Predsedom Via Carpatia je Mengyi, podpredsedom Trebuľa

Členmi dozornej rady sú za KSK Oliver Kovács a Daniela Szélesová, za župu BAZ Emese Sebők Szombatiné a Tibor Nagy. Na základe výsledkov výberového konania sa riaditeľkou EZÚS stala Julianna Orbán Máté. Zoskupenie bude mať sídlo v Košiciach.

„Založenie Európskeho zoskupenia územnej spolupráce Via Carpatia je výsledkom samostatnej zahraničnej politiky oboch regiónov, ktorú umožňuje legislatíva Európskej únie. Som presvedčený, že ak rozumne využijeme potenciál, ktorý sme získali, pomôžeme rozvoju obidvoch našich regiónov. Či už pôjde o projekty a programy cezhraničnej spolupráce, vypracovanie spoločných rozvojových stratégií, cestovný ruch, predstavenie a zachovanie kultúrneho dedičstva, ochrana životného prostredia, podpora investícií a vytvorenie cezhraničných logistických a priemyselných zón,“ povedal predseda KSK Zdenko Trebuľa.

„Nedávne stretnutie premiérov Slovenska a Maďarska v Budapešti aj na najvyššej úrovni potvrdilo, že rozhodnutie našich krajov o partnerstve bolo správne,“ dodal predseda župy BAZ Roland Mengyi. „Je prirodzené, aby sme spolupracovali, veď zo 64 hraničných priechodov medzi dvoma krajinami je 28 na rozhraní našich krajov. To dodáva váhu úlohám, ktoré sme si stanovili.“

Dohovor o založení EZÚS Via Carpatia a jeho Stanovy podpísali 9. januára v Košiciach najvyšší predstavitelia partnerských regiónov – predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa a predseda maďarskej župy Borsod-Abaúj-Zemplén Roland Mengyi. Právnu subjektivitu získalo zoskupenie k 31. máju 2013 zápisom na Registrovom úrade. Založenie zoskupenia vychádza z platnej európskej legislatívy a je prirodzeným výsledkom spolupráce dvoch regiónov, ktoré spájajú spoločné historické a kultúrno-jazykové tradície. Na ich území s rozlohou 14 tisíc km² žije vyše 1,5 milióna obyvateľov.

EZÚS je založené na dobu neurčitú. Financované bude z členských príspevkov a z prostriedkov z projektov spolufinancovaných Európskym spoločenstvom. Príjmami EZÚS môžu byť aj dotácie z iných verejných zdrojov a dary od fyzických a právnických osôb, dedičstvá a taktiež príjmy z vlastnej činnosti a príjmy z podnikateľskej činnosti. V budúcnosti by sa členmi zoskupenia mohli stať aj ďalšie partnerské regióny – Zakarpatská oblasť na Ukrajine, Podkarpatské vojvodstvo v Poľsku, ale aj Prešovský či Banskobystrický samosprávny kraj.

Zoskupenie územnej spolupráce bolo založené na uľahčenie a podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce. Jeho cieľom je posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť, predovšetkým prostredníctvom projektov alebo programov cezhraničnej spolupráce. Kľúčovým záujmom bude hlavne poradensko-konzultačná činnosť v oblasti regionálneho rozvoja, vypracovanie spoločných rozvojových stratégií v oblasti zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, podpora poľnohospodárskej produkcie (budovanie distribučných centier pre agrokomodity), cestovný ruch (kongresová turistika, tvorba ucelenej ponuky produktov pre jednotlivé mikroregióny, spoločné marketingové aktivity, infocesty pre touroperátorov), predstavenie a zachovanie kultúrneho dedičstva, spracovanie a implementácia spoločných projektov na realizáciu spoločných rozvojových stratégií, iniciatívy vedúce k získaniu riadenia programu cezhraničnej spolupráce financované z fondov EÚ na realizáciu spoločných projektov a spoločných rozvojových stratégií. Ďalším cieľom je integrácia v oblasti zdravotnej starostlivosti, v osobnej a cestnej doprave, komunálnych odpadoch, pri protipovodňových aktivitách a ochrane životného prostredia, pri budovaní cyklotrás, vo vinohradníckej oblasti Tokaj, v oblasti dodávky energie, krízového riadenia, podpore investícií a vytvorení cezhraničných logistických a priemyselných zón.

Via Carpatia plánuje spoločný postup aj v oblasti presmerovania medzinárodných tovarových tokov. Budú to hlavne iniciatívy k oživeniu intermodálnej dopravy v smere východ – západ a iniciatívy k budovaniu prepojenia sever - juh a zápisu Pobaltského koridoru (Via Carpatia) vedúceho pozdĺž Schengenskej hranice do európskej siete TEN-T.

Európske zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) a ich ciele

V júli 2006 bolo prijaté nariadenie európskeho parlamentu 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS). Návrh na vytvorenie EZÚS vzišiel z politického uznania právnej formy, v rámci ktorej by mohli spolupracovať verejné, ako aj súkromné orgány z rozličných členských štátov. Táto potreba bola mimoriadne citeľná, keď sa pri cezhraničných projektoch využívali aj verejné výdavky.

Prijatím Lisabonskej zmluvy sa „územná súdržnosť“ a „hospodárska a sociálna súdržnosť“ stala jedným z hlavných cieľov EÚ a samotný nástroj EZÚS bol vytvorený vyslovene na účel „územnej spolupráce“. Programovacie obdobie 2007 – 2013 pre štrukturálne fondy v súčasnosti naplno funguje a dokazuje narastajúcu tendenciu regionálneho prístupu v EÚ pri plánovaní a realizácii programov, čo predstavuje nové príležitosti aj pre EZÚS. V súčasnosti sa pripravuje revízia Nariadenia 1082/2006 o EZÚS, ktorá rozšíri niektoré oblasti spolupráce a právomoci EZÚS (napr. účasť verejných podnikov v EZÚS, spolupráca so súkromnými subjektmi, vyberanie poplatkov za infraštruktúru a pod.) a navrhne zjednodušenie podmienok registrácie EZÚS.

Takmer všetky členské štáty prijali začiatkom roka 2011 vnútroštátne právne ustanovenia o EZÚS. Slovenská republika prevzala Nariadenie do vnútroštátnej legislatívy zákonom č. 90/2008 Z. z. o európskom zoskupení územnej spolupráce. Iba v 3 krajinách so silne federálnou štruktúrou neboli ešte niektoré časti legislatívy prijaté. Pohľad na mapu EÚ ukazuje, že počet vytvorených a pripravovaných EZÚS je približne 40, pričom tie, ktoré sú už zriadené, zoskupujú viac ako 350 miestnych a regionálnych samospráv zastupujúcich 20 miliónov Európanov.

EZÚS je právnym nástrojom, ktorý umožňuje cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu. Predstavuje významný krok k zavedeniu práva regionálnych a miestnych orgánov na cezhraničnú spoluprácu. EZÚS je prvým útvarom, ktorý umožňuje zoskupenie samospráv rôznych členských štátov bez predchádzajúceho podpísania medzinárodnej dohody ratifikovanej národnými parlamentmi. Zainteresovaným stranám poskytuje nielen stabilný rámec spolupráce, ale aj široké možnosti na základe jeho právnej subjektivity, flexibility a uplatniteľnosti v rôznych oblastiach politiky EÚ. Cieľom EZÚS je cestou spolupráce posilňovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. EZÚS má právnu subjektivitu a spôsobilosť na právne úkony.

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 24.07.2013 12:00
Upravené: 28.12.2021 10:11