Potreba orientácie na výsledky

Výsledky volieb do VÚC 2013 potvrdili skutočnosť, ktorú niektorí z nás tušili už dávno a síce, že medzi voličmi a politikmi neustále narastá priepasť nedôvery. Podľa môjho názoru je to dôsledok toho, že politiky na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni sa stále viac vzďaľujú aktuálnym a akútnym potrebám priemerného alebo bežného človeka. Prečo je to tak, alebo čo je predpokladanou príčinou tohto nepriaznivého trendu?

Podľa môjho názoru je to skutočnosť, že hodnotenie politík na rôznych úrovniach sa rovnako na Slovensku ako aj v EÚ orientuje prevažne na procesy a nie na výsledky. Dlho som sa s týmto svojím názorom cítil osamotený, ako hlas volajúci na slovenskej púšti. Až nedávna konzultácia s pánom profesorom z kanadskej univerzity strategického plánovania mi potvrdila, že minimálne v Kanade a v USA to tak nie je. Pán profesor pripravuje na rok 2014 v rámci grantu na jednej zo slovenských univerzít doktorandské štúdium pre prvých desať PhD. hodnotiteľov politík. Bol som veľmi prekvapený, keď som sa dozvedel, že takáto špecializácia sa zatiaľ na Slovensku ani v Českej republike nevyučuje napriek množstvu univerzít, ktoré tu máme. Rovnako som nemohol pánovi profesorovi vysvetliť skutočnosť, prečo sme na Slovensku po roku 1989 upustili od systému plánovania údajne ekvivalentnému systému, ktorý sa v Kanade používa už 150 rokov. Prečo je teda taká dôležitá orientácia na výsledky? Uvediem zopár aktuálnych príkladov, ktorými sme sa v poslednej dobe na odbore regionálneho rozvoja zaoberali.

Príklad prvý. Centrálny koordinačný orgán pre štrukturálne fondy, ktorý pracuje pod Úradom vlády SR, pripravuje hodnotenie súčasného programového obdobia. Pri tejto príležitosti nám zaslal na pripomienkovanie návrh zadania pre hodnotiteľa (evaluatora). Mal som len jedinú, ale zásadnú pripomienku. Podľa pripravovaného zadania má hodnotiteľ vyhodnotiť plnenie cieľov Národného strategického referenčného rámca. To je jasný príklad orientácie na procesy. Výsledkom takéhoto hodnotenia bude konštatovanie, že procesy prebehli v súlade s platnými normami a ciele boli naplnené. Podľa orientácie na výsledky by mal hodnotiteľ v prvom rade vyhodnotiť, či ciele stanovené v Národnom strategickom referenčnom rámci boli stanovené správne, či to boli skutočne tie ciele, ktoré mohli vyriešiť akútne problémy zaostávania menej rozvinutých regiónov, na čo je kohézna pomoc určená. Takto by hodnotiteľ nutne narazil na fakt, že napriek implementovanej kohéznej pomoci rozdiely v menej rozvinutých regiónoch sa naďalej prehlbujú a preto je nevyhnutné niečo v systéme prerozdeľovania pomoci zmeniť. Hodnotenie politík slúži totiž ako spätná väzba a jeho úlohou je podľa môjho názoru zistiť v prvom rade, prečo stanovená politika nedosiahla želané výsledky a až druhotná je podľa mňa otázka, či boli dodržané stanovené procesy.

Príklad druhý. Ministerstvo hospodárstva dalo v súčasnosti do pripomienkovaného konania Správu o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie. Cieľom hospodárskej politiky je podľa materiálu konvergencia ekonomiky SR k ekonomikám vyspelých krajín EÚ pri udržaní dostatočnej úrovne sociálne ekonomickej súdržnosti, nástrojom politiky je tvorba priaznivého podnikateľského prostredia a reálnym výsledkom je ďalšie ubúdanie pracovných miest. To všetko sa môžete dočítať v jednom a tom istom materiáli, od toho istého ministerstva. Riešením je podľa materiálu pokračovanie tvorby priaznivého podnikateľského prostredia odstraňovaním bariér administratívnej záťaže podnikania. Klasické hodnotenie zamerané na procesy. Ak by sa hodnotenie zameralo na výsledky, hodnotiteľ by musel naraziť na fakt, že napriek už 15 rokov trvajúcemu odstraňovaniu bariér podnikania na Slovensku, pokračuje stagnácia resp. neustály pokles miezd a narastanie nezamestnanosti. Musel by naraziť na fakt, že podpora smeruje prevažne k veľkým hráčom, dôkazom čoho je skutočnosť, že: "Hlavným faktorom postupne sa zlepšujúcej ekonomickej aktivity však naďalej zostáva čistý export..." (citát z materiálu). Musel by naraziť na fakt, že 60% pracovných miest tvoria naopak malé a stredné podniky, ktoré dostávajú zo strany štátu minimálnu podporu a maximálne administratívne bariéry a daňové zaťaženie. Hodnotiteľ by nutne musel položiť otázku, ako chce ministerstvo reálne podporiť rast domácej spotreby pri stagnujúcich resp. klesajúcich mzdách a rastúcej nezamestnanosti? Musel by vyhodnotiť, že hospodársky rast zabezpečovaný cestou čistého vývozu a nie cestou domácej spotreby, je kontraproduktívny.

Dali by sa uviesť ešte ďalšie príklady hodnotenia orientovaného na procesy. Mojím cieľom však bolo poukázať na skutočnosť, že ak nezačneme hodnotenie politík na rôznych úrovniach orientovať na výsledky, nezistíme skutočné príčiny ich zlyhávania a nezabránime ich ďalšiemu vzďaľovaniu sa od reálnych a akútnych potrieb väčšiny slovenskej populácie. A voliči budú pravdepodobne, úmerne zhoršovaniu sa ich sociálnej a ekonomickej situácie, na toto vzďaľovanie sa politík ich reálnym potrebám reagovať stále citlivejšie.

Autor/zdroj: imrich.fulop@vucke.sk
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 12.12.2013 06:00
Upravené: 28.12.2021 10:13