Nerozumiem, asi som ovca

V poslednej dobe nadobúdam stále intenzívnejší pocit, že asi som ovca. Naposledy som mal ten pocit pri komentovaní výsledkov druhého kola volieb do VÚC v Košickom kraji v médiách. Priznávam bez mučenia, že nerozumiem obsahu pojmov pravica a pravicová politika, s ktorými médiá s obľubou operujú. Nerozumiem, ako môže pravicový kandidát vyhlásiť, že pri 5,7 percenta získaných hlasov všetkých voličov sa mu podarilo zjednotiť pravicu v Košickom kraji, nerozumiem, ako môže ísť pravicový kandidát do volieb s ľavicovo orientovaným programom zameraným na riešenie nezamestnanosti a chudoby a získať hlasy pravicového voliča, nerozumiem, asi som ovca.

Keď jedna zo zdravotných poisťovní spustila reklamnú kampaň proti zlúčeniu zdravotných poisťovní, použila slogan „Nie som ovca“, ktorý sa pomerne dobre ujal vo verejnosti, najmä na internete. Ovcou mal byť ten, kto súhlasil so zlúčením zdravotných poisťovní. Zlúčenie bolo však len zástupným problémom, ktorý mal pravdepodobne odpútať pozornosť verejnosti od zásadného problému, ktorým je tvorba zisku zdravotných poisťovní. Tvorba zisku zdravotných poisťovní je možno v súlade so súčasne platnou legislatívou, navyše posvätená Bruselom, ale z pohľadu morálky je odsúdeniahodná. Zisk je údajne definovaný ako odmena podnikateľa, zrejme za podnikateľské riziko. Ak však podnikateľ nenesie žiadne riziko, pretože jeho príjmy, zdravotné odvody, sú garantované zákonom, za čo by mu mala prislúchať odmena vo forme zisku? Podľa tejto logiky by mohlo spokojne tvoriť zisk aj ministerstvo financií po jeho predchádzajúcej privatizácii. Navyše niekoľko súkromných ministerstiev financií by zároveň vytváralo konkurenčný tlak na znižovanie výdavkov štátneho rozpočtu. V čom je rozdiel, nerozumiem, asi som ovca.

Podobne pravica by mala presadzovať pravicovú politiku. Čo je ale pravicová politika? Podľa môjho názoru ide o vytváranie prostredia vhodného pre podnikanie. Čo je cieľom podnikania? V súčasnosti je to už len jediný cieľ a to maximalizácia zisku. Potiaľ vyzerá byť všetko v poriadku, kto by nechcel maximalizovať svoj zisk? V rámci plánovania regionálneho rozvoja si však musíme klásť aj ďalšiu otázku: „Aké sú dopady takéhoto podnikania na zvyšok spoločnosti?“ Nie všetci členovia spoločnosti majú totiž možnosť maximalizovať svoj zisk, podobne ako v kasíne môže síce hrať každý, no vyhrať môžu len niektorí. Pápež František k tomu výstižne povedal: „Vytvorili sme nové modly. Uctievanie zlatého teľaťa si našlo nový a bezcitný obraz v kulte peňazí a diktatúre ekonomiky, ktorá je beztvárna a chýba jej akýkoľvek skutočne humánny cieľ.“ A tak práve honba za maximalizáciou zisku bez ohľadu na jej dopady na zvyšok spoločnosti spôsobuje, že postupne a neustále narastá nezamestnanosť a chudoba. A riešenie tohto problému rastúcej nezamestnanosti a chudoby je práve v obmedzovaní podnikania na udržateľnú mieru, akceptovateľnú nepodnikateľskou verejnosťou, o čo sa snaží pre zmenu ľavicová politika. Ako teda môže ten istý pravicový politik na jednej strane podnikanie podporovať a na strane druhej ho obmedzovať, nastoľovaním reálnych riešení otázok nezamestnanosti a chudoby, nerozumiem, asi som ovca.

Zrejme to budem musieť konzultovať so zverolekárom, alebo, že by bol problém niekde inde?

Autor/zdroj: imrich.fulop@vucke.sk
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 26.11.2013 06:00
Upravené: 28.12.2021 10:13