KSK podporuje návrat k doterajšiemu financovaniu škôl
Zmena nariadenia vlády o prerozdelení finančných prostriedkov pre školy by neumožňovala zriaďovateľom vyrovnávať disproporcie medzi jednotlivými školami. Návrat k doterajšiemu systému, keď zriaďovateľ poskytne škole na osobné náklady 90 percent zo mzdového normatívu a zostávajúcich 10 % môže použiť na korekciu dopadu normatívneho spôsobu financovania, Košický samosprávny kraj preto podoruje. So žiadosťou o ponechanie 90 percent mzdového normatívu sa na ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča obrátil predseda KSK Zdenko Trebuľa.
„Návrat k doterajšiemu spôsobu zriaďovateľovi ponechá priestor na korekciu rozdielov, ktoré vyplývajú z aplikácie normatívneho systému financovania škôl. Vďaka tomu dokáže zabezpečiť navýšenie platov zamestnancov väčšiny škôl na príslušnú úroveň, čím je možné dosiahnuť požadovanú mzdu zamestnancov škôl pre rok 2013," konštatuje Zdenko Trebuľa v liste ministrovi.
Podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia ustanovuje Nariadenie vlády SR č. 630/2008 Z.z. V paragrafe 5 upravuje výšku finančných prostriedkov, ktoré zriaďovateľ poskytne škole na osobné náklady (mzdy a odvody do poistných fondov). Tu je opodstatnená výška 90 percent zo mzdového normatívu. Zostávajúcich 10 percent umožňuje zriaďovateľovi prerozdeliť na korekciu dopadu normatívneho spôsobu financovania. V praxi to znamená, že škola, kde je objektívna potreba nižšia než 100 percent mzdového normatívu, má rozpočtované mzdové prostriedky v potrebnej výške. Zostávajúce peniaze zriaďovateľ použije na dofinancovanie rozpočtov tých škôl, kde je finančná potreba na výplatu miezd vyššia, ako mzdový normatív.
„V Košickom samosprávnom kraji existujú školy, ktoré pri plnej výške mzdového normatívu vykazujú prebytok finančných prostriedkov. Na druhej strane máme školy, ktoré vo svojich regiónoch plnia nezastupiteľnú vzdelávaciu, kultúrnu a spoločenskú funkciu, ale bez dofinancovania nad rámec stopercentného mzdového normatívu nie je možné zabezpečiť ich chod," vysvetľuje Zdenko Trebuľa.
„Po preštudovaní novely nariadenia sme urobili prepočet modelovej situácie s uplatnením stopercentného mzdového normatívu pre každú školu. Zohľadnili sme aj 5%né navýšenie tarifných platov a pohyblivú zložku mzdy na úrovni roku 2012. Výsledkom analýzy bolo, že zo 68 škôl len v prípade 24 škôl sto percent normatívneho príspevku stačí alebo vysoko prevyšuje potreby na reálnu výplatu mzdových nárokov. Zostávajúcich 44 škôl je v opačnej situácií. Sto percent mzdového normatívu im nezaručuje dostatok finančných prostriedkov na vyplácanie miezd," konštatuje Zdenko Trebuľa.
Keďže školy dostávajú mesačne jednu dvanástinu finančných prostriedkov, ich nedostatok podľa uvedeného prepočtu sa prejaví už v mesiaci po nadobudnutí účinnosti novely nariadenia vlády SR č. 630/2008 Z.z.. Reakcie postihnutých škôl na situáciu budú dvojaké. Prvá skupina škôl s menším nedostatkom finančných prostriedkov na mzdy sa bude snažiť dospieť k vyváženiu finančných zdrojov a mzdových potrieb. Urobí to úpravou mzdových nárokov zamestnancov (napr. nulová pohyblivá zložka mzdy), prípadne znižovaním počtu zamestnancov. Pritom treba brať do úvahy aj to, že redukcia počtu zamestnancov bude znamenať potrebu peňazí na odstupné. V dôsledku týchto opatrení sa zníži úroveň ohodnotenia zamestnancov, čo bude v konečnom dôsledku znamenať zníženie ich mzdy. Existuje aj riziko zníženia momentálne stopercentnej kvalifikovanosti zamestnancov škôl, pretože dôjde ku kumulácii úväzkov zamestnancov pri vynútenom znižovaní ich počtu.
„Druhá skupina škôl s výrazným nedostatkom mzdových finančných prostriedkov, ani s novým opatrením nebude vedieť zabezpečiť dosť peňazí na výplatu miezd. Výsledkom bude neschopnosť školy vyplatiť zamestnancom mzdy v plnej výške, neschopnosť vyplatiť poistné odvody z miezd prípadne jedno aj druhé. Okolnosti ich tak donútia páchať trestný čin," hovorí predseda KSK.
Školy s prebytkom mzdových finančných prostriedkov budú mať navyše aj niekoľko stotisíc eur. Je tu odôvodnený predpoklad, že tieto peniaze nebudú čerpané najefektívnejšie. Ak budú vyplatené, vznikne neadekvátny rozdiel medzi zamestnancami jednotlivých skupín škôl. U jednej skupiny budú platy niekoľkonásobne vyššie ako u iných, kde sa dokonca dostanú na úroveň nižšiu ako v roku 2012. "Skupina škôl s prebytkovým rozpočtom mzdových finančných prostriedkov má v súčte prebytok 4 008 094 eur. Naopak, skupinám škôl s nedostatkovým rozpočtom mzdových finančných prostriedkov, bude chýbať 2 642 994 eur," hovorí Zdenko Trebuľ
Autor/zdroj:
Zuzana Bobriková
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
23.01.2013 15:00
Upravené:
14.10.2021 13:25
