S následkami zmeny klímy už bojuje 70 % miest na celom svete
Približne 55 % svetovej populácie žije v mestách. Mestá spotrebujú viac ako dve tretiny celkovej energie na svete a vytvoria približne 70 % emisií CO2, ktoré sú primárne zodpovedné za klimatickú zmenu. Život v nich sa stáva náročnejším a menej bezpečným. Viac ako 70 % miest vo svete už dnes bojuje s nebezpečnými následkami zmeny klímy.
Samosprávy pritom zohrávajú v riešení klimatickej zmeny a v zelenej transformácii kľúčovú úlohu. Sú jedným z dôležitých aktérov pri plnení cieľov EÚ v oblasti klimatických politík a manažovania udržateľnej budúcnosti pre život celej spoločnosti. Na to, aby boli pri hľadaní a implementácii environmentálnych stratégií úspešné, potrebujú spolupracovať so všetkými relevantnými partnermi – s odborníkmi, tretím sektorom, občanmi, s firmami a so štátom. Ich záujmom by mala byť motivácia obyvateľov podieľať sa na zmenách, ktoré povedú k udržateľnému, bezpečnejšiemu a zdravšiemu prostrediu vo svojom okolí. Napomôcť tomu môže aj Európsky klimatický pakt, ktorý zapája občanov a komunity do opatrení v oblasti klímy. Súčasťou paktu sú jeho ambasádori, ktorí majú zastúpenie v rôznych oblastiach a profesiách.
Daniela Piršelová, zakladateľka prvej klimatickej konferencie na Slovensku (Climate Conference Slovakia), poradkyňa pre komunikáciu klimatickej krízy upozorňuje: „Samosprávy v čase aktuálnych kríz vytvárajú primárnu záchrannú sieť v krajine. Ľudia vnímajú, že mestá sú im najbližšie a dokážu konať rýchlejšie ako štát. Predstavitelia samospráv vidia, že sa kvalita života zásadne a citeľne mení. Je preto nevyhnutné, aby konali a rozhodovali s ohľadom na fakty o príčinách a následkoch klimatickej krízy vo všetkých oblastiach v území. Tieto zmeny sa však nedajú realizovať bez dostatočných odborných a personálnych kapacít, či finančných zdrojov. A toto je zásadná výzva, ktorej samosprávy, aj v tomto mimoriadne náročnom období, čelia. Bez dostatočných odborných kapacít a zdrojov mestá nie sú schopné prijímať všetky potrebné kroky k zelenej transformácii dostatočne rýchlo. Pomocnú ruku by tu mal podať štát a vytvárať vhodné podmienky pre hľadanie a implementáciu potrebných udržateľných zmien v našich mestách a to v čo najkratšom čase.“
Košický samosprávny kraj ako líder vo využívaní vodíkových technológií
Európska komisia zverejnila koncom apríla zoznam 100 miest, ktoré sa zúčastnia misie zameranej na vznik klimaticky neutrálnych a smart miest. Zo slovenských miest vybrali Bratislavu a Košice, ktoré sa zaviazali dosiahnuť do roku 2030 klimatickú neutralitu. Európska únia poskytne samosprávam, ktoré mali vypracované najlepšie a najkonkrétnejšie plány dekarbonizácie, rozsiahlu podporu vrátane financií. Inovačné aktivity sa zamerajú na mobilitu, energetickú účinnosť a zelené mestské plánovanie.
Košický samosprávny kraj je lídrom v realizácii zelených opatrení na východnom Slovensku. Od roku 2018 realizuje Program obnovy krajiny zameraný na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy. Len vlani v spolupráci s Dobrovoľníckym centrom Košického kraja vybudoval viac ako 50 vodozádržných opatrení, vďaka čomu sa do prírody vracia ročne vyše 5,5 milióna litrov vody. Košický samosprávny kraj tiež vytvoril Adaptačnú stratégiu, ktorá mestám, obciam aj jednotlivcom ponúka rýchle efektívne riešenia zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy. „Ako prvá samospráva na Slovensku sme tiež spracovali vlastnú Vodíkovú stratégiu, ktorá je kľúčovým dokumentom pre využívanie vodíkových technológií v kraji. Už teraz pracujeme na prvých projektoch, v rámci ktorých bude možné využívať vodík ako zelený zdroj energie, jednou z možností je aj využitie geotermálnej vody v Čižaticiach práve na výrobu vodíka. Aj takýmto spôsobom sa snažíme napĺňať záväzok, ktorý má Slovensko voči Európskej únii, a to dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050,“ hovorí Rastislav Trnka, predseda Košického samosprávneho kraja, ktorý je jedným z ambasádorov Európskeho klimatického paktu.
Zároveň si kraj uvedomuje svoju rolu pri dekarbonizácii a úspešne prepája viacerých aktérov verejného aj podnikateľského sektora.
Zelený index spája podniky a mestá
Zástupcom podnikateľského sektora v Košiciach je Inštitút klimatickej neutrality, ktorý prináša tému klimatickej neutrality do fungovania samospráv aj podnikov, zvyšuje povedomie a propaguje environmentálne zodpovedné a udržateľné iniciatívy korporátneho sektora. V roku 2021 spustil Inštitút projekt Green Slovakia Index – Zelená charta, ktorej cieľom je zapojiť miestnych podnikateľov do tvorby miestnych politík, znižovať negatívny vplyv na životné prostredie formou implementácie EKO udržateľných opatrení podnikov a podporovať ich zavádzanie zo strany samospráv. Na základe vykonaného prieskumu na vyše 150 firmách v projekte Green Slovakia Index – Zelená charta považuje až 89% firiem tému zavádzania ekologických oparení a inovácií za dôležitú, 96% firiem si myslí, že trend environmentálnej udržateľnosti ovokyvní podnianie v najbližších rokoch (55% zásadným spôsobom). Dôležitosť výraznejšieho prepojenia aktivít samosprávy a firiem ukazuje 38% podiel firiem, ktoré zo strany samosprávy neregistrujú žiadnu iniciatívu v oblasti udržateľnosti, 60% firiem by považovalo za atraktívne ak by samospráva oceňovala podniky konajúce v súlade s princípmi udržateľného rozvoja a 99% podnikov má názor, že mesto/mestská časť má podporovať podniky pri zavádzaní opatrení udržateľného rozvoja.
„Zelená transformácia ekonomiky si vyžaduje aj zmenu prístupu samospráv k podnikaniu. Tým však chýbajú informácie, údaje aj nástroje, pomocou ktorých by jednotlivé opatrenia mohli realizovať. Zelenú transformáciu zvládnu len v spolupráci s obyvateľmi a firmami, bez toho to nebude možné,“ objasňuje zakladateľ Inštitútu klimatickej neutrality a ambasádor Európskeho klimatického paktu Rastislav Amrich. Cieľom Inštitútu klimatickej neutrality je vytvoriť silnú regionálnu komunitu, ktorá by bola schopná riadiť zmenu smerom k prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo.
O Európskom klimatickom pakte a Európskej zelenej dohode
Európsky klimatický pakt je súčasťou Európskej zelenej dohody, projektu Európskej komisie, ktorý pomáha Európe dosiahnuť cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Európska zelená dohoda má za snahu prejsť na udržateľnú ekonomiku a hospodárstvo v rámci Európskej únie a to tak, že klimatické a environmentálne výzvy mení na príležitosti, čím sa prechod na klimatickú neutralitu stáva spravodlivý a inkluzívny pre všetkých.
Vďaka kombinácii opatrení Európskej zelenej dohody na úrovni vládnych politík a opatrení Európskeho klimatického paktu na úrovni podpory aktivity jednotlivcov môžu všetky úrovne spoločnosti spolupracovať na spoločnom cieli – znížiť náš vplyv na klímu a zabezpečiť udržateľnejšiu, zelenšiu a bezpečnejšiu budúcnosť života na našej planéte.K Európskemu klimatickému paktu sa môže pridať každý jeden z nás na stránke www.count-us-in.org.
Autor/zdroj:
Archív KSK
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
17.06.2022 12:58
Upravené:
25.01.2023 13:23