Ceny za rok 2010

Ceny Košického samosprávneho kraja

George F. Babcoke
prezident obchodnej spoločnosti U. S. STEEL Košice, s. r. o.
za mimoriadny podiel na rozvoji a podpore športu v regióne Košíc a východného Slovenska

George F. Babcoke mal od začiatku svojho pôsobenia v Košiciach veľkú zásluhu na podpore športu v Košiciach i celom regióne východného Slovenska. Od vrcholového športu – hokeja, futbalu, hádzanej, basketbalu až po podporu žiackych a juniorských športových oddielov, jednorazové aktivity pre hendikepovanú mládež, podporu športovo nadaných detí – budúce hokejové talenty zo sociálne znevýhodnených rodín, či budovanie športovísk. Má veľkú zásluhu na tom, že v čase hospodárskej krízy, keď šport v mestách a regiónoch zápasí s financovaním, U. S. Steel Košice pomáha podporou jednotlivých druhov športu. Prvý mestský hádzanársky klub Košice mohol vďaka tomu bez problémov začať sezónu 2010 – 2011. Vďaka podpore sa darí aj žiackym a juniorským športovým oddielom, turnaju o Pohár olympijských nádejí v zápasení juniorov a junioriek, Košickému vodáckemu maratónu, Klubu orientačného behu Akademik TU KE. Meno Georga F. Babcoka a U. S. Steel Košice sú spojené aj s podporou Hokejového klubu Košice, Košického atletického klubu Jednota, Basketbalového klubu SOUŽ Košice a Školských športových klubov Abovia 96, Union Press a TYDAM prostredníctvom projektu „Tvoja šanca hrať – hokej, futbal, basketbal“. ýznamná je aj podpora podujatí organizovaných Občianskym združením „Zober loptu, nie drogy“ a podpora podujatí v rámci programu Školská športová liga. Okrem konkrétnej podpory športu U. S. Steel Košice sa zasadzuje aj za podporu verejnoprospešných projektov v zdravotníctve, školstve, charite prostredníctvom svojej nadácie. Ako jeden zo zakladajúcich členov záujmového združenia „Koalícia 2013+“ podporuje projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Arpád Račko
pri príležitosti 80. narodenín
za celoživotné výtvarné dielo naplnené úctou k ľuďom, venované obyvateľom východného Slovenska

Arpád Račko začínal ako kresliar a až neskoršie sa preorientoval na plastiku. Na jeho tvorbu malo vplyv dielo českých sochárov Myslbeka a Štursu. Dominuje v nej výtvarné využitie výrazových možností kovu. Arpád Račko vytvoril desiatky sôch, súsoší, plastík, portrétov, reliéfov. K najznámejším patria socha Maratónca, ktorú vytvoril presne pred 50 rokmi a plastika Erbu mesta Košice. Symbolicky ohraničujú historické jadro mesta. Meno Arpáda Račka je synonymom rozsiahleho sochárskeho diela spojeného predovšetkým s Košicami. Niet ďalšieho umelca, ktorý by mal takú úžasnú príležitosť vystavovať svoje diela pred očami tisícok divákov, po všetky dni roka, v najkrajšej galérii historického centra mesta. Račkov Maratónec sa stal symbolom nielen najstaršieho európskeho behu, ale aj samotného mesta. Spodobenie Erbu Košíc dalo jedinečnú podobu päťsto rokov starému symbolu vážnosti. Fontána Zverokruh láka každý deň deti i dospelých, aby siahli na dvanástinu svojho osudu. Znovuzrodená Aurora z vrcholu divadla sprevádza všetky múzy. Ak by sme k tomu pripočítali všetky plastiky, portréty, reliéfy, busty, obrazy i kresby, bol by to dlhý odborný výklad o životnom diele vynikajúceho umelca. Bol by to výpočet malých i veľkých miest, v ktorých sa ľudia pristavia so záujmom pri soche. Mnohokrát nevedia, kto je jej autor, ale zaujme ich a prinúti pristaviť sa a zamyslieť. Akademický sochár Arpád Račko za 60 rokov tvorby ovplyvnil svojimi dielami prostredie mnohých slovenských miest, ale predovšetkým jeho metropoly. Pri svojej tvorbe vždy vyzdvihoval krásu tunajšej prírody a charaktery ľudí, ktorí sa tu narodili, tvorili, pracovali a svojimi životnými osudmi ovplyvnili spoločnosť. Motívy, ktoré v dielach spodobil, sú inšpiráciou pre súčasníkov i pre budúce generácie.

Vladimír Urban
za dlhoročnú tvorivú činnosť v oblasti folklóru, za zachovávanie, rozvíjanie a prezentáciu autentického folklóru v scénickom a nescénickom spracovaní

Kariéra vyštudovaného geológa Vladimíra Urbana vo folklóre začala v roku 1970, keď sa stal tanečníkom folklórneho súboru Stavbár v Žiline. Do roku 1987 bol jeho choreografom a vedúcim. Po príchode do Košíc sa stal umeleckým vedúcim a choreografom folklórneho súboru Železiar. Po roku 1990, keď neboli podmienky pre tvorivú činnosť v kultúre ľahké, sa odvážil ako prvý vydať po priekopníckej ceste. Založil umeleckú a reklamnú agentúru Kultobin, neskôr Súkromnú základnú umeleckú školu, ktorá vychováva dorast pre košické folklórne súbory. Pred dvoma rokmi stál aj pri vzniku mládežníckeho súboru Želiezko. Mimoriadne ocenenie si zaslúži za podiel na výchove a vzdelávaní deti a mládeže nielen v Súkromnej základnej umeleckej škole, ale aj formou výchovných koncertov, škôl tanca či folklórnych slávnosti a festivalov. Špičkové predstavenia Železiaru majú priestor na doskách Štátneho divadla, ale sú aj obohatením európskych a svetových folklórnych podujatí. Jeho neobvyklá nápaditosť, majstrovstvo a profesionalita, tvorivosť a ochota podeliť sa - ho posunula do prípravných a organizačných výborov viacerých významných slovenských festivalov. Vytvoril množstvo choreografií ľudových tancov, ktorým vdýchol netradičné dimenzie a humor. Folklór popularizoval a prezentoval v televíznych reláciách. V roku 2005 zriadil Dom ľudového tanca, v ktorom majú podmienky pre činnosť ďalšie folklórne súbory a kolektívy záujmovo-umeleckej činnosti. Je zakladateľom a predsedom občianskeho združenia Košické folklórne štúdio, ktoré pripravilo 16 ročníkov Košických folklórnych dni – na Slovensku jedinečného podujatia. V roku 2005 bol spoluzakladateľom a programovým riaditeľom medzinárodného folklórneho festivalu CASSOVIA FOLKFEST.

Oblastný výbor CSEMADOK v Kráľovskom Chlmci
za dlhodobú, mimoriadne záslužnú tvorivú činnosť v oblasti kultúry a osvetovej činnosti

Spoločenský a kultúrny zväz Maďarov žijúcich na Slovensku CSEMADOK od svojho založenia v roku 1949 organizuje a riadi kultúrne dianie Maďarov na Slovensku. Má veľkú zásluhu na usporadúvaní festivalov celoslovenského a regionálneho významu, ako napr. Gombasecký kultúrny festival, Egressy Béni – festival divadiel s dedinskou tematikou, Letná univerzita v Jasove, Kazinczyho jazykovedné dni alebo Medzibodrožský kultúrny festival v Malom Horeši. Bohatú kultúrnu činnosť prezentuje 15 folklórnych skupín, dva súbory ľudového tanca, 1 citarová skupina, 5 speváckych zborov, 3 ochotnícke divadlá a 9 detských divadelných súborov. Mnohé z nich prezentujú kultúru regiónu aj na medzinárodných podujatiach v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, Ukrajine, Poľsku, kde vytvárajú partnerstvá a budujú kultúrne vzťahy na báze spoločného európskeho kultúrneho dedičstva. Pri oživovaní kultúrnych tradícií a zachovaní ľudovej kultúry v regióne spolupracuje CSEMADOK Oblastný výbor Kráľovský Chlmec s ostatnými aktérmi kultúrneho života. Napríklad s Kultúrnym centrom Medzibodrožia a Použia, ktoré je metodickým, kultúrnym a osvetovým centrom regiónu.

Základná umelecká škola v Michalovciach
pri príležitosti 60. výročia založenia
za dôležitú úlohu pri výchove k umeniu a reprezentáciu mesta Michalovce v regióne, na Slovensku i v zahraničí

Základná umelecká škola v Michalovciach si v roku 2010 pripomína 60. výročie založenia. Výsledky, ktoré dosahuje dokazujú, že sa stala centrom umeleckého života mesta aj okolia. Mimoriadne úspechy, ktoré reprezentujú školu, mesto i celý región v rámci Slovenska i v zahraničí, sú výsledkom pedagogicky náročnej a tvorivej práce učiteľov. Tí s príslovečnou trpezlivosťou zobúdzali a potom rozvíjali hudobné talenty, venovali sa im od útleho detstva až k prahu dospelosti. Od svojho vzniku až do súčasnosti poskytuje škola základy umeleckého vzdelania generáciám žiakov. Z najúspešnejších absolventov sú dnes profesionálni umelci pôsobiaci v populárnej, ľudovej a vážnej hudbe, v divadle, filme, televízii, na domácich i zahraničných pódiách. Škola má svoju detskú ľudovú hudbu, Detský spevácky zbor Pro Musica, akordeónový súbor. Umenie žiakov aj súborov školy ocenili nielen v krajinách Európy, ale aj na ázijskom kontinente. Základná umelecká škola zohráva dôležitú úlohu pri výchove k umeniu. Nielen vzdeláva, ale aj formuje mladého človeka, umožňuje mu hlbšie poznať a precítiť umenie, naplno využiť kreativitu, nadanie a talent. Huslistka Andrea Šestáková pôsobí v Slovenskej filharmónii, Štefan Demeter v košickej Štátnej filharmónii, Jana Bodnárová je pedagogičkou košického Konzervatória, Zuzana Berešová pôsobí na Janáčkovej akadémii múzických umení Brno, Branislav Ladič – Vysoká škola múzických umení - dirigent, Miroslav Starjak – Vysoká škola múzických umení - husle, Ľubica Kistyová klavír, t. č. odborná asistentka Katedry hudobnej výchovy na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, Ivica Markovičová – Vysoká škola výtvarných umení – odbor umelecké sklo a ďalší.

Ceny predsedu Košického samosprávneho kraja

Leontin Dohovič
pri príležitosti 75. narodenín
za celoživotné občianske postoje a za zachovávanie kultúrneho dedičstva národnostnej menšiny Rusínov – Ukrajincov

Leontin Dohovič sa narodil v Užhorode, ale dlhé roky žije a pôsobí v Košiciach. Jeho život by si zaslúžil románové či filmové spracovanie. Ako 15-ročný chlapec sa s prívlastkom politický väzeň dostal do sovietskeho gulagu, v ktorom strávil vyše šesť rokov. V roku 1957 sa dostal do Čiech, kde pracoval v Krajskom ústave národného zdravia v Ústí nad Labem, neskôr ako zbormajster v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore v Prešove a na Okresnom výbore Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich v Prešove ako vedúci mládežníckeho klubu a referent pre záujmovú umeleckú činnosť v celom Prešovskom okrese. V roku 1971 v dôsledku „normalizačných procesov“ dostal výpoveď pre údajné „ideologicky negatívne pôsobenie na mládež“ so zákazom pracovať v kultúre a v školstve. V tom istom roku, po päťročnom diaľkovom štúdiu a absolvovaní štátnej záverečnej skúšky z dejepisu, bol vylúčený zo štúdií na Filozofickej fakulte v Prešove. S pomocou profesorov Karlovej univerzity v Prahe sa mu podarilo ukončiť štúdium v Prahe v roku 1974. V rokoch 1971 – 1986 pracoval v stavebníctve na tzv. akciách „Z“, ale 15 rokov bol vedený ako brigádnik, pretože kvôli kádrovému posudku z Prešova nemohol byť vedený v riadnom pracovnom pomere. Od roku 1986 je v dôchodku, hoci jeho pracovné aktivity zďaleka neskončili. Leontin Dohovič veľkou mierou prispel k upevneniu občianskej spoločnosti v mnohonárodnom prostredí Košického kraja. Dlhé roky organizuje kultúrne podujatia, šíri kultúrne hodnoty medzi majoritnými národom a národnosťami Slovenska, najmä v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva národnostnej menšiny Rusínov – Ukrajincov. Výrazne prispel k reprezentácii nášho regiónu na Slovensku a v zahraničí. Na prvom mieste hodno spomenúť účinkovanie Ukrajinského miešaného zboru KARPATY, ktorý založil v roku 1985. Od roku 1988 zbor spolupracuje s mládežníckym sláčikovým orchestrom MUSICA IUVENALIS. Je organizátorom populárnych Novoročných plesov Rusínov – Ukrajincov a Novoročných koncertov podľa Juliánskeho kalendára. S osobnosťou pána Dohoviča je spojený aj Medzinárodný festival duchovných piesní byzantského obradu.

Ján Eštok
pri príležitosti 20. výročia obnovenia činnosti Matice slovenskej
za osobitné zásluhy v rozvoji matičného hnutia na Slovensku i v zahraničí s osobitným zreteľom na výsledky jeho pôsobenia v regióne Zemplína a na východnom Slovensku

Celoživotná aktívna činnosť Jána Eštoka je úzko spojená so zemplínskym regiónom, v ktorom sa orientoval predovšetkým na oblasť kultúry a osvety. V štátnych orgánoch mal na starosti rozvoj kultúry, tradičného ľudového umenia a záujmovej umeleckej činnosti. V 90-tych rokoch sa začal orientovať na aktivity súvisiace s obnovením činnosti matičného hnutia na Slovensku a zapojil sa do jeho rozvoja na Zemplíne. Stal sa prvým predsedom Miestneho odboru Matice slovenskej v Michalovciach, ktorým je doteraz a zakladateľom Domu Matice slovenskej i jeho riaditeľom. Bol jedným z iniciátorov oživenia matičného hnutia medzi Slovákmi v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Najvýraznejším výsledkom je aktívna činnosť 28 miestnych odborov s ich tradičnými podujatiami. Jedným z nich je Sviatok slovenského ľudového umenia na Ukrajine, ktorého účastníkmi sú aj kolektívy zo Slovenska. Ján Eštok je už takmer 20 rokov členom najvyšších orgánov Matice slovenskej. Posledné dve volebné obdobia je členom Predsedníctva a II. podpredsedom Matice slovenskej pre zahraničie, čo svedčí o jeho kvalitných manažérskych schopnostiach rozvíjať všestranné aktivity medzi Slovákmi v zahraničí. Jeho dlhoročnú záslužnú a obetavú prácu pri šírení matičných myšlienok a rozvoji matičného hnutia ocenili aj najvyšší štatutárni zástupcovia Matice slovenskej v Martine, keď ho v roku 2007 vymenovali za správcu MS. V celej histórii Matice slovenskej je Ján Eštok prvým zástupcom Východného Slovenska na najvyššom poste najstaršej historickej národnej inštitúcie.

Božena Géciová
pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov a Dňa ľudských práv 2010
za dlhoročnú dobrovoľnícku prácu vo verejnoprospešných aktivitách

Božena Géciová ako predsedníčka Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Košice IV a podpredsedníčka Krajskej rady Krajskej organizácie Únie žien Slovenska Košice dôverne pozná podmienky života na vidieku i v meste, čo je prínosom pre realizáciu zmien v živote žien a ich rodín aj na vidieku, pri zachovávaní tradícií a podpore celoživotného vzdelávania pre rozvoj a zvýšenie kvality života. Svoje vedomosti a skúsenosti využíva nielen pri príprave kultúrno-spoločenských aktivít, ale významnou mierou prispieva ku zachovávaniu tradícií. Podieľala sa na realizácii projektu Krajskej organizácie Únie žien Slovenska Košice, podporeného Európskym sociálnym fondom v organizačnej časti vzdelávacích modulov i ekonomickej oblasti riadenia projektu. Výstupy projektu prezentovala nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, partnerstvám v Španielsku a Taliansku. Vo veľmi zložitom ekonomickom období, ktoré nepraje dobrovoľníckej činnosti, prispela k tomu, aby sa zachovala súťaž v prednese poézie a prózy Vansovej Lomnička. Ako dobrovoľná predsedníčka Krajskej rady Krajskej organizácie Únie žien Slovenska Košice sa podieľa na aktivitách i dialógu, ktoré majú za cieľ podporiť kvalitu života žien a rodiny. Pôsobila ako členka Komisie pre sociálne otázky Mestského zastupiteľstva v Košiciach, na miestnej úrovni sa podieľala na príprave Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, s cieľom prispieť ku zmene postavenia žien vo verejnom živote.

Eugen Magda
za celoživotné zásluhy na mapovaní športového diania na východnom Slovensku s mimoriadnym dôrazom na futbal a jeho históriu

Eugen Magda ako športový novinár a publicista pôsobil predovšetkým na východnom Slovensku. Poznajú ho ale čitatelia od Záhoria až po Zemplín. Napísal tisíce príspevkov, ktorým vtlačil svoju pečať. Jeho články sú plné zaujímavosti, nadhľadu, informačnej presnosti, analýzy, kritiky a dôsledného obracania športových javov. Vytvoril obrovský archív, v mnohých prípadoch zachytil a overil historické údaje krátko predtým, ako sa ich aktéri odobrali na večnosť. Históriu futbalu spracoval dôkladne, s osobnou znalosťou ľudí, udalostí, úspechov i neúspechov populárneho športu, ktorý výrazne ovplyvňoval aj spoločenské dianie. Najlepšie to dokazuje kniha Storočnica košického futbalu (1903-2003) - publikácia nevyčísliteľnej hodnoty, ktorá podrobne mapuje najpopulárnejšiu hru v druhom najväčšom meste na Slovensku. Neuveriteľná pamäť, presnosť štatistík, jasnosť faktov, obrovský archív, neustála mravčia práca, dôslednosť a nekonečná chuť pripomínať osobnosti, udalosti – to je Eugen Magda. Takého ho poznajú čitatelia, priaznivci športu, ale aj kolegovia novinári. Jeho profily osobností, hráčov i funkcionárov, sú jedinečným svedectvom o ľuďoch a dobe. Majú obrovskú cenu, pretože popri presných údajoch prinášajú aj súvislosti, ktoré sa nedajú len vyčítať z archívov. Sú prežité na vlastnej koži, sú vypovedané s hlbokou osobnou skúsenosťou. Ten, kto vie čítať aj medzi riadkami, si túto obrovskú pridanú hodnotu vie vážiť. Eugen Magda si ocenenie zaslúži za presadzovanie profesionality a kvality, za podporu myšlienok fair-play, slušnosti a tolerancie. Je príkladom človeka, ktorý si zaslúži čestné miesto v galérii slovenského športu i v galérii slovenskej žurnalistiky. Svojim prístupom formoval mnohých mladých kolegov nielen po profesionálnej, ale aj po ľudskej stránke. Navštívil okolo 60 miest v 26 krajinách sveta, kde popri svojej práci robil vynikajúce meno Slovensku. Zo slovenských športových novinárov bol zatiaľ jediný, čo v roku 1994 pred zrakmi vyše 150 akreditovaných zástupcov tlače moderoval tlačovú besedu s veľkým, ale skromným Pelém. Tento okamih považuje za jeden zo zlatých klincov svojej bohatej novinárskej kariéry.

Divadelný súbor Hviezdoslav pri Mestskom kultúrnom centre v Spišskej Novej Vsi
za vynikajúce tvorivé činy a výsledky dosiahnuté v kultúrnej činnosti

Divadelný súbor Hviezdoslav pôsobí ako neprofesionálne združenie ochotníkov, ktorí nepretržite aktívne pripravujú kvalitné inscenácie už 78 sezón. Súbor doteraz uviedol 126 premiér. Úspechy súboru a jeho jednotlivcov dokumentujú vysokú kvalitu a systematickú prácu počas uplynulých rokov. Hviezdoslav je niekoľkonásobným víťazom celoštátnych divadelných festivalov, jeho členovia sa hrdia 2 prvenstvami na Palárikovej Rakovej, 3x získal súbor prvenstvo na Scénickej žatve, 3x prvenstvo na Divadelnej Spišskej Novej Vsi, zvíťazil na 13. ročníku festivalu divadelných hier v Trebišove, 2x na bývalej celoštátnej prehliadke ochotníckych súborov v českom Hronove. Súbor a jeho protagonisti Jozef Gavlák a Peter König boli v r. 2008 ocenení Cenou primátora mesta SNV. V auguste 2010 získal pán Gavlák Cenu Jozefa Krónera udeľovanú Národným osvetovým centrom v Bratislave. V posledných troch rokoch súbor inscenoval a úspešne reprízoval divadelné hry Jána Milčáka: Klietka, Oswalda Záhradníka: Sólo pre bicie(hodiny), Štefana Šimka: Koperadani alebo odvrhnuté deti. Súbor uviedol pásma poézie a hudby Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my, pri príležitosti 75. výročia založenia súboru. Vlani súbor uviedol pásmo venované Milanovi Rúfusovi Prišli sme život žiť. V súbore momentálne pracuje 11 - 15 hercov, vrátane sympatizantov.

Plakety predsedu Košického samosprávneho kraja

Jozef Janikov
predseda humanitnej spoločnosti Humanita pre život so sídlom v Spišských Vlachoch
za 20–ročné pôsobenie v humanitárnej oblasti, za osobné úsilie o pomoc zdravotne a sociálne odkázaným deťom prostredníctvom spoločnosti Humanita pre život

Jozef Janikov je zakladateľom humanitnej spoločnosti HUMANITA PRE ŽIVOT, ktorá v tomto roku oslavuje 20. výročie činnosti. Za ten čas zorganizovala 239 podujatí, na ktorých sa podarilo zozbierať takmer 75 tisíc eur. Výnos z podujatí získali predovšetkým deti, ktoré kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu alebo sociálnej odkázanosti akútne potrebujú pomoc. Všetci členovia spoločnosti pracujú na dobrovoľníckej báze, bez nároku na odmenu. Za 20-ročnou činnosťou Humanity pre život stojí predovšetkým osobnosť Jozefa Janikova. Bez neho by nebola Humanita pre život. So svojou príslovečnou skromnosťou by sa určite ohradil, že spoločnosť to sú ľudia, firmy, darcovia, priaznivci. Bez nich by to nešlo, ale určite by to nešlo bez neho, pretože bez osobného nadšenia, vytrvalosti, presviedčania, by sa nepodarilo 20 rokov existovať v skromných podmienkach, na viacerých adresách, v lepších i horších časoch. Podujatia, ktoré Humanita pre život organizuje, sú spoločenskými udalosťami na vysokej umeleckej úrovni. Či už ide o folklórne slávnosti Ozveny rodnej zeme, vianočné koncerty Šťastie, zdravie, pokoj svätý vinšujeme Vám, koncerty mariánskych piesní Modlitba za Slovensko, alebo jedinečné a neopakovateľné Medzinárodné majstrovstvá Slovenska vo varení a jedení bryndzových halušiek, či futbalové turnaje o Pohár humanitnej pomoci. Spoločnosť Humanita pre život vďaka svojim kolektívnym členom a jednotlivcom a predovšetkým cez tradičné podujatia dokázala získať finančné prostriedky na pomoc rôznym subjektom, predovšetkým zdravotníckym a sociálnym zariadeniam v regióne svojho pôsobenia.

Ján Maskaľ
pri príležitosti 60. narodenín
za celoživotné bezplatné darcovstvo krvi

Ján Maskaľ pochádza z obce Horňa pri Sobraneckých kúpeľoch, ale už dlhé roky žije v Košiciach. Pracuje ako vrátnik – informátor na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. K humánnej myšlienke darcovstva priviedla Jána Maskaľa jeho trojmesačná liečba v pražskej vojenskej nemocnici. Na vojenčine mu totiž vypadol z ruky ostrý granát, ten vybuchol a spôsobil mu ťažké zranenia. Okrem iného prišiel o jedno oko, dlho bol v bezvedomí a sám potreboval cudziu krv. Prvýkrát daroval krv ako učeň 3. ročníka, druhý raz to bolo, keď si robil pred vojenčinou vodičský preukaz. Teraz chodieva darovať krv pravidelne, ak mu zdravie dovolí, štyrikrát do roka. Ako sám tvrdí, po každom odbere sa cíti veľmi dobre. Počas jubilejného stého odberu v októbri 1997 tvrdil, že to dotiahne do stopäťdesiatky a potom s darovaním asi prestane. S odstupom rokov však názor zmenil. Ján Maskaľ je držiteľom najvyššieho ocenenia pre dobrovoľných darcov krvi – medaily prof. MUDr. Jána Kňazovického a tiež Ceny mesta Košice.

Božena Miháliková
za neúnavnú metodickú, organizačnú a dramaturgickú prácu s nositeľmi tradícií z miest a obcí Gemera a zachovávaní i šírení dedičstva našich predkov

Pani Božena Miháliková žije v Ochtinej na Gemeri a viac ako štvrťstoročie pôsobí v Gemerskom osvetovom stredisku v Rožňave. Je skvelou osvetárkou, pretože vo svojej osobe spája dramaturgičku, organizátorku, poradkyňu, režisérku, scénografku, účtovníčku, ale predovšetkým skromnú a ľudskú osobnosť, ktorej dôverujú aj obyčajní dedinskí ľudia. Vie si k nim nájsť cestu, rozumie ich problémom a neľutuje čas ani osobné nepohodlie pri príprave podujatí, ktorých hlavnými aktérmi sú obyvatelia gemerských obcí. Je autorkou ojedinelého projektu nazvaného Rok na Gemeri - Slávnosti zvykov a obyčají Gemera – Malohontu, ktorý prezentuje zvyky a obyčaje starej Gemerskej župy. Uskutočnilo sa už 15 ročníkov v rodisku Pavla Dobšinského v Slavošovciach a v Rožňave. V jedinečnom programe Z kasny do priaškrinka, ktorý nemá na Slovensku obdobu, sa prezentujú osobnosti a rodiny, ktoré udržiavajú folklórne tradície. V programe Čo starí pamätajú - mladí zachovajú, účinkujú súbory, skupiny, jednotlivci. Súčasťou každého ročníka sú i odborné semináre, sprievodné programy venované gemerskej gastronómii, remeslám, slovesnosti, podujatia pre deti a mládež. Rok na Gemeri je výsledkom celoročnej metodickej, organizačnej a dramaturgickej práce Boženy Mihálikovej, ktorá veľmi úzko spolupracuje so všetkými existujúcimi folklórnymi skupinami a nositeľmi tradícií. Vďaka svojim ľudským hodnotám má ich hlbokú dôveru, a tak sa jej podarilo získať vzácny folklórny materiál. Výsledkom bolo založenie detskej ľudovej hudby Lúčka a skupiny spevákov, ktorí vydali kazetu s gemerskými pesničkami. Je autorkou niekoľkých zbierok tradičných gemerských receptov a ďalších osvetových publikácií. Práca Boženy Mihálikovej má veľký ohlas aj medzi starostami gemerských obcí, pretože prináša kvalitu. Reakciou na to je aj ochota tunajších firiem a podnikateľov prispievať na kultúru, čo je v mnohých prípadoch jediná reálna finančná podpora na túto oblasť spoločenského života. Ocenenie pani Mihálikovej je symbolickým poďakovaním za jej prácu.

Ladislav Peko
za vynikajúce výsledky v oblasti športu a jeho prezentáciu na Slovensku i v zahraničí

Ladislav Peko sa narodil v Košiciach. Ako 7-ročný sa začal venovať bojovým umeniam a dnes má za sebou množstvo úspechov a víťazstiev v karate a v kickboxe. Prvú zlatú medailu vybojoval ako 10 ročný v roku 1993 v kategórii kata, v priebehu troch rokov získal ešte niekoľko prvenstiev a umiestnení. V roku 1997 sa začal venovať kumite, v ktorom získal druhé miesto na majstrovstvách Slovenska starších žiakov do 37 kg. Po dlhoročných skúsenostiach v karate sa začal venovať kickboxu, v priebehu piatich rokov získal tri tituly Majstra Slovenska. Trikrát sa stal vicemajstrom Slovenska. Nasledovali šampionáty v Čechách, kde sa stal majstrom a trikrát vicemajstrom Českej republiky. Ďalej to bol šampionát v rakúskom Grazi, kde si vybojoval niekoľko medailí v kategóriách light kontakt a semi kontakt. Po ukončení vojenskej služby sa stal členom tímu Romana Voláka, s ktorým štartoval v roku 2009 na majstrovstvách sveta WTKA v talianskej Carrare. Pod záštitou Slovenskej federácie karate získal spolu s trojčlenným tímom v rôznych kategóriách až 5 zlatých medailí a to ako prvý v histórii Slovenska v tímových zostavách.

Jozef Pitkoviak
za príkladné dlhoročné pracovné nasadenie a vzorné plnenie úloh pre potreby mesta Michalovce

Jozef Pitkoviak pracuje v Technických a záhradníckych službách mesta Michalovce nepretržite od roku 1974. Pôsobí na úseku mestských komunikácií. V roku 1974 prevzal zametacie vozidlo, na ktorom pracuje nepretržite 36 rokov. Stará sa oň tak vzorne, že do dnešného dňa nebolo potrebné na vozidle vykonávať žiadnu väčšiu opravu. V zimnom období obsluhuje odhŕňač snehu typu Greader, ktorému velí už 21 rokov, taktiež bez väčšej opravy. Ak treba, tak okrem zametača a odhŕňača ochotne a kedykoľvek vypomáha aj pri iných pridelených úlohách. Ku svojej práci a ku všetkým úlohám pristupuje zodpovedne, spoľahlivo s maximálnou svedomitosťou. Aj vďaka jeho práci sa metropola Zemplína páči domácim i hosťom. Záleží mu na tom, ako Michalovce vyzerajú a aký prvý dojem si z ich ulíc ľudia odnášajú. Jozef Pitkoviak korektným postojom k práci a správaním je príkladom pre ostatných kolegov.)

Alojz Štofega
pri príležitosti 70. narodenín
za celoživotnú tvorivú činnosť v oblasti folklóru, ľudového tanca a šírenie tradičnej ľudovej kultúry regiónu Zemplína na Slovensku i v zahraničí

Alojz Štofega – sólový tanečník, choreograf, dramaturg a umelecký vedúci sa narodil vo Veľkých Zalužiciach, v obci s bohatou kultúrnou tradíciou. Ľudovému tancu sa venoval od detstva. Vzorom mu bol jeho otec – Jozef Štofega, ktorý bol známy osobitým a ráznym prejavom. Známe boli jeho čapáše a cifry. Tancovať sa od neho učili nielen parobci zo širokého okolia, ale aj známi choreografi Štefan Nosáľ, Jozef Kubánka, Melánia Nemcová, Milan Hvižďák, dokonca i hudobný skladateľ Svetozár Stračina. Okrem účinkovania v detskom folklórnom súbore Radosť v Zalužiciach účinkoval Alojz Štofega 20 rokov vo folklórnom súbore Zemplín v Michalovciach ako tanečník – sólista. Neskôr ako umelecký vedúci a choreograf vo folklórnych súboroch Sečovčan, Ondava, Strážčan a Laborec. Je autorom 4 celovečerných programov. Od roku 2002 sa venuje práci vo folklórnom súbore Zempľinčane – Svojina zostavenom z bývalých tanečníkov folklórnych súborov Zemplín, Laborec a Jahodná. Ide o viacgeneračný súbor, kde spolu tancujú rodičia aj deti. Venuje sa aj zberateľskej a výskumnej činnosti. Najviac času venoval výskumu vo svojej rodnej obci Zalužice, ale podieľal sa aj na výskume v obciach Poruba pod Vihorlatom a Ostrov. Viac rokov sa režijne podieľa na príprave klenotnicového programu Zemplínskych slávností. Je aktívnym účastníkom celoštátnej súťaže sólistov tanečníkov v ľudovom tanci Šaffova ostroha v Dlhom Klčove – v kategórii Nositelia tradícií. Lásku k folklóru preniesol aj do svojej rodiny – okrem dcéry a zaťa sa folklóru venujú aj jeho traja vnuci.

Citarová skupina FABOTÓ z Veľkých Kapušian
za mimoriadne záslužnú tvorivú činnosť v oblasti ľudovej hudby a zachovávanie autentických ľudových tradícií regiónov Použia a Zemplína

Citarová skupina FABOTÓ bola založená pred 15 rokmi vo Veľkých Kapušanoch. Jej zakladateľom bol Štefan Fazekas, ktorý sa spolu s Ladislavom Vajdom začali venovať v Použí tradičným, ale neprávom zanedbaným hudobným nástrojom. Neskôr sa skupina rozrástla o ďalších členov – Františka Boczána a Csabu Tóbiása. V roku 1999 sa skupina po prvýkrát zúčastnila na postupovej súťaži ľudových piesní a hudieb Bíborpiros szép rózsa..., ktorá bola možnosťou porovnať vlastnú prácu s ostatnými citarovými skupinami na Slovensku Od roku 2001 si udržiavajú pravidelný kontakt s citarovou skupinou Tisza83, s ktorou organizujú aj spoločné tvorivé podujatia. Prvé vážnejšie ocenenie – Cenu kvality poroty – získala citarová skupina Fabotó v roku 2004 a vďaka tomu účinkovala aj na Medzinárodnom stretnutí citarových skupín v Pálháze v Maďarsku. Skupina svoje umenie prezentuje na prestížnych podujatiach medzinárodného charakteru - Kultúrne dni Maďarov Karpatskej kotliny – v Rumunsku, Srbsku. V roku 2008 s finančnou pomocou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky usporiadali Medzinárodný festival citarových skupín. Po úspešnom vyhodnotení projektu získali právo na organizovanie Celoslovenského festivalu citarových skupín v roku 2009. Cieľom FABOTÓ je zachovávanie a zveľaďovanie autentických ľudových tradícií regiónov Použia a Zemplína. Publikum ponúkajú okrem domácich melódií aj ľudovú hudbu celej Karpatskej kotliny. Tvrdia, že autentická ľudová hudba je aj vždy bude základným kameňom lokálpatriotizmu. Citarovú skupinu FABOTÓ tvoria: František Boczán - prím citara, vedúci skupiny, Štefan Fazekas – tenor citara, zakladajúci člen, Csaba Tóbiás – tenor citara, Alexander Kondás – basová citara, Ingrid Tóth – basová citara.

Detský folklórny súbor Vánok z Veľkých Kapušian
za dlhoročnú tvorivú činnosť v oblasti folklóru, za zachovávanie a prezentáciu ľudovej kultúry Zemplína a regiónov východného Slovenska

Na začiatku bola láska k slovenskému folklóru a ľudovej piesni, potom prišla myšlienka založiť folklórny súbor. Túto myšlienku sa podarilo zrealizovať cez Miestny odbor Matice slovenskej vo Veľkých Kapušanoch na jeseň 999. Folklórny súbor Vánok vznikol s cieľom zachovávať ľudovú kultúru našich predkov, zvyky a tance hlavne zemplínskeho a priľahlých regiónov východného Slovenska. Ďalej prezentovať ľudovú kultúru na verejnosti, a tak uchovávať a odovzdávať toto bohatstvo ďalším generáciám. Neskôr sa súbor osamostatnil a zvolil si vlastnú cestu napredovania s neustálym doplňovaním kolektívu novými tanečníkmi, zabezpečovaním financií a materiálu potrebného pri nácviku nových choreografií. Prvé nesmelé vystúpenia prišli v roku 2000 s neveľkým počtom tanečníkov. Dnes má súbor 56 členov. Delí sa na mladšiu, strednú a staršiu skupinu, ako aj spevácku zložku. Súbor má za sebou vyše 200 vystúpení na domácich a zahraničných pódiách. Zbiera ocenenia na okresných a krajských súťažiach, od Zemplínskych slávností v Michalovciach, Zemplínskeho majálesu v Košiciach, Folklórneho festivalu v Heľpe, Medzinárodného folklórneho festivalu Východná, Matičných slávností v Nitre a Jelenci, Medzinárodného festivalu Feman. V zahraničí súbor vystupoval v Maďarsku, Poľsku, Ukrajine, Srbsku a tohto roku sa zúčastnil na Medzinárodnom festivale v Ohride v Macedónsku.

Členky Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul
za mnohostranné cirkevné, humanitárne, dobročinné aktivity a prínos k rozvoju dobrovoľníctva v miestnej komunite

Komunita Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Košiciach už dlhé roky rozvíja nielen v Košiciach, ale i v ďalších lokalitách východného Slovenska humanitárne, ušľachtilo zamerané aktivity v duchu kresťanských zásad odkazu svojich zakladateľov sv. Vincenta de Paul a sv. Lujzy de Marillac. Smerujú ich prioritne na marginalizované skupiny obyvateľstva: na starých, chorých, telesne a mentálne postihnutých mužov, ženy a deti, tiež k chudobným rodinám, slobodným matkám, bezdomovcom, väzňom a utečencom. Verejnosti dobre známe košické sestričky vincentky slúžia 365 dní v roku a 24 hodín denne tým, že poskytujú nielen útulok, základné ošetrenie, teplé jedlo, oblečenie a inú pomoc, ale aj motivačnú podporu a poradenstvo, aby potrební z uvedených cieľových skupín hľadali zo svojej ťažkej životnej situácie sami i východiská. Významný prínos sestier vincentiek je aj pri rozvoji ekumenicky založeného dobrovoľníctva v miestnych komunitách. V uplynulých rokoch sústredili okolo svojej komunity dobrovoľníkov, ktorí sa vedno so sestrami denne podieľajú na konkrétnej pomoci tým, ktorí ju denne i potrebujú. Jednou z akcií bola napríklad Plamienková štafeta, v rámci ktorej sa v denných a nočných službách v azylovom zariadení pre bezdomovcov striedali členovia viacerých cirkví a náboženských spoločenstiev. Dobrovoľníci sú zapojení i do medzinárodných kampaní Vincentská rodina, do už tradičnej Kampane proti hladu, organizovania letných táborov pre deti zo sociálne odkázaných rodín. Sestry zapájajú desiatky dobrovoľníkov aj do mnohých ďalších foriem svojho cenného humanitárneho pôsobenia a významne tak podporujú rozvoj celosvetovo rešpektovaného dobrovoľníctva.

Ústav materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied
pri príležitosti 55. výročia vzniku
za úspechy vo vedecko – výskumnej činnosti

Ústav materiálového výskumu SAV Košice je popredné pracovisko orientované na vývoj nových materiálov v oblasti nanotechnológií, práškových technológií, fyzikálnej metalurgie a materiálového inžinierstva. Vedecky sa profiluje na fyzikálny výskum dejov transformačnej a transportnej povahy, ktoré sa odohrávajú v štruktúre materiálov rôznej chemickej podstaty vnútornej stavby. Ďalej na výskum mechanických a fyzikálnych vlastností materiálov na základe poznania zákonitostí ich vnútornej konštitúcie a odozvy na externé podmienky vo vzťahu k ich funkčnej spoľahlivosti a životnosti. Pracuje v ňom 70 vedeckých a výskumných pracovníkov, postgraduálnych študentov, technikov a administratívnych pracovníkov.
Ústav je mimoriadne úspešný pri získavaní a riešení projektov. V rámci SAV koordinuje činnosť Centra excelentnosti – Centra nanoštrukturálnych materiálov NANOSMART, ktoré sústreďuje vedecko – výskumné kapacity zo 7 ústavov Slovenskej akadémie vied. Dôležité miesto predstavuje spolupráca so všetkými univerzitami, ktoré sídlia v Košiciach. V spolupráci s Technickou univerzitou a UPJŠ ústav zabezpečuje 3. stupeň univerzitného vzdelania – doktorandské štúdium – v odboroch Fyzikálna metalurgia a Materiálové inžinierstvo a medzné stavy materiálov. Spoluprácu na úrovni projektov rozvíja aj s Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie. O významnom postavení Ústavu materiálového výskumu SAV ako vedecko – výskumného a expertízneho pracoviska svedčí spolupráca s priemyselnými partnermi vo východoslovenskom regióne aj v rámci Slovenska pri riešení konkrétnych problémov priemyselnej praxe. Ústav materiálového výskumu SAV pôvodne vznikol ako Laboratórium strojníckej a hutníckej technológie SAV. V roku 1963 bol pričlenený k Hutníckej fakulte VŠT ako Laboratórium hutníckej technológie. V roku 1970 sa opäť stal samostatným ústavom SAV ako Ústav experimentálnej metalurgie. Pôvodne riešil úlohy v oblasti práškovej metalurgie a valcovaných nízkolegovaných ocelí. Postupne sa začal orientovať na výskum a vývoj moderných progresívnych materiálov.