Tu môže človek hľadať seba

Spišský Jeruzalem je vymodlené miesto, bod na mape náboženskej turistiky. Podobná symbolická krajina Kalwaria Zebrzydowska neďaleko Krakova je jedným z najnavštevovanejších pútnických miest v celom Poľsku. Je považovaná za jedno z najzaujímavejších a najpôsobivejších architektonických diel majstrovsky zasadených do krajiny, a preto bola v roku 1999 zaradená na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pravdepodobne sa ňou inšpirovali aj spišskí tvorcovia.

Na rozhraní Košického a Prešovského kraja máme unikát. Sakrálnu krajinu na Pažici pri Spišskej Kapitule, ktorá predstavuje kalváriu typu „Jeruzalem“. Podobná symbolická krajina sa nikde inde na Slovensku nenachádza. KSK ju preto zahrnul do programu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013. Projekt sakrálneho miesta dostal pomenovanie Spišský Jeruzalem. Na jeho realizácii spolupracuje Košický a Prešovský samosprávny kraj, Spišské biskupstvo, mesto Spišské Podhradie, Spišské osvetové stredisko, Škola úžitkového výtvarníctva v Košiciach aj ďalšie subjekty.

V Spišskej Kapitule a v lokalite zvanej Pažica skúmali v roku 2002 odborníci zo Slovenskej agentúry životného prostredia krajinný ráz regiónu. Objavili pri tom unikátnu koncepciu teritória, ktoré pripomína staroveký Jeruzalem. Objav potvrdili historici a archeológovia – kaplnky a ďalšie stavby tvoria symbolický Jeruzalem, takmer v mierke jedna k jednej. Veriacim v časoch, keď boli púte do Svätej zeme kvôli vojne s Turkami problematické, mali umožniť čo najvernejšie prežiť krížovú cestu.

„Tento objav nie je náhoda, ale výsledok krajinárskeho výskumu. Pri štúdiu charakteristického vzhľadu krajiny pre zápis Spišského hradu do zoznamu UNESCO sa objavilo podozrenie, keď sme preniesli namerané vzdialenosti do mapy skutočného Jeruzalemu,“ hovorí krajinár docent Peter Jančura. „Vedeckými metódami sa potvrdilo, že nejde o fikciu. Tunajšia krajina má hlboké symbolické roviny. Našim predkom sa pravdepodobne zámer nepodarilo dokončiť. Ostal len v náznakoch, ale práve to je zmysel symbolu.“

„Pochádzam z tohto kraja, no nikdy som ho takto nevnímal,“ priznáva architekt Ján Pastiran. „Začali sme opatrne, nedalo sa vymýšľať bez poznania súvislostí. Roky to bolo drancované územie, ťažko sa získavali dokumenty. Bola to pre nás hádanka. Každý deň sme sa tešili, akú novú odpoveď nájdeme. Vyprovokovali sme veľa ďalších odborníkov. Niečo sme poznali, niečo tvrdili a tešili sa, čo sa ešte nájde. Veď toto bolo územie, kde sa začala šíriť viera a vzdelanosť severovýchodu Slovenska.“

Myšlienku Spišského Jeruzalemu rozvíjal aj známy historik docent Ivan Chalupecký a ďalší odborníci. „Museli sme vedecky vyšetriť každý jeden dôvod. Mnohé pramene boli poškodené, historickým zvykom bolo, že pamiatky sa ničili. Vo vojnách, povstaniach, aj cez komunistické obdobie. Chýbali písomné pramene. Bolo treba študovať všade. Z neznámej krajiny sa stala Krajina hovoriaca,“ spomína vedúci archivár Biskupského úradu Spišskej diecézy Vladimír Olejník.

„Je to vymodlené miesto,“ dodáva architekt Ján Pastiran. „Stačí si sadnúť a dívať sa do pokojnej krajiny. Nechceme z tohto miesta urobiť masový projekt s kolotočmi. Chceme presný opak, akúsi reklamu na ticho. Miesto, kde môže človek prísť hľadať seba. Pozrieť sa na svet z inej strany. Je tu dostatok stavebného fondu, aby sme nevytvárali nič nové. Chceme dostať do života to, čo tu je. Ľudia sú unavení mestom, prácou. Stačí im prísť si len tak oddýchnuť. Na okolí je dosť ďalších historických i prírodných zaujímavostí, ktoré môžu doplniť ich program. Očakávame, že tých, ktorí prídu, sa dotkne práve toto pokojné prostredie.“

Spišský Jeruzalem bude jedno z 13 kľúčových podujatí, ktoré v roku 2013 pripravuje KSK na rôznych miestach kraja v rámci programu Terra Incognita – Krajina nespoznaná. V polovici mája tu bude trojdňové podujatie, ktoré pripomenie miesto a udalosti viažuce sa k posledným dňom Spasiteľa pred ukrižovaním. Doplní ho bohatý kultúrno-duchovný program.

„Veríme, že vznikne tradícia, ktorí podporí myšlienku smerovania tohto priestoru aj k náboženskej turistike. Tento segment cestovného ruchu má vo svete rastúci trend a aj u nás má veľa priaznivcov, veď vychádza z tradícií pútí na miesta spojené s duchovnom. Pre nás je veľmi dôležité, že myšlienka Spišského Jeruzalema sa vyvíja komplexne. Príbeh, miesto i akcia idú ruka v ruke a na spolupráci pri napĺňaní myšlienky sa vzácne podieľa viacero subjektov. Urbanisticko-architektonická štúdia Spišského Jeruzalema dala základ celému projektu. Bude na všetkých miestnych aktéroch, ako dokážu myšlienku živiť a rozvíjať ďalej na prospech celého regiónu,“ hovorí vedúca odboru kultúry a cestovného ruchu KSK Jana Kovácsová.

Tak, ako sú rozmiestnené objekty v Jeruzaleme, taká je poloha religióznych objektov na Spiši: kaplnky sv. Rozálie, sv. Františka Xaverského i samotný dóm sv. Martina, pútnická kaplnka sv. Kríža na Sivej Brade zjavne pripomína Golgotu. Všetky objekty symbolizujú najdôležitejšie miesta Kristových zastavení a jeho pôsobenia. Pažica je obklopená Božími mukami, ktoré polohou symbolizujú bašty historického Jeruzalema. Tunajším travertínom vytvorili optickú predstavu kamenných múrov – hradieb. V 19. storočí tento zámer ešte zvýraznili, keď vysadili borovicu čiernu, ktorí pripomína céder. Aj teplá klíma Pažice evokuje prírodu Palestíny a Izraela.

 

 

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Mgr. Veronika Bertová
Vytvorené: 03.01.2013 08:00
Upravené: 12.02.2020 16:13