Okrúhly stôl “MOBI Transportné koridory a cyklocesty”

Dňa 15. apríla 2021 sa za účasti zástupcov prihraničných regiónov Slovenska, Ukrajiny, Maďarska a Rumunska uskutočnil online okrúhly stôl na tému transportných koridorov a cyklociest.

Iniciátorom a organizátorom podujatia, ktoré sa konalo v rámci Programu cezhraničnej spolupráce ENI HUSKROUA 2014-2020, bol Košický samosprávny kraj, za podpory Medzinárodnej asociácie inštitúcií regionálneho rozvoja IARDI (UA), Zakarpatskej regionálnej rady (UA), regionálnych rády oblastí Maramureş (RO) a Satu Mare (RO) a samosprávneho kraja Szabolcs-Szatmár-Bereg (HU). Okrúhleho stola sa priamo zúčastnili aj najvyšší zástupcovia prihraničných regiónov: Rastislav Trnka, Oleksiy Petrov a Oszkár Sesták. Vo svojich prezentáciách experti v oblasti dopravy, ako aj cestnej a cyklistickej infraštruktúry, predstavili súčasné výzvy, potreby, príležitosti, či vízie rozvoja v prihraničných oblastiach. Vďaka podpore a spolupráci partnerov podujatie prinieslo aktívnu výmenu skúseností v týchto dôležitých témach.

Rastislav Trnka, Predseda Košického samosprávneho kraja (SK), otvoril stretnutie privítaním vedúcich predstaviteľov regiónov, prednášajúcich odborníkov, ako aj všetkých ďalších účastníkov a poďakoval sa im za prijatie pozvania na okrúhlom stole organizovaným KSK. Košický župan zdôraznil dôležitosť a nevyhnutnosť spoločných aktivít a vzájomnej spolupráce pri rozvoji hraničnej infraštruktúry a podpore cezhraničnej mobility: ,,Rozvoj efektívneho prepojenia medzi našimi regiónmi je veľmi dôležitou úlohou, ktorú dokážeme splniť len prostredníctvom spoločného úsilia, spolupráce a zosúladenia našich aktivít na cezhraničnej úrovni”. Košický samosprávny kraj sa sústredí na zlepšenie stavu a zvýšenie kvality krajských ciest a mostov a aktívne sa zapája do iniciatívy za urýchlenie výstavby diaľničného spojenia s Ukrajinou. Zároveň je jednou z hlavných priorít kraja aj vybudovanie rozsiahlej siete cyklotrás, ktorá bude prepájať nielen tie najvýznamnejšie turistické lokality kraja, ale aj susedné regióny či štáty, čím sa podporí udržateľná mobilita a cestovný ruch. Predseda KSK vyjadril vieru, že toto stretnutie prispeje k dosiahnutiu spoločného cieľa v rámci projektu MOBI, a to priniesť občanom nové riešenia a vízie cezhraničnej mobility v prihraničných oblastiach. 

Oleksiy Petrov, Predseda Zakarpatskej regionálnej rady (UA), sa poďakoval organizátorom za iniciatívu a otvorenie diskusie na túto dôležitú tému. Petrov na úvod informoval o nedávnom pristáti prvého malého rumunského lietadla na letisku v Užhorode, ktoré sa udialo v rámci projektu MOBI. Tiež zdôraznil, že Zakarpatsko je najlesnatejším regiónom Ukrajiny a domovom významných ekosystémov, preto tu nie je použitie motorov s vnútorným spaľovaním dovolené. Aj to je jeden z faktorov, ktorý podnecuje rozvoj cyklistickej infraštruktúry v oblasti. Nedostatok cyklistickej infraštruktúry na hraničných prechodoch so Slovenskom, Maďarskom a Rumunskom je problémom, ktorý bol desiatky rokov zanedbávaný. Zakarpatsko sa teraz sústreďuje ma rekonštrukciu existujúcich hraničných priechodov a budovanie nových, ktoré budú prispôsobené aj pre chodcov či cyklistov. Rozvoj hraničnej infraštruktúry je veľmi dôležitým krokom pre zvýšenie mobility ľudí aj tovaru, ako aj podporu obchodu a cestovného ruchu.

Oszkár Seszták, predseda Valného zhromaždenia samosprávneho kraja Szabolcs – Szatmár – Bereg (HU), poznamenal, že kraj implementuje niekoľko významných infraštrukutrálnych projektov, no tiež zdôraznil, že rozvoj nekončí na hraniciach kraja. Szabolcs – Szatmár – Bereg má vynikajúce logistické podmienky vďaka jeho polohe na hraniciach so Slovenskom, Ukrajinou a Rumunskom. Kľúčovým logistickým koridorom je úsek Kisvárda – Záhony. V blízkosti ukrajinskej hranice už začiatkom roka začala výstavba jedného z najväčších a najmodernejších logistických terminálov, ktorý bude prepájať Áziu s Európou. Jednou z priorít kraja je tiež rozvoj a skvalitnenie cyklistického prepojenia medzi obcami a vytvorenie zjednotenej siete cyklotrás, ktoré by zvýšili bezpečnosť cyklistov a tiež prilákali turistov do regiónu. Účastníkom podujatia zaželal plodnú debate a vyjadril nádej, že hranice sa opäť čoskoro bezpečne otvoria a zreštartuje sa cezhraničná mobilita. 

Doru Alexandru Lazăr, podpredseda Regionálnej rady oblasti Maramures (RO), zdôraznil kľúčovosť tejto témy – cestnej infraštruktúry –pre rozvoj komunít. Vzhľadom na svoju geografickú polohu má región Maramures ambíciu stať sa významným obchodným partnerom pre zúčastnené krajiny. Región už podľa jeho slov potvrdil svoje kvality v oblasti inudstriálneho dizajnu, nábytkárskom priemysle, v ekologickom poľnohospodárstve, aj v cestovnom ruchu. Na dosiahnutie cieľa je nevyhnutné rozvíjať infraštruktúru a vytvoriť jednoduchšie a rýchlejšie spojenie s ostatnými regiónmi. Momentálne už prebieha niekoľko takých projektov. Jedným z hlavných zámerov je vybudovať rýchlostnú cestu spájajúcu Maramures s európskou sieťou diaľnic a tak podporiť obchod, ale aj turizmus. Preto je potrebné venovať sa aj turistickým cestám a miestnym komunikáciám.  ,,Iba v úzkej spolupráci so susednými regiónmi môžeme dosiahnuť rozvoj koherentnej infraštruktúry”. Spoločný plán mobility bude mať významný dosah na komunity a rovnomerný rozvoj regiónov. Lazar tiež pripomenul dôležitosť spolupráce v ďalších oblastiach ako digitalizácia, environmentálne témy, či zdravotná starostlivosť.

Cristina Stern, výkonná riaditeľka odboru regionálneho rozvoja regiónu Satu Mare (RO), spomenula nevyhnutnosť odstraňovania prekážok a stimulovania cezhraničnej spolupráce. Lepšie poznanie situácie v jednotlivých prihraničných oblastiach jednoznačne napomôže tomuto cieľu. Cezhraničné projekty majú významný vplyv na obyvateľov v mnohých oblastiach ich života – či už ide o dopravu, bezpečnosť, vzdelávanie, enregetický priemysel, zdravotníctvo, či pracovné príležitosti. Projekt MOBI je nástrojom rozvoja cezhraničnej ekonomickej spolupráce a prináša pridanú hodnotu vzájomným zdieľaním svojich znalostí, skúseností, potrieb a priorít v prihraničných oblastiach. Stretnutie je preto výbornou príležitosťou na prepojenie našich cieľov. Bez účasti a spolupráce partnerov by to nebolo možné dosiahnuť.

Nataliya Nosa, výkonná riaditeľka Medzinárodnej asociácie inštitúcií pre regionálny rozvoj – IARDI (UA), predstavila účastníkom podujatia project MOBI, v rámci ktorého sa okrúhly stôl uskutočnil. Hlavným cieľom projektu je vytvorenie udržateľnej platformy pre efektívnu cezhraničnú mobilitu ľudí aj tovaru prostredníctvom zlepšenia dopravnej a hraničnej infraštruktúry, ale aj podpory cezhraničných spojov verejnej dopravy, či posilnenia spolupráce medzi samosprávnymi celkami a profesionálnymi organizáciami zaoberajúcimi sa týmito témami. Na dosiahnutie cieľa je potrebné zladiť svoje aktivity na jednotlivých stranách hraníc. Vzájomná spolupráca je podporená spoločnými stretnutiami, okrúhlymi stolmi a workshopmi na kľúčové témy. Nataliya Nosa odprezentovala jednotlivé aktivity ukrajinských, slovenských, maďarských a rumunských partnerov v rámci projektu. Okrem vypracovania niekoľkých štúdií uskutočniteľnosti je jedným z plánovaných výstupov projektu aj spoločný plán mobility, na ktorom pracujú všetci zúčastnení partneri. Výsledkom by mala byť zvýšená cezhraničná mobilita a podpora cezhraničného obchodu a vďaka ekonomickému rozvoju a zlepšeniu infraštruktúry aj podpora turistickej návštevnosti prihraničných regiónov.

Po úvodných príhovoroch nasledovala panelová diskusia na tému transportných koridorov a cyklociest.

Miroslav Fazekaš, Oddelenie dopravy Košického samosprávneho kraja (SK), odprezentoval prehľad cestnej infraštruktúry v Košickom kraji a plán udržateľnej mobility, ktorý bol vyhotovený v roku 2020. Plán sa zaoberá viacerými témami vrátane cestnej infraštruktúry. Prezentácia sa sústredila na dopravné modely a návrhy 110 opatrení. V rámci dopravnej infraštruktúry bolo identifikovaných niekoľko cieľov, napríklad budovanie nových a rozvoj už existujúcich hraničných priechodov s Ukrajinou. Počíta sa s otvorením priechodu Vyšné Nemecké – Užhorod aj pre peších a cyklistov. Ďalšou dôležitou témou je vybudovanie diaľnice z Košíc cez Michalovce a Sobrance, ktorá by vytvorila významné spojenie s naším východným susedom. V súčasnosti je projekt zastrešovaný Ministerstvom dopravy a výstavby SR, no Košický samosprávny kraj intenzívne podporuje iniciatívy urýchliť realizáciu tejto stavby.

Zinovij Broyde, Ph.D., poradca predsedu Krajskej štátnej administratívy Chernivtsi (UA), predstavil svoju prezentáciu zameranú na revitalizáciu a rozvoj cezhraničných medzinárodných, medziregionálnych a miestnych spojení v súlade so Zelenou dohodou a princípmi obehovej ekonomiky. Oblasť Chernivtsi sa nachádza prakticky v geografickom strede Európy a jej územím prechádzalo mnoho významných historických ciest, čo predstavuje zaujímavé príležitosti. V súčasnosti je podľa jeho slov dôležité sústrediť sa na železničnú prepravu tovarov, keďže rozvoj železničnej dopravy podnecuje rozvoj regionálnych a miestnych komunikácií. Pôvodná historická sieť je v dnešnej dobe rozdelená v 8 krajinách a badať rozdiely medzi realizovanou prepravou a existujúcou infraštruktúrou cezhraničných priechodov, resp. nedostatok priechodov pre železničnú dopravu. Broyde tiež v krátkosti predstavil projekt vybudovania kontajnerového prekladiska v súlade so Zelenou dohodou. Rozvoj dopravnej infraštruktúry na úrovni trans-európskych koridorov bol podporený už v roku 2000, doteraz však chýbajú konkrétne plány na jeho realizáciu. To sa však môže konečne zmeniť počas predsedníctva Ukrajiny v Stratégii EÚ pre Podunajsko. Podľa slov pána Boydeho, všetky typy dopravy (či už cestnej, železničnej, či leteckej) musia fungovať spoločne. Sieť je už vytvorená a potrebuje len obnovu, čo by malo viesť k efektívnejšiemu ďalšiemu miestnemu rozvoju. 

Mykola Pihulyak, Krajská štátna administratíva Zakarpatsko (UA), sa poďakoval organizátorom za možnosť hovoriť o cezhraničnej spolupráci v rámci územného plánovania. Na to, aby bolo možné implementovať modernú infraštruktúru, je potrebné disponovať kvalitnou dokumentáciou. V Zakarpatskej oblasti je územné plánovanie zahrnuté v koncepcii a stratégii cezhraničného spojenia. Dohody a plány týkajúce sa napríklad hraničných priechodov musia byť schválené na štátnej úrovni, pričom implementované sú lokálne. Vzájomná komunikácia je preto nevyhnutnosťou. Databázy a dokumentácie fungujú vo všetkých susedných krajinách na rovnakom princípe, ako bolo vidieť v názorných ukážkach, a dokumentácia Zakarpatska je s nimi zosúladená. V blízkej budúcnosti ju však bude potrebné aktualizovať, najmä v súvislosti s plánovanou diaľnicou z Košíc do Užhorodu, a musí sa tak udiať ešte pred začatím prác. Ďalšou výzvou je hraničný priechod na slovensko-ukrajinskej hranici, ktorý plánuje Slovensko vybudovať, avšak ukrajinské authority zatiaľ takýto plán neschválili. Jedným z problémov, s ktorými sa Zakarpatsko musí vysporiadať, je aj problematická pristávacia plocha na letisku v Užhorode, ktoré je v bezprostrednej blízkosti slovenských hraníc a tak v niektorých prípadoch vstupujú pristávajúce lietadlá na krátku chvíľu do slovenského vzdušného priestoru. Zakarpatsko má taktiež záujem o napojenia sa na dopravnú sieť Via Carpathia. Pihulyak v závere vyjadril vôľu úzko spolupracovať s európskymi partnermi v oblasti územného plánovania a ich zosúladenia. Ako zdôraznil, vzájomná komunikácia je nevyhnutná pri plánovaní akýchkoľvek zmien v prihraničných oblastiach.

Roman Karpenko, Správa ciest Zakarpatska (UA), predstavil súčasnú situáciu cestnej siete v Zakarpatsku, ktorá dosahuje dĺžku 926 km. Správa ciest sa sústredí na reknštrukciu veľkej časti tejto siete. V minulom roku sa im podarilo obnoviť zhruba tretinu všetkých ciest v kraji a tento rok plánujú obnoviť ďalších 265 km ciest. Zakarpatsko hraničí so štyrmi štátmi a preto je v jeho prípade cezhraničná spolupráca mimoriadne dôležitá. Jedným z najvýznamnejších projektov je pokračovanie diaľnice z Košíc do Užhorodu  a jej spojenie s Mukačevom. Správa ciest už podniká potrebné kroky. Taktiež plánujú prepojenie ukrajinskej cesty M24 s maďarskou diaľnicou M3 a tento plán je už schválený na štátnej úrovni. Mal by tiež vzniknúť nový hraničný priechod s Rumunskom v Bilej Tserkvi, ktorý by prepojil dopravné koridory na oboch stranách hraníc. Okrem toho pracujú na vybudovaní siete cyklotrás pozdĺž cestnej siete Zakarpatska, vrátane prihraničných území. Tento rok by mala byť opravená cyklocesta popri ceste M06 medzi obcami Kinchesch a Velyki Lazy a tiež úsek medzi hraničným priechodom Vylok a obcou Tysabyken popri ceste M26. Súčasťou projektu MOBI je vybudovať pokračovanie tejto cyklotrasy. Popri ceste M08 je plánovaná nová cyklotrasa spájajúca slovensko-ukrajinskú hranicu s Užhorodom. Rozvoj cestnej inraštruktúry je prioritou prezidentského programu, ktorý by mal zaistiť udržateľnú a efektívnu spoluprácu s vládnymi agentúrami vrátane Správy ciest, a tak premeniť Ukrajinu na silného partnera Európskej únie v oblasti dopravy.

Dr. Robert Vass, Univerzita v Nyíregyháza, Szabolcs – Szatmár – Bereg (HU), poznamenal, že v kraji hraničiacom s troma štátmi má medzinárodná doprava významný vplyv na život v regióne. Hlavným cieľom kraja Sazbolcs – Szatmár – Bereg je preto rozšírenie dialničnej siete až k štátnym hraniciam. V blízkej budúcnosti plánujú pokračovanie diaľnice M3 k ukrajinským hraniciam a vybudovať ďalšie diaľničné spojenia M34 (s Ukrajinou) a M49 (s Rumunskom). Investície by sa mali odzrkadliť v rýchlejšom a bezpečnejšom spojení s hranicami, čo taktiež môže priniesť nové pracovné miesta. Okrem budovania diaľnic predstavil Robert Vass aj železničné spojenia v regióne Szabolcs – Szatmár – Bereg. Kraj má pre tento spôsob dopravy vhodné geografické podmienky, v súčasnosti je tu prevádzkovaných 10 spojov. V minulom režime dosiahol obrat tovaru v Záhony 17 miliónov ton ročne, v dnešnej dobe toto množstvo kleslo na 4,5 milióna ton. V prípade ďalšieho rozvoja však nie je problem navýšiť kapacitu na 15 miliónov ton tovaru za rok.

PhD. Asist. Urb. Reinhold Stadler, Civitta Strategy & Consulting, Maramureş (RO),

predstavil portfolio spoločnosti, ktorá sa momentálne venuje príprave prvého plánu udržateľnej mobility na úrovni kraja. Medzi regiónom Maramureş a ďalšími oblasťami neexistuje žiadne priame významné spojenie. Najbližším koridorom je Mediteránny koridor v sieti TEN-T, ktorý prepája Ukrajinu a Maďarsko s prístavmi v Stredozemnom mori. Spojenie chýba v celom severnom Rumunsku, keďže tovar sa transportuje prevažne v smere východ-západ. Národná diaľničná sieť je prioritou a v regióne Maramureş zahŕňa jeden projekt (diaľnicu Baia Mare – Bistrita – Suceava) v rámci ktorého sa práve vypracováva štúdia uskutočniteľnosti. Nevyhnutnosťou je zlepšiť prepojenie s existujúcou sieťou TEN-T, ako aj rozvíjať infraštruktúru v prihraničných regiónoch. ,,Plán ďalšej generácie” po prvýkrát umožňuje vyčlenenie peňazí na veľké infraštrukturálne projekty v cyklodoprave. Až 37% fondov by malo smerovať na podporu projektov venovaných prechodu na zelenú ekonomiku. V novom programovom období sa mestá zamerajú na tvorbu tzv. modro-zelených koridorov pozdĺž riek. Tieto nové koridory by mali významne prispieť k vyššej kvalite života v mestách, ako aj ich väčšej turistickej príťažlivosti.  

Claudia Breban, výkonná riaditeľka odboru rozvoja a implementácie projektov, Regionálna rada Maramureş (RO), predstavila projekty v cestnej infraštruktúre realizované v regióne Maramures. Regionálna rada manažuje infraštruktúru krajskej cestnej siete – spolu 786 km. Z nich 98 km bolo zrekonštruovaných a na ďalších 132 km rekonštrukcia práve prebieha. Obnova krajských ciest je financovaná prostredníctvom európskych a štátnych fondov, implementovaná je krajom. Ako už bolo spomínané, excentrická poloha regiónu negatívne ovplyvňuje jeho konkurencieschopnosť. Medzi ďalšie výzvy, obzvlášť v mestských oblastiach, patria neadekvátne riešené križovatky, preplnené cesty, chýbajúce chodníky a parkovacie miesta, nedostatočná infraštruktúra pre alternatívnu dopravu a nedostatok obchvatov. Zlepšenie v tejto oblasti by priniesli ekonomický rast prostredníctvom prichádzajúcich investícií. Kraj taktiež plánuje vybudovanie rýchlostných ciest spájajúcich región s hranicami a tiež hlavné mestské oblasti navzájom. 

Pop Cristian Corneliu, spoločnosť Cesty a mosty regiónu Maramures (RO), oboznámil účastníkov s hlavnými aktivitami spoločnosti. Ako delegovaný správca krajských ciest plní významné úlohy pri budovaní a údržbe ciest, ako aj pri ich opravách napríklad po povodniach, zosuvoch pôdy, cestných nehodách a pod. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcej prezentácii, sieť krajských ciest dosahuje celkovú dĺžku 786 km, v rámci ktorej sa nachádza 128 mostov s priemerom väčším než 5 m. Okrem toho sa spoločnosť orientuje aj na výrobu vlastných produktov, ako napr. asfaltu, štrku, bituménových produktov, atď. Medzi výzvy, ktorým spoločnosť čelí pri poskytovaní svojich služieb, je nedostatočný dopyt, neistosť ekonomckého prostredia a tiež klimatické podmienky.

Martin Rybár, Útvar hlavného architekta mesta Košice (SK), predstavil súčasnú situáciu a strategické plány v podpore udržateľnej mobility v meste, obzvlášť cyklomobility. Zdôraznil myšlienku, že doprava by mala byť prispôsobená mestu a nie naopak. Spôsob myslenia a prístupu k plánovaniu dopravnej infraštruktúry potrebuje zásadnú zmenu. Mesto má svoje priestorové obmedzenia a neustály rozvoj infraštruktúry, ktorý má uspokojiť neprestajne rastúce nároky na nové cesty, parkovacie plochy, atď. vytvára začarovaný kruh. Rozvoj mesta by nemal byť limitovaný individuálnou automobilovou dopravou. Naopak, mesto (alebo región) by mal vytvoriť podmienky, ktoré zvýhodňujú verejnú dopravu a cyklodopravu a tak podporovať občanov vo výbere udržateľnejšej formy prepravy namiesto áut. Mesto napríklad zvažuje redukciu jazdných pruhov pre automobily na jednej z dôležitých dopravných tepien a ich nahradenie pruhom pre cyklistov. Taktiež si uvedomuje potrebu pozitívnej, ako aj negatívnej motivácie (napr. zvýšenie parkovacích poplatkov, či platenie poplatkov za vjazd do centra). Toto úsilie by malo viesť ku kvalitnejšiemu verejnému priestoru, zvýšeniu kvality života obyvateľov, zlepšeniu ich zdravia, či zníženiu znečistenia prostredia, čo by prispelo aj k redukovaniu dopadov klimatickej zmeny.

Viera Štupáková, Prešovská bicyklová skupina Kostitras (SK), oboznámila účastníkov s projektom Bike AcceNT (Bicyle accessibility networking territories), ktorý je implementovaný na území Prešovského a Košického samosprávneho kraja v spolupráci s ukrajinskými partnermi. Hlavným cieľom projektu je zlepšenie dostupnosti slovensko-ukrajinského pohraničia pre cyklistov. Projekt zahŕňa vytvorenie podmienok na zlepšenie cyklistickej infraštruktúry (v rámci územného plánovania a vypracovania dokumentácie), ako aj zvyšovanie povedomia o cyklistike ako efektívnej a ekologickej forme dopravy. V rámci projektu bolo identifikovaných niekoľko hlavných nedostatkov: potreba zvýšenia kvality existujúcich trás, zlepšenie prístupu k pitnej vode, zvýšenie bezpečnosti, zlepšenie prístupu k informáciám a doplnkovým službám (napríklad vo forme tzv. BikePointov), zlepšenie kvality siete v pohraničných oblastiach a umožnenie cezhraničného prechodu cyklistom na priechode Vyšné Nemecké – Užhorod. V súčasnosti existuje na východnom Slovensku vyše 1 660 km cykloturistických trás cezhraničného charakteru a ďalších 1 400 km je plánovaných. Na slovenskej strane hraníc bolo navrhnutých vyše 460 km regionálnych cyklotrás predovšetkým rekreačného významu, no taktiež aj s dopravným účelom, napr.: Užhorod – Michalovce, Velky Bereznij – Ubľa – Snina, alebo Velke Slemence – Streda n/Bodrogom. Na záver si účastníci mohli pozrieť aj pozitívne príklady z praxe, kedy vybudovanie spájajúcich mostov na slovensko-poľskej a slovensko-maďarskej hranici v rámci siete Eurovelo 11, viedlo k významnému nárastu cyklistov v regióne.

Lesya Loyko, riaditeľka Agentúry pre udržateľný rozvoj karpatského regiónu FORZA a Ivan Zinovyev, riaditeľ Centra pre sociálne a obchodné iniciatívy (UA), prezentovali Koncepciu budvania regionálnej siete cyklotrás v Zakarpatsku. Dokument sa zameriava na cyklodopravu ako aj cykloturistiku na miestnej aj medzinárodnej úrovni a poskytuje základňu pre strategické plánovanie. Dodržiava pritom princípy ekológie, ekonómie, bezpečnosti a udržateľnosti – tie sú nevyhnutnosťou pri budovaní pohodlných cyklotrás. Narozdiel od Slovenska či Poľska, kde je infraštruktúra podstatne rozvinutejšia, diaľkové trasy v Zakarpatsku zatiaľ nefungujú. Lesya Loyko predstavila koncept diaľkovej trasy spájajúcej Zakarpatsko so susednými regiónmi a štátmi, čo v súčasnosti predstavuje sieť zhruba 780 km cyklotrás. Jednou z najväčších výziev je malá podpora na úrovni miestnych autorít a nerovnomerné rozmiestnenie relevantných služieb a infraštruktúry. Ivan Zinovyev neskôr pokračoval v predstavení plánu budovania siete cyklotrás v oblastiach Prikarpatsko, Chernivtsi a Ivano-Frankivsk, ktorá dosahuje celkovo 1 400 km. Táto sieť by mala spájať spomínané regióny so Zakarpatskom a ďalej so susednými regiónmi na Slovensku, v Maďarsku a v Rumunsku. Sieť by mala slúžiť na každodennú dopravu za prácou aj na turistické účely. V súčasnosti sa projekt sústredí na turistické prepojenie so Slovenskom. Rozvoj cyklistickej infraštruktúry má pozitívny vplyv na životné prostredie, miestnu ekonomiku a nárast turistickej atraktivity. Spomínané koncepty by mohli prispieť k zostaveniu spoločného plánu udržateľnej mobility, ako aj ku kvalitnejšiemu územnému plánovaniu na miestnej úrovni.

Lyudmyla Kozlovska, expert, Zakarpatsko (UA), vo svojej prezentácii opísala aktuálnu situáciu a dostupnosť pre cyklistov na ukrajinských hraničných priechodoch. V minulosti sa budovaniu hraničnej infraštruktúry určenej pre cyklodopravu nevenovala veľká pozornosť. Napriek tomu je niekoľko hraničných priechodov dostupných aj pre cyklistov, no poskytujú rôznu úroveň infraštruktúry. Na niektorých je síce priechod regulovaný značkami, no oddelené cyklopruhy chýbajú. Plánovaná rekonštrukcia jedného z najväčších hraničných priechodov v Lužanke na ukrajinsko-maďarských hraniciacch počíta s naplnením všetkých moderných štandardov cyklistickej infraštruktúry. Momentálne sú hraničné priechody v obciach Mali Selmentsi a Maly Bereznyy (UA-SK) uzavreté z dôvodu pandémie covid, no predtým boli aktívne využívané cyklistami za účelom rekreácie aj rodinných návštev.  Je nevyhnutné znovuotvoriť priechod Užhorod – Vyšné Nemecké pre cyklodopravu a peších, keďže v súčasnosti slúži iba automobilovej doprave. Po rekonštrukcii by mal tento priechod poskytnúť oddelené cyklopruhy. Len nedávno začala ukrajinská legislatíva rozoznávať cyklistickú infraštruktúru ako dôležitú súčasť každého stavebného procesu. Do platnosti boli uvedené nové štandardy a nariadenia. V roku 2018 boli predstavené dokumenty definujúce požiadavky pre budovanie a rozvoj cyklistickej infraštruktúry a požiadavky na minimálnu kapacitu a intenzitu dopravy, ktoré museli byť predtým splnené na vybudovanie cyklistickej infraštruktúry, boli konečne zrušené. Je teda najvyšší čas začať uvažovať o budovaní hraničných priechodov, ktoré sú prispôsobené nielen pre automobilovú dopravu, ale aj pre cyklistov a peších.

Dr. Zsolt Horcsik, región Szabolcs – Szatmár – Bereg (HU), priblížil súčasnú situáciu a perspektívy v cyklistike v regióne Szabolcs-Szatmár-Bereg. Sieť cyklotrás v Maďarsku sa neustále rozvíja. Pred rokom 2000 plnili cyklotrasy len miestne účely a neexistoval zámer budovania medzinárodnej siete. V roku 2015 predstavilo Ministerstvo národného rozvoja plán vybudovať 1 500 km cyklotrás, čo malo za následok zvýšenie podielu cyklistov z 19 na 22%. Pandémia covid pravdepodobne opäť tento podiel zvýši. Hlavnými cieľmi budovania cyklistickej infraštruktúry je zvýšenie bezpečnosti, zabezpečenie lepšieho prepojenia turistických atrakcií, odľahčenie záťaže životného prostredia a zlepšenie kvality života. Vďaka diaľkovým trasám budí severná časť regiónu značný záujem u turistov a stáva sa vychytenou turistickou destináciou. Stratégia rozvoja cykloturistiky berie do úvahy stratégie cestovného ruchu na národnej aj medzinárodenj úrovni. Okrem turizmu slúžia cyklotrasy aj na dopravné účely pre miestnych obyvateľov. Dĺžka cyklotrás v kraji sa za posledných 10 rokov zdvojnásobila. Vyše 120 km plánovaných trás už má pridelenú licenciu. Dobrým príkladom spolupráce medzi obcami je cesta po stopách stredovekých kostolov, ktorá posilňuje miestnu komunitu. Jedným zo spôsobov, ako obce a spoločnosti motivovať k spolupráci a konkrétnym krokom, je udeľovanie bike-friendly ocenení za zvyšovanie povedomia o cyklistike v oblasti.

Attila Deák, člen Výkonnej rady Maďarskej asociácie pre cykloturizmus, región Szabolcs – Szatmár – Bereg (HU), poznamenal, že od roku 2016 sa v kraji udiali významné zmeny v oblasti cykloturistiky. V danom roku bola oblast Hornej Tisy definovaná ako významná turistická destinácia, vďaka čomu sa začalo viac pozornosti venovať rozvoju cestovného ruchu, pričom cykloturistika bola vnímaná ako jeho esenciálna súčasť. Za posledných 10 rokov bol rozvoj cykloturistiky intenzívny. V súčasnosti v oblasti Hornej Tisy existuje asi 300 km asfaltových cyklochodníkov, čo predstavuje jednu z najkomplexnejších sietí v Maďarsku. Veľká časť týchto ciest bola pôvodne budovaná v rámci protipovodňovej ochrany. Výrazným polepšením bola úprava značenia a navigácie v roku 2020. Aktuálnym problémom je nedostatok služieb pre cyklistov. Vďaka podpore maďarských a EÚ fondov vzniká v tomto roku mnoho nových infocentier s odpočívadlami, veľakrát v tesnej blízkosti historických pamiatok alebo vodných turistických atrakcií. Namiesto budovania novej infraštruktúry uprednostnili cestu obnovy a rekonštrukcie už existujúcich stavieb, ktoré prispôsobujú miestnym potrebám. Ďalšie doplnkové služby ako požičovne bicyklov a asistenčné služby budú taktiež dostupné. Rozvoj infraštruktúry ide ruka v ruke s rozvojom produktov, ako napr. tématické trasy, sprevádzané cyklotúry, cyklokempy a pod. Bicyklovanie je skvelým spôsobom ako motivovať deti a zaujať ich pri spoznávaní regiónu.

Andronic Radu, expert Krajskej rady Satu Mare (RO), predstavil súčasnú situáciu cyklistickej mobility v regióne Satu Mare a zdôraznil, že cyklistika ako forma dopravy je vďaka svojím špecifikám v súlade so stratégiami a nariadeniami EÚ a je úzko naviazaná na rozvoj infraštruktúry. Cyklistika je kľúčovou vo všetkých regionálnych stratégiách zameraných na mobilitu. Mestá majú vlastné investičné plány ohľadom cyklistickej infraštruktúry, tá ale chýba vo vidieckych oblastiach (s výnimkou cezhraničných projektov). Cyklistika v meste Satu Mare dosahuje podiel na doprave 12%, no napriek tomu stale chýba súvislá infraštruktúra a dopravné kolízie sú bežnou záležitosťou. Častokrát sú cyklopruhy využívané aj autami a chodcami. Ďalšie mestské oblasti v kraji čelia podobným problémom kvôli nedostatočne rozvinutej infraštruktúre. Mestá pracujú na nových plánoch mobility, v ktorých má cyklodoprava významné postavenie a tak vznikajú nové návody a postupy pre budúcu cyklistickú infraštruktúru. V Satu Mare plánujú podporovať cyklomobilitu nielen budovaním súvislej siete cyklociest, ale aj propagáciou bikesharingu (zdieľania bicyklov), budovaním nových parkovacích plôch pre bicykle a podporou intermodality (v kombinácii s autobusmi či vlakmi). Jedným z budúcich projektov v tejto oblasti je vytvorenie cyklistickej infraštruktúry propagujúcej prírodné a historické dedičstvo kraja za pomoci fondov EÚ.

V záverečnej debate Michaela Liţe, zástupkyňa Krajskej rady regiónu Maramureş (RO), vyjadrila nadšenie z prezentácií, ktoré považovala za zaujímavé a inšpiratívne. Regionálna rada regiónu Maramureş s radosťou oznámila spoluprácu s expertnými konzultantmi, ktorí sa budú podieľať na tvorbe plánu cezhraničnej mobility. Regionálna rada sa teší na prínosnú spoluprácu.

Brigitta Laszló, zástupkyňa regiónu Szabolcs – Szatmár – Bereg (HU), taktiež zhodnotila stretnutie veľmi pozitívne a ocenila množstvo odprezentovaných užitočných informácií. Poďakovala sa prednášajúcim aj tlmočníkom, obzvlášť z Maďarska. Projekt MOBI sa vyvíja priaznivo a teší sa na ďalšie stretnutie.

Stern Felicia Cristina, zástupkyňa Územnej správnej jednotky Satu Mare (RO), sa poďakovala za možnosť zúčastniť sa okrúhleho stola, ktorý poskytol príležitosť lepšie spoznať situáciu v oblasti cestných koridorov a cyklociest. Hostia, partneri aj prednášajúci experti priniesli informácie, ktoré predstavujú pridanú hodnotu projektu. Prezentácie potvrdili potrebu spolupráce a implementovania cezhraničných projektov, ktoré prinesú vyššiu kvalitu života obyvateľov pohraničných oblastiach.

Nataliya Nosa, výkonná riaditeľka IARDI (UA) taktiež poďakovala všetkým prezentujúcim okrúhleho stola za profesionálne prezentácie s významnou informačnou hodnotou. Partneri projektu teraz stoja pred veľkou výzvou zhromaždiť a vyhodnotiť všetky informácie a priniesť spoločný prístup na všetkých stranách hraníc. Spoznali sme stratégie a plány na mikroregionálnej úrovni a teraz je dôležité zjednotiť plány mobility na základe poznania súčasných ako aj budúcich finančných nástrojov, ktoré sú dostupné. Nadchádzajúce podujatie sa zameria práve na tieto nástroje v novom programovom období. Stretnutie je iniciované Zakarpatským regiónom a organizované v spolupráci s Asociáciou európskych hraničných regiónov a s podporou partnerov projektu MOBI zo Slovenska, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny. Podujatie sa uskutoční 14.-15.6.2021 za účasti ministerstiev a inštitúcii na národnej úrovni.  

Monika Sivulič, odbor regionálneho rozvoja Košického samosprávneho kraja (SK), poďakovala prezentujúcim i hosťom za účasť na okrúhlom stole, ako aj partnerom za spoluprácu pri organizovaní stretnutia. Účastníci mali príležitosť vypočuť si a zdieľať množstvo zaujímavých informácií a inšpirujúcich prezentácií. Košický samosprávny kraj vyjadril vieru, že všetky získané informácie budú využité v praxi a pri napĺňaní spoločných cieľov v rámci projektu MOBI.

Autor/zdroj: Ing. Dominika Kováčová
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 16.04.2021 16:45
Upravené: 12.12.2023 14:13