Prioritou EZÚS je podpora dopravného koridoru od Baltického po Egejské more

Cieľom zoskupenia je uľahčiť a podporiť cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu medzi jeho členmi, Košickým samosprávnym krajom a maďarskou župou Borsód – Abaúj – Zemplén, a posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť, predovšetkým prostredníctvom realizácie projektov alebo programov cezhraničnej spolupráce. Na základe analýz, ktoré sa realizovali na území oboch krajov, koncepcia zdôraznila niekoľko dôležitých faktorov.

,,Najdôležitejším a z pohľadu EZÚS Via Carpatia najpodstatnejším cieľom je podporiť vybudovanie severojužného dopravného koridoru Via Carpatia,“ povedal predseda župy Borsód – Abaúj – Zemplén Roland Mengyi a dodal, že ,,všetky opatrenia smerujúce k rozvoju tejto aktivity sú prioritné.”

,,Myslím si, že na základe doterajších nielen odborných, ale aj priateľských vzťahov, je dosiahnutie spomínaných strategických cieľov na veľmi dobrej ceste a v budúcnosti nemôžeme očakávať nič iné, iba úspech” dodal predseda Košického samosprávneho kraja. Zdenko Trebuľa.

Via Carpatia je historická cesta spájajúca Baltické more s Egejským. Jej rozvoj a rýchlejšie dobudovanie by mohlo mať veľký vplyv aj na ekonomický rozvoj krajín, vrátane rozvoja malého a stredného podnikania, vedy a výskumu, technológií a priemyselných parkov, ktoré sa nezaobídu bez dopravnej infraštruktúry a logistiky. Táto iniciatíva nie je nová. Slovensko sa na jeseň v roku 2012 na stretnutí zástupcov ministerstiev dopravy siedmich krajín v poľskom Lancute oficiálne pripojilo k Lancutskej deklarácii, ktorej cieľom je vybudovanie najkratšej cesty zo severu Európy na juh. Cesta označovaná ako Via Carpatia má viesť od litovského prístavného mesta Klaipeda cez Kaunas, poľské mestá Bialystok, Lublin a Rzeszów, cez Košice a maďarské mestá Miškovec a Debrecín, naprieč Rumunskom cez Oradeu (Veľký Varadín), Lugoj, Calafat a Konstancu, cez bulharskú metropolu Sofia a mesto Svilengrad a končiť by sa mala v gréckom Solúne. Pôvodnú Lancutskú deklaráciu v roku 2006 podpísali ministri dopravy štyroch krajín – Litva, Poľsko, Maďarsko a Slovensko.

Brusel plánuje rozvíjať tento koridor až po roku 2050. Z toho dôvodu národné vlády mu zatiaľ nevenujú veľkú pozornosť. Preto je potrebné vyvinúť iniciatívu zdola a iniciovať rozvoj tohto koridoru, ktorý má strategický význam pre regióny pozdĺž Shengenskej hranice. Práve tu môže Via Carpatia zohrať zásadnú úlohu. Pri iniciatíve zdola bude potrebné dostať za jeden rokovací stôl regióny pozdĺž koridoru a podpísať spoločnú dohodu na budovaní Via Carpatia. Ďalším krokom je vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti pre tento koridor s vyhodnotením možného prínosu pre sociálny a hospodársky rozvoj. Pri všetkých týchto náročných úlohách by mohlo Európske zoskupenie územnej spolupráce Via Carpatia zohrať významnú koordinačnú úlohu, a preto sú tieto ciele zahrnuté do stratégie EZÚS.

Medzi ďalšie strategické oblasti patrí podpora poľnohospodárskej výroby pomocou malých a stredných podnikateľov, tiež branding EZÚS Via Carpatia pomocou stredných a vysokých škôl a v neposlednom rade rozvoj a prezentácia kultúrnych a historických pamiatok na území oboch krajov.

Predsedom dozornej rady EZÚS Via Carpatia sa stal Oliver Kovács, zástupca riaditeľa Úradu KSK. Kancelária EZÚS Via Carpatia začala riadne fungovať 1. septembra 2013 na čele s riaditeľkou Juliannou Orbán Máté.

 

Autor/zdroj: jom/zb
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 07.03.2014 16:00
Upravené: 28.12.2021 10:18