a osvojil si slovenský jazyk tak, že už prakticky nepotrebuje tlmočníka.

Do pôsobnosti zastupiteľského úradu patria celý Košický a Prešovský kraj, zo Žilinského kraja okresy Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Ružomberok a Liptovský Mikuláš a z Banskobystrického kraja okresy Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. 


Hokejový klub HC Košice
za úspešnú reprezentáciu Košického samosprávneho kraja a Slovenskej republiky, za šírenie morálnych kvalít vo vzťahu k mladej generácii

Cenu prevzali prezident HC Košice Vladimír Jacko a generálny manažér Juraj Bakoš

Hokejový klub HC Košice sa stal od roku 2008 trikrát po sebe víťazom najvyššej slovenskej hokejovej súťaže – Extraligy a majstrom Slovenska. Na popredných miestach sa pravidelne umiestňujú aj žiacke a dorastenecké družstvá. Systematické úsilie trénerov, hráčov a funkcionárov prináša kvalitné športové výsledky a posilňuje v obyvateľoch Košického samosprávneho kraja hrdosť na tento kraj a talenty, ktoré tu vyrastajú. Pre mladých športovcov sú hokejové hviezdy vzormi, ktoré v nich rozvíjajú vytrvalosť, silu, zručnosť a ťahajú ich na športoviská.

Hokejový klub HC Košice popri športových cieľoch dokazuje aj záujem hráčov o potreby druhých – predovšetkým svojou aktivitou a účasťou na  dobrovoľníckych podujatiach organizovaných hutníckou firmou. Uvedených podujatí je mnoho, ale za spomenutie stojí pomoc hráčov pri výstavbe Športovo – zábavného areálu na Alejovej ulici v Košiciach a v tomto roku pomoc Autistickému centru Rubikon v Myslave.

Za pripomienku určite stojí aj to, že práve v roku 2011 si pripomíname 90. výročie hokeja v Košiciach. Oslavy vyvrcholia už najbližšiu nedeľu o 17. hodine na Hlavnej ulici hudobným galaprogramom a  o 19.30 v Steel arene extraligovým zápasom s Popradom, ktorý mužstvá odohrajú v retrodresoch.

CENY PREDSEDU KOŠICKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 2011

Ing. Alexander Barčák
za výrazný prínos v rozvoji regiónu a mesta Spišská Nová Ves

Pán Alexander Barčák patrí medzi významné osobnosti mesta Spišská Nová Ves. Do jeho histórie sa zapísal svojimi aktivitami, ktoré pomáhali rozvíjať mesto najmä v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Jeho profesionálny, ale aj osobný život bol veľmi úzko spojený s  baníctvom na Spiši a Gemeri. V rokoch 1970 – 1982 bol podnikovým riaditeľom najväčšieho a ekonomicky najvýznamnejšieho podniku v regióne - Železorudných baní. V spomínaných rokoch sa osobne výrazne angažoval pri výstavbe strojárskych kapacít v Bansko-montážnom závode. Jeho vklad do rozvoja infraštruktúry v meste Spišská Nová Ves bol nezanedbateľný. Podieľal sa na vybudovaní takých významných objektov v meste akými sú Dom kultúry, Zimný štadión, Športová hala či Krytá plaváreň.

Svojím aktívnym prístupom sa postaral o nebývalý rozmach bytovej výstavby v meste, zvláštnu pozornosť venoval najmladšej generácii a  rozvoju školských a predškolských zariadení. Jeho pozitívny vzťah k sociálnemu a spoločenskému vývoju v meste sa prejavil i podporou športu. Dlhodobo podporoval TJ Lokomotíva Bane po personálnej, investičnej i  finančnej stránke.


Ing. Jozef Kočan
za dlhoročné pôsobenie v komunálnej samospráve a zásluhy o rozvoj obce Pavlovce nad Uhom

Jozef Kočan  sa narodil a prevažnú väčšinu života pôsobil v obci Pavlovce nad Uhom. Po maturite  na Poľnohospodárskej technickej škole v  Michalovciach v roku 1961 nastúpil do Potravinárskeho kombinátu Trebišov. Neskôr pôsobil v Elektrárňach Vojany a desať rokov na  Jednotnom roľníckom družstve v rodnej obci i v Bežovciach. Medzitým získal vysokoškolské vzdelanie na Vysokej škole poľnohospodárskej v  Nitre.

Pôsobenie Jozefa Kočana v samospráve sa datuje od roku 1964, odkedy  vykonával funkciu poslanca Miestneho národného výboru v obci, neskôr bol poslancom Okresného národného výboru v Michalovciach. V rokoch 1981 až 1990 bol predsedom Miestneho národného výboru v Pavlovciach nad Uhom, v  rokoch 1991 až 2010 bol päťkrát zvolený za starostu obce. Celkovo v  komunálnej samospráve pôsobil 29 a pol roka. V roku 1990 bol zakladajúcim členom Združenia miest a obcí Slovenska, neskôr členom Ústrednej rady ZMOS a predsedom Regionálneho združenia v Michalovciach.

Za 30 rokov zabezpečil takmer všetky investičné a neinvestičné akcie v  záujme skvalitnenia života obyvateľov Pavloviec. Od postavenia Domu smútku v akcii „Z“, vybudovania skupinového vodovodu Pavlovce nad Uhom - Lekárovce, plynofikáciu celej obce, výstavbu novej základnej školy za 46 miliónov korún, rekonštrukciu miestnych komunikácií, vybudovanie ďalších vodovodných radov, výstavbu novej budovy obecného úradu, až po rad ďalších investičných akcií, ktorými sa rozšírili a skvalitnili služby pre obyvateľov obce.
 
Jozef Kočan sa výrazne zaslúžil o  výstavbu čistiarne odpadových vôd a kanalizácie z eurofondov založením združenia obcí pre prívod vody a odkanalizovanie juhovýchodu Zemplína. Investícia dosiahla takmer 1 miliardu slovenských korún. Neskôr sa združenie obcí transformovalo na akciovú spoločnosť, ktorej bol podpredsedom. Realizáciu projektu ako investor neskôr prevzala Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. Košice.


doc. RSDr. Ján Poprenda, CSc.
pri príležitosti 15. výročia založenia Klubu Zemplínčanov v Košiciach
za mimoriadny dlhodobý prínos pri organizovaní dobrovoľnej klubovej činnosti zameranej na zachovávanie a rozvíjanie ľudových tradícií Zemplína

S úmyslom nestratiť väzbu na rodný kraj, na jeho tradície vytvorené predkami, bolo v roku 1996 založené občianske združenie Klub Zemplínčanov v Košiciach. Iniciátorom jeho založenia bol pán Ján Poprenda. Klub od svojho založenia členskou základňou a rozsahom činnosti patrí medzi najväčšie kluby tohto druhu na Slovensku. Jeho cieľom je rozvíjať kultúrne tradície Zemplína, udržiavať kontakty so  Zemplínčanmi v rodnom kraji, v niektorých mestách na Slovensku aj v  zahraničí. Za 15 rokov klub pod vedením Jána Poprendu bol iniciátorom či spoluautorom vydania mnohých CD nosičov, spevníkov, kníh s piesňami a  zvykmi zo Zemplína. Klub stal pri zrode nových folklórnych súborov a  skupín, činnosť ktorých v rámci svojich možností podporuje.

Najvýznamnejšou akciou klubu je Zemplínsky majáles, na ktorom koncom mája prezentuje 400 – 500 účinkujúcich pôvodný zemplínsky folklór. Na Hlavnej ulici v Košiciach vystupuje 18 až 24 folklórnych skupín a  súborov zo Zemplína. Tradičnou akciou klubu pred vianočnými sviatkami je Kračun na valale. Predvianočný program je zostavený z tradičných vinšov, spevov, tancov a zvykov od Ondreja až po Troch kráľov. Umocňuje atmosféru príchodu najkrajších sviatkov roka a posilňuje spolupatričnosť hostí k rodnému Zemplínu.

Aj zásluhou Jána Poprendu sa klub dostal do povedomia širokej verejnosti. Prekračuje hranice mesta, regiónu a Slovenskej republiky. Klub svojimi aktivitami v centre Košíc rozvíja tradičnú kultúru, prezentuje rozmanitosť tradičnej kultúry, podčiarkuje postavenie mesta Košice ako Európskeho hlavného mesta kultúry v roku  2013, ku ktorému neodmysliteľne patrí celý Košický región a špeciálne Zemplín.


Ing. Igor Reiprich, CSc.
pri príležitosti životného jubilea – 70 rokov
za profesionálnu výnimočnosť a vynikajúce pracovné výsledky dosahované počas svojho celoživotného pôsobenia v oblasti rozvoja osobnej dopravy v  Slovenskej republike a pri budovaní Integrovaného dopravného systému verejnej osobnej dopravy v meste Košice a Košickom kraji

Igor Reiprich študoval prevádzku a údržbu koľajových vozidiel na  Vysokej škole dopravnej v Žiline. Pracovnú kariéru začal vo  Východoslovenských železiarňach v závode Doprava. V roku 1975 nastúpil ako riaditeľ do Dopravného podniku mesta Košice, neskôr bol námestníkom primátora mesta Košice. V roku 1989 sa vrátil do DPMK ako riaditeľ, neskôr generálny riaditeľ. Významne sa zaslúžil o rozvoj dopravy v  Košiciach vybudovaním nových električkových tratí a tiež zavedením nového druhu trolejbusovej dopravy. Osobne sa zaslúžil o znovuoživenie prevádzky parného rušňa Katka na Detskej železnici v Košiciach.

Celý život venoval aj vzdelávaniu a odovzdávaniu skúseností v oblasti dopravy na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach a  univerzitách v Košiciach a v Žiline. V roku 1988 mu za jeho vedeckú prácu na Technickej univerzite v Košiciach udelili vedecká hodnosť kandidát technických vied. Aj dnes aktívne pôsobí v odborových komisiách na univerzitách v Žiline - v oblasti cestnej dopravy a v Košiciach - v  oblasti logistiky. Aktívne spolupracuje s ministerstvom dopravy na  rozvoji osobnej dopravy a pri budovaní Integrovaného dopravného systému verejnej osobnej dopravy v Košickom kraji ako splnomocnenec predsedu Košického samosprávneho kraja.

Igor Reiprich dlhé roky pomáhal pri rozvíjaní športu v organizačnom výbore TJ Lokomotíva Košice. V DPMK vytvoril podmienky pre  nohejbalistov, ktorí získali niekoľko titulov majstrov Slovenska. Dlhé roky je členom Organizačného výboru Medzinárodného Maratónu mieru. V roku 2010 ho zaradili medzi päť Najlepších osobností v koľajovej doprave na Slovensku.


Pavol Ružan
za celoživotný prínos v zhromažďovaní a spracovávaní histórie mesta Trebišov a regiónu

Promovaný pedagóg Pavol Ružan sa narodil v roku 1922 v Dvoriankach. Detstvo bez otca prežil v Sečovskej Polianke, kde ukončil základné vzdelanie. Maturoval na Gymnáziu v Michalovciach, vzdelanie si prehĺbil maturitou na Pedagogickej škole v Košiciach a na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove.

Mnoho rokov pôsobil na základných školách v okrese Trebišov. Po skončení vojny ovplyvňoval vzdelanostnú a kvalifikačnú úroveň obyvateľstva. Jeho práca a mimoškolská činnosť presahovala hranice školy. V riadiacich funkciách sa podieľal na koncepčných premenách a  realizácii didaktických a výchovných postupov na ZŠ a SŠ. Na Gymnáziu v  Trebišove od roku 1968 vyučoval zemepis, dejepis a nemecký jazyk. V roku 1983 odišiel do dôchodku. Popri práci viedol školskú kroniku a  usmerňoval prácu redakčnej rady v škol.časopise.

Život a práca Pavla Ružana ako pedagóga, kronikára, publicistu, regionálneho historika je spojená s mestom Trebišov a jeho verejným a  spoločenským životom. V zložitom povojnovom období ako predseda MNV obnovoval základné funkcie mesta. Celoživotnou záľubou pána Ružana je regionálna a mestská história. Ako kronikár mesta Trebišov päť rokov písal jeho kroniku. Takmer 14 rokov viedol rubriku „Dotkli sa nášho horizontu“ v regionálnom týždenníku Slovo Zemplína,  v ktorom predstavil 3200 osobností Južného Zemplína. Jeho samostatnou autorskou publikáciou je svojho druhu prvý 415 stranový Biografický a náučný slovník Južného Zemplína. Ďalej kniha Vývoj školstva v regióne Južného Zemplína a jeho priekopníci v rokoch 1918 – 1937. V roku 2009 vydal Historický kalendár Trebišova od 8. storočia po rok 2006 a zbierku poézie „Len tak z dlhej chvíle.“ V roku 2011 Históriu trebišovských opatrovní a materských škôl 1885 – 1982. V súčasnom období pracuje na vydaní publikácie o umeleckých osobnostiach južného Zemplína. Je aktívnym členom Trebišovského umeleckého klubu od jeho vzniku v roku 2002.

Pán Pavol Ružan sa v januári 2012 dožíva vzácneho životného jubilea – 90 rokov.

PLAKETA PREDSEDU KOŠICKÉHO SAMOSPRÁVNEHO KRAJA 2011

Mgr. Peter Gombita
za zásluhy pri poskytovaní sociálnych služieb a poradenstvo ľuďom bez domova

Peter Gombita ako riaditeľ neziskovej organizácie Oáza - Nádej pre  nový život obetavo poskytuje pomoc a poradenstvo ľuďom bez domova. Nezisková organizácia prevádzkuje útulok, ktorý sídli v Mestskej časti Košice - Barca, časť Bernátovce.

S prácou začal v roku 2004, na začiatku starostlivosťou o 40 bezdomovcov. V súčasnej dobe už poskytujú služby 90 bezdomovcom. Objekt, ktorý Oáze mesto prenajíma na tento účel, a jeho okolie upravili z  vlastných zdrojov. V najbližšom období budú odovzdávať do užívania aj svojpomocne realizovanú nadstavbu objektu, ktorou sa zvýši kapacita zariadenia o ďalších približne 40 miest.

Nezisková organizácia, ktorej je páter Gombita riaditeľom, poskytla efektívnu pomoc mestu Košice a Košickému samosprávnemu kraju v období Majstrovstiev sveta  v ľadovom hokeji 2011, keď dočasne rozšírili kapacity svojho útulku tak, aby v centre mesta žobráci a bezdomovci nerušili návštevníkov a športovcov.

Nezisková organizácia poskytuje sociálne služby na území mesta a je zapísaná do registra poskytovateľov sociálnych služieb Košického samosprávneho kraja. Aj osobným prispením a zásluhou oceneného pátra Petra Gombitu sú poskytované služby na vysokej odbornej úrovni, ale pritom sú charakteristické ľudským a bezprostredným prístupom.


MVDr. László Gordon
za zachovávanie, rozvíjanie a prezentáciu prírodných hodnôt jedinečného územia Slovenského krasu

Je málo ľudí, ktorí sa od detstva zaujímajú o svoje najbližšie okolie. Pán László Gordon už ako 8 - 10 ročný pozoroval chrobáky, motýle, vtáky, pestrofarebné kvety a iné prírodné bohatstvo. Na začiatky sa pohyboval v oblasti Plešivskej a Silickej planiny, neskôr sa začal venovať celému územiu Gemerského a Turnianskeho krasu. Od 17 rokov už systematicky mapoval rozšírenie vzácnych chránených druhov rastlín a  živočíchov v uvedenej oblasti. Objavil a popísal nové, dovtedy neznáme lokality vzácnych druhov.

Ako stredoškolák a vysokoškolák vypracoval niekoľko študentských odborných prác. S Československou, následne Slovenskou a Maďarskou televíziou natočil unikátne prírodopisné, dokumentárne, ale aj hrané filmy, ktoré majú dodnes vysokú vedeckú a kultúrnu hodnotu. Ako fotograf zvečnil prírodné bohatstvo krasu na niekoľko tisíc diapozitívov, žiaľ, dodnes málo publikovaných. Na základných a stredných školách vytrvalo propagoval prírodné hodnoty Slovenského krasu, ako aj myšlienky ochrany prírody.

V súčasnosti pôsobí ako sprievodca Gemersko – Turnianskym krasom. Vyše desať rokov organizoval dobrovoľnú ochranu na území Chránenej krajinnej oblasti Slovenského krasu. O chránenej oblasti zverejňoval články aj s fotodokumentáciou v okresných, celoštátnych aj zahraničných časopisoch. Ocenenie pána Gordona je výrazom ocenenia vyše štyri desaťročia trvajúcej mravčej a doteraz neocenenej činnosti. László Gordon je jeden z posledných mohykánov, ktorý pozná a aj rozumie prírodným hodnotám jedinečného územia Slovenského krasu.


Andy Gore
za dlhoročné pôsobenie v kultúrno – výchovnej oblasti ako metodikovi pre neprofesionálnu výtvarnú tvorbu, tradičné remeslá a dychovú hudbu

Andy Gore je kultúrno-osvetový pracovník, metodik, neprofesionálny výtvarník, zakladateľ Klubu košických výtvarníkov. Žije, pracuje a tvorí v Košiciach. Kultúrno-výchovnej práci sa venuje vyše 35 rokov. Dlhé roky pôsobil ako metodik pre neprofesionálnu výtvarnú tvorbu, tradičné remeslá a dychovú hudbu v  Kultúrnom centre Košického samosprávneho kraja. Metodicky a organizačne pracoval s neprofesionálnymi výtvarníkmi v  celom Košickom kraji. Usporadúval pre nich súťažné a autorské výstavy, medzinárodné plenéry v kultúrno – historických pamiatkach a na historických cestách ako je napr. Gotická cesta v Košickom samosprávnom kraji.

Niekoľko kolektívnych a autorských výstav výtvarných umelcov zorganizoval vďaka cezhraničnej spolupráci na Projekte DIALÓGY 2007 – 2013, na ktorom sa partnersky spolupodieľal Pedagogický odborný poradenský a vzdelávací inštitút Boršodsko - abovsko - zemplínskej župy a  Krajské osvetové stredisko v Košiciach, predchodca Kultúrneho centra KSK. Je známy tým, že vyhľadáva mladé výtvarné talenty a venuje sa ich ďalšiemu vzdelávaniu a  to hlavne v  občianskom združení K – ART v  Košiciach. Výsledky jeho výchovno – vzdelávacej aktivity sa najlepšie odzrkadľujú na  celoslovenských výstavách, kde je Košický samosprávny kraj na poprednom mieste pri udeľovaní ocenení výtvarným prácam.

Andy Gore sa v minulosti ako aktívny muzikant venoval aj hudbe, grafike a fotografovaniu. V súčasnosti sa venuje olejomaľbe. Jeho výtvarný prejav je silne ovplyvnený blízkym vzťahom k prírode, ale aj psychotronikou, ktorá ho zaujíma už dlhšie obdobie. Uprednostňuje využívanie symbolov, typická je pre neho  teplá, farebná plocha. Inšpiruje ho ezoterika, mystika, záhadné javy v histórii ľudstva, ale aj život okolo neho. Venuje sa aj starým  tradičným remeselným technikám – práci s drevom,  kovom a kameňom. Mal 12 samostatných výstav na  Slovensku a v zahraničí. V roku 2006 mu generálny riaditeľ Národného osvetového centra udelil Medailu Daniela Gabriela Licharda.


Mgr. Juraj Kováč
za mimoriadne zásluhy na rozvoji obce Vlachovo

Juraj Kováč pôsobí v obci Vlachovo na úseku kultúry, osvety a  verejno¬-spolo¬čenského života od ukončenia štúdia na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove v roku 1966. Je zakladateľom folklórneho súboru Stromíš, v ktorom pracuje ako čestný predseda dodnes. Od roku 1993 bol osem rokov vydavateľom okresného týždenníka Zora Gemera a založil tlačiareň a vydavateľstvo Roven v Rožňave, kde pôsobí aj dnes.

Významnou mierou sa pričinil o rozvoj Vlachova ako poslanec obecného zastupiteľstva a v rokoch 2003 – 2010 dve volebné obdobia ako starosta. V súčasnosti je poslancom a zástupcom starostu obce. Na starosť má školstvo, kultúru, sociálne veci, mládež a šport. Ako starosta obce sa v  spolupráci s predvstupovým fondom SAPARD zaslúžil o rekonštrukciu bývalého kaštieľa Andrássyovcov vo Vlachove, ktorý slúži pre verejnosť ako kultúrny dom a obecné múzeum.

Juraj Kováč spolupracoval s inštitúciami ochrany prírody pri výstavbe ekologických zariadení a rekonštrukcii parkov. Z prostriedkov Ministerstva kultúry SR a obce Vlachovo zabezpečil rekonštrukciu ojedinelej technickej pamiatky - Grófskej ľadovne vo Vlachove a v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia obnovu chodníkov, výstavbu autobusovej čakárne, mostíka cez potok, tradičnej kováčskej vyhne, rekonštrukciu ústredného priestranstva obce, výstavbu multifunkčného ihriska pri základnej škole. Zabezpečuje tradičné verejné kultúrno-spoločenské podujatia, akými sú Folklórny festival vo Vlachove a Vlachovský remeselnícky jarmok. Deväť rokov pôsobil aj ako predseda futbalového klubu vo Vlachove.

Za verejno-spoločenské aktivity občanov, estetický vzhľad obce, starostlivosť o kultúrne pamiatky a životné prostredie udelilo Ministerstvo životného prostredia SR v roku 2005 obci Vlachovo čestný titul Dedina roka 2005. V európskom kole tejto súťaže v Ummendorfe v  Nemecku získala obec čestné uznanie za progresívne výsledky v rozvoji hospodárskeho, spoločenského a sociálneho života občanov.


prof. MUDr. Eva Mathéová, CSc.
pri príležitosti životného jubilea - 80 rokov
za dlhoročné lekárske pôsobenie zamerané na včasnú diagnostiku poškodenia obličiek u detí v Košickom kraji, vedecko – výskumnú činnosť na úseku klinicko – biochemickej diagnostiky ochorení, ako aj za riadiace pôsobenie a pedagogickú činnosť

Profesorka Eva Mathéová sa narodila v Košiciach. Po ukončení Lekárskej fakulty UPJŠ v roku 1955 pracovala v Biochemickom ústave ako odborná asistentka a od roku 1956 ako sekundárna lekárka vo Fakultnej detskej nemocnici, kde absolvovala klinickú prax v pediatrii v rámci prípravy k atestácii novovzniknutého odboru klinickej biochémie. V roku 1963 bola poverená založením a vedením Oddelenia klinickej biochémie Detskej nemocnice, o tri roky bola menovaná za primárku tohto oddelenia.

V Detskej nemocnice mala na zreteli odbornú a vedeckú výchovu lekárov a manažment klinického výskumu. Viedla tím lekárov a chemikov k  integrovanej spolupráci na ďalšom rozvoji klinicko – biochemickej  diagnostiky. Bola školiteľkou vedeckých ašpirantov odboru pediatria. Absolvovala mnoho zahraničných pobytov v Anglicku, Spojených štátoch amerických. Participovala na klinicko-biochemických, pediatrických a  nefrologických domácich i zahraničných odborných podujatiach. Vedomosti odovzdáva v rámci pregraduálnej a postgraduálnej pedagogickej činnosti. Od roku 1993 pôsobí ako externá učiteľka na Fakulte zdravotníctva a  sociálnej práce Trnavskej univerzity.

Ako riaditeľka Detskej nemocnice sa výrazne zaslúžila o zvyšovanie odbornej úrovne zdravotníckych pracovníkov a rozvoj poskytovania liečebnej starostlivosti najmä v subšpecializovaných pediatrických odboroch a v rámci interdisciplinárnej pediatrickej starostlivosti. Boli vytvorené regionálne centrá pre diabetické deti, pre deti s  fenylketonúriou a Detské centrum pre deti s poruchami psychomotorického vývoja. V domácich i zahraničných časopisoch publikovala 63 odborných prác, väčšina bola zameraná na problémy detí s dedičnými poruchami metabolizmu. Bola spoluriešiteľkou a riešiteľkou 6 výskumných rezortných úloh Ministerstva zdravotníctva SR a Štátneho plánu technického rozvoja. Profesorka Mathéová je držiteľkou mnohých ocenení Slovenskej lekárskej spoločnosti a členkou viacerých lekárskych spoločností.


JCLic. Miroslav Porvazník
za prínos pre  rozvoj náboženskej obce v Medzeve, osobnú angažovanosť a poskytovanie náboženských služieb nemeckej národnostnej menšine v jej materinskom jazyku

Miroslav Porvazník sa narodil v Humennom - Jankovciach. Ordinovaný bol v roku 1989 vo farnosti Košice – Juh, Mons. J. Ferancom. Primičnú svätú omšu slávil v rodných Jankovciach. Od roku 1989 pôsobil ako kaplán v Michalovciach, neskôr v roku 1990 v Stropkove a v roku 1991 v  Prešove. Od roku 1992 pôsobil vo farnosti Košice – Dóm a Košice – Juh. Od prvého júla  1993 sa stal farárom v Medzeve. Štúdium kánonického práva absolvoval v Poľskej Ľubline na katolíckej univerzite. Štúdium ukončil v máji roku 1998, získaním titulu licenciát kánonického práva.

V súčasnosti pracuje ako advokát na Metropolitnom súde Košickej arcidiecézy – tribunáli. Je riadnym členom Slovenskej spoločnosti kánonického práva a stálym patrónom Manželského tribunálu Košickej arcidiecézy. Počas pôsobenia vo farnosti Nižný Medzev sa zaslúžil o  rozvoj náboženskej obce vo viacerých smeroch. V oblasti zachovania tradície a jazyka národnostnej menšiny sa zaslúžil o jeho zachovanie obnovou a slúžením omší v nemeckom jazyku a podporou nemeckého spevokolu v kostole. Realizáciou rekonštrukčných prác kostola a jeho interiéru sa zaslúžil o zachovanie renesančnej pamiatky v Medzeve.

Licenciát kánonického práva Miroslav Porvazník pôsobí ako učiteľ náboženstva na Základnej škole - Grundschule Medzev, venuje sa mládeži a  pracuje so sociálne slabšími obyvateľmi.


Gustáv Stibrányi
pri príležitosti životného jubilea - 60 rokov
za významný prínos k rozvoju slovenskej speleológie, za celoživotnú objaviteľskú, prieskumnú činnosť v Slovenskom krase a rozvoj jaskyniarstva v Košickom samosprávnom kraji

Gustáv Stibrányi je výraznou osobnosťou slovenskej speleológie. Výrazne ovplyvnil metodiku skúmania vertikálnych jaskýň a priepastí, prispel k rozvoju technických pomôcok a zaslúžil sa o šírenie dobrého mena slovenského jaskyniarstva vo svete. V Turni nad Bodvou založil Speleologickú skupinu Jána Majku a v Slovenskom krase objavil, preskúmal a zdokumentoval množstvo jaskýň a priepastí.  Nasledoval odkaz svojho otca, ktorý bol uznávaným amatérskym archeológom a vynikajúcim znalcom prírody aj histórie Slovenského krasu.

Od roku 1969, keď bol prijatý za člena Speleologickej skupiny pri Baníckom múzeu v Rožňave a člena Slovenskej speleologickej spoločnosti, sa stal jedným z najznámejších priekopníkov moderného speleologického prieskumu pomocou lanovej techniky. Už v roku 1970 zostúpil po lane do  75 metrov hlbokej Jelenej priepasti na Plešivskej planine. Neuspokojil sa s existujúcimi riešeniami, neúnavne vynachádzal a zlepšoval pomôcky, rozpracoval nové metódy prieskumu priepastí, zostavil bezpečnostné pravidlá, ktorými sa jaskyniari dodnes riadia. Zaviedol testovanie horolezeckých lán, uzlov a ďalších pomôcok a spolupracoval s ich výrobcami na vylepšeniach. Metódy Gustáva Stibrányiho sa rozšírili v  celej strednej Európe a sú uznávané aj v tradičných speleologických krajinách, ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Jeho výskum lán v  extrémnych podmienkach bol ocenený ako najlepší technický príspevok na  Svetovom speleologickom kongrese v roku 1986.

Ako dlhoročný predseda Technickej komisie Slovenskej speleologickej spoločnosti založil školu jednolanovej techniky a v roku 1985 napísal skriptá, ktoré dodnes patria k používaným príručkám. Veľa cestoval a  prenášal skúsenosti západoeurópskych a amerických jaskyniarov do  strednej Európy a naopak. V roku 1992 založil v Turni nad Bodvou firmu Meander, ktorá vyrába a exportuje slovenské výrobky do desiatky európskych krajín.

V roku 1994 prispel k príprave úspešného návrhu Slovenska a Maďarska na zaradenie jaskýň Slovenského a Aggteleckého krasu do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.  Roku 1997 bol vedúcim organizačného štábu premostenia Zádielskej doliny (Veľký traverz), ktorý znamenal prielom do  techniky dlhých lanových premostení a ako najdlhší lanový traverz na  svete bol zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov.

Gustáv Stibrányi zorganizoval alebo spoluorganizoval poznávacie aj objaviteľské expedície do známych svetových jaskýň a krasových oblastí, ktoré urobili slovenskému jaskyniarstvu dobré meno vo svete. Významne prispel k cezhraničnej spolupráci v oblasti speleológie, organizoval spoločné slovensko-maďarské stretnutia, expedície a súťaže v Slovenskom a  Aggteleckom krase, je členom Českej speleologickej spoločnosti. Je držiteľom zlatej medaily Slovenskej speleologickej spoločnosti, vzorom a  autoritou pre niekoľko generácií našich jaskyniarov.


Helena Tormašiová
za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu vo verejnoprospešných aktivitách v rámci Európskeho roka dobrovoľníctva

Helena Tormašiová je predsedníčkou Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Košice – okolie a predsedníčkou základnej organizácie v rodnej obci Košická Belá. Venuje sa zachovávaniu tradícií a ich rozvoju. Na princípe celoživotného vzdelávania organizuje spoluprácu s materskými škôlkami a základnými školami  a motivuje ženy k zapájaniu sa do  verejného života. Osobne iniciovala vznik súboru Beľanka, Beľanskí parobci a neskôr aj súborov detí, ktoré sa prezentovali v obci, ale aj v  Košiciach, Bratislave, v Národnej rade SR, na festivale vo Východnej. Motivačne pôsobia pre pokračovanie tradícií aj prezentácie v zahraničí, napr. v Rumunsku. V spolupráci s miestnou samosprávou, pripravuje stretnutia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien, Dňa matiek a  Mesiaca úcty k starším. Sú prínosom pre celú komunitu a pre zachovanie vzájomnej úcty generácií.

Helena Tormašiová od roku 1992 ako predsedníčka Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Košice - okolie koordinuje aktivity základných organizácií v okrese. Pozná podmienky života a potreby rodín na vidieku, zapája ženy aj do aktivít na území mesta Košice i v kraji. Už 15 rokov udržiava dobré vzťahy so ženami z Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Banská Bystrica.

Ženy motivuje k zapájaniu sa do rozhodovania o veciach verejných pre  zlepšenie kvality života obyvateľov, rôznych cieľových skupín, ale aj pre sebarealizáciu a verejnoprospešné aktivity. Podieľa sa na zachovaní okresnej prehliadky Dargovská ruža vo Svinici, ktorej tradície založil zväz žien. V projekte Únie žien Slovenska organizovala šitie krojov. Krojované bábiky slúžia aj na prezentáciu Slovenska pri významných akciách v kraji.
 
Pôsobila ako koordinátorka v projekte, ktorý podporil Európsky sociálny fond, a naďalej sa podieľa na vytváraní siete, pre možnosť vzniku služieb vo vidieckom turizme.

Konzervatórium v Košiciach
pri príležitosti 60. výročia založenia
za významné spolutvorcovstvo kultúrneho diania v Košickom samosprávnom kraji a výrazný vplyv na prípravu profesionálnych hudobníkov, tanečníkov a hercov

Konzervatórium v Košiciach, ako jediná štátna inštitúcia svojho druhu vo východoslovenskom regióne, oslávila v roku 2011 už 60 rokov svoje existencie. Táto priorita stavia školu šesť desaťročí do postavenia významného spolutvorcu kultúrneho diania nielen v samotnej metropole – v  Košiciach, ale aj v celom kraji. Dobré meno školy je známe prostredníctvom umeleckých aktivít súborov na celom Slovensku, v mnohých krajinách Európskej únie, ale aj v Japonsku či Mexiku. Je to predovšetkým zásluha symfonického a komorného orchestra, akordeónového orchestra a menších sláčikových či dychových komorných zoskupení.

Do povedomia kultúrneho sveta sa Konzervatórium dostalo aj zásluhou excelentných študentov, ktorí reprezentujú svoju alma mater doma, ale aj v zahraničí – spomeňme napr. klaviristov Petra Toperczera, Stanislava Zámborského, organistov Vladimíra Rusó, Emíliu Dzemjanovú, Moniku Melcovú, Bernadetu Šuňavskú, spevákov – Sergeja Kopčáka, Klaudiu Dernerovú, Denisu Šlepkovskú, skladateľov – Jozefa Podprockého, Norberta Bodnára, Petra Breinera, Janu Kmiťovú, Ivana Buffu, muzikológov – Júliu Bukovinskú, Lýdiu Urbančikovú .

V novodobej histórii sa z radov študentov etablovali mnohí muzikanti v  oblasti populárnej hudby, kde formácie kapiel napr. No Name, IMT Smile a  iných tvoria absolventi školy.


Medzibodrožský divadelný súbor – Bodrogközi Színjátszócsoport
pri príležitosti 35. výročia založenia
za vynikajúcu nepretržitú činnosť v ochotníckom divadelníctve, rozvoj kultúry v regiónoch Medzibodrožia a Použia i úspešnú reprezentáciu Medzibodrožia a amatérskeho divadelníctva v maďarskom jazyku na  celoslovenských a medzinárodných súťažiach

Ocenenie prevzali vedúca a režisérka súboru Irena Illésová a Ferdinand Papp

Medzibodrožský divadelný súbor – Bodrogközi Színjátszócsoport pôsobiaci pri  Mestskom  kultúrnom  stredisku v  Kráľovskom Chlmci potvrdzuje správnosť rozhodnutia založiť v meste a v regióne Medzibodrožia amatérske divadelné teleso.

Súbor vznikol v roku 1976, keď sa niekoľko milovníkov divadelného umenia rozhodlo spestriť si každodenný život aktívnou spoluprácou a  kreatívnou vynaliezavosťou v oblasti tohto žánru. Amatérski herci kvalitnou, detailnou až profesionálnou interpretáciou naštudovaných inscenácií výrazne obohacujú kultúrny profil mesta Kráľovský Chlmec, regiónov Medzibodrožie a Použie. Počet členov súboru sa počas ich pôsobenia občas mení, ale základ tvorí približne pätnásť pedagógov, študentov a iných záujemcov rôznej vekovej kategórie.

Divadelný súbor sa od počiatku existencie venuje celovečerným predstaveniam, divadelné hry sú vhodné aj pre náročné publikum. Venuje sa aj kratším inscenáciám estrádneho charakteru, ktorými obohacujú kultúrne podujatia obcí v regióne. Súbor sa zúčastňuje na mnohých divadelných súťažiach pre amatérske súbory na Slovensku aj v zahraničí. Poroty hodnotili prácu súboru ako vynikajúcu a zaradili ho medzi najlepšie. Z rôznych cien: najlepší súbor, cena za réžiu, stvárnenie postavy, objavený talent a pod., môžeme vyzdvihnúť cenu festivalu na  Celoslovenskom divadelnom festivale v Moldave nad Bodvou alebo Medzinárodnej súťaži amatérskych divadelných súborov v Mátészalka v  Maďarsku, na ktorých divadelný súbor získal viackrát významné ceny.


ŠK Zemplín Michalovce – oddielu JUDO
za úspešnú reprezentáciu mesta Michalovce, Košického samosprávneho kraja a  Slovenskej republiky na medzinárodných súťažiach a rozvíjanie športovej činnosti detí a mládeže v jude

Ocenenie prevzal Viliam Kohút

Oddiel džuda v Michalovciach vznikol v roku 1964 najprv ako krúžok, ktorého zakladateľmi boli Štefan Karaffa a  Bohuslav Karas.  V  roku 1968 sa transformoval na oddiel džuda TJ ZV Vihorlat Michalovce pod vedením Miroslava Gajdoša.  V súčasnej podobe oddiel džuda ŠK Zemplín pôsobí od roku 1994. Hlavnou úlohou oddielu je rozvíjanie športovej činnosti detí a mládeže v džude.  Oddiel vychováva úspešných športovcov a  reprezentantov Mesta Michalovce a Slovenskej republiky. Zúčastňujú sa na Majstrovstvách Slovenska, Európy a majstrovstvách sveta. Najvýraznejšie úspechy, ktoré oddiel získal, bolo medailové umiestnenie  jednotlivcov a družstiev na majstrovstvách Československa a Slovenska.

Medzi najúspešnejších odchovancov patrí Peter Babjak, tretí na  majstrovstvách Európy juniorov, v roku 1993 obsadil 3. miesto  na  turnaji v Japonsku a v roku 1997 vyhral turnaj US open v USA. Odchovanci klubu mali úspech aj na európskych olympijských hrách mládeže - Arpád Szakács na 1. mieste a Katarína Čarná na 3. mieste. Od roku 2004 má oddiel džuda svoje miesto v Mestskej športovej hale v Michalovciach, ale tréningy sa uskutočňujú  aj v priestoroch škôl.

Oddiel organizuje  najstaršiu súťaž v Európe v kategórií detí a  žiakov do 15 rokov - Medzinárodnú Veľkú cenu Mesta Michalovce, v tomto roku už 41. ročník. Súťažia účastníci z 8 až 10 krajín Európy. Odchovanci oddielu prechádzajú po dokončení základnej školy do  vrcholových športových stredísk v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici, kde rozvíjajú ďalej svoje schopnosti.

Medzi najvýraznejšie športové talenty patria Dominika Kincelová, Dirk van der Valk, Róbert Hanko, Martina Varadyová. Dlhoročnými trénermi a  aktivistami oddielu sú: Viliam Kohút, Anna Kittanová, Peter Kittan, Jozef  Volek, Ľubica Donerová, Antónia Mullerová a v silovej príprave Ladislav Lechan.


Základná organizácia Zväzu branných a technických činností Parchovany
za úspešnú reprezentáciu v brannom viacboji mládeže na republikových a medzinárodných majstrovstvách

Ocenenie prevzal predsedu ZO Pavol Cibák

Základná organizácia Zväzu branných a technických činností Parchovany bola založená a registrovaná v roku 2008, ale ako Základná organizácia Zväzarmu pri Základnej škole Parchovany existovala od roku 1973. Pán Cibák, ktorý preberá ocenenie za kolektív, túto činnosť vykonáva už 38 rokov. Predtým  existujúce tréningové stredisko mládeže pre strelectvo a  branné športy zaniklo a v súčasnosti materiálne a finančné prostriedky zabezpečujú sponzori.

ZO Zväzu branných a technických činností Parchovany má v súčasnosti 21 zaregistrovaných členov, ktorí sa každoročne zúčastňujú na rôznych súťažiach v brannom viacboji žiakov ZŠ, súťažiach športovo-brannej všestrannosti študentov odborných a stredných škôl, postupových súťažiach v brannom viacboji zmiešaných družstiev pre členov Zväzu branných a technických činností.

Parchovanci získali v apríli tohto roku na VI. kongrese Zväzu branných a technických činností SR v Kočovciach medailu za aktívny prístup pri zabezpečovaní súťaží Zväzu a za dosahované výsledky v období rokov 2007 – 2010. Ocenením práce je aj skutočnosť, že ZO bola poverená usporiadaním Medzinárodných majstrovstiev Slovenska v brannom viacboji žiakov základných škôl, ktoré sa uskutočnia v dňoch 15. – 16. júna 2012 v  Parchovanoch na futbalovom ihrisku a v miestnom parku. Ich otvorenie sa plánuje v obci Hejce v Maďarsku, kde havarovalo lietadlo s vojakmi vracajúcimi sa z misie v Kosove, ako výraz piety. 

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil:
Vytvorené: 26.04.2012 09:12
Upravené: 14.01.2014 12:26

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Most cez Ružín Dobrovoľníctvo