Štyri samosprávy z troch krajín chcú podporiť medzinárodný koridor Via Carpatia

Maršálek poľského Podkarpatského vojvodstva Wladyslaw Ortyl, predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa, podpredseda Prešovského samosprávneho kraja Štefan Bieľak a predseda zastupiteľstva maďarskej župy Borsod-Abaúj-Zemplén Dezső Török tak deklarovali, že sa dohodli na pravidlách a princípoch vzájomnej spolupráce pri realizácii aktivít smerujúcich k napĺňaniu cieľov Lancutskej deklarácie pri vybudovaní dopravného koridoru Via Carpatia.

Budovanie dopravného koridoru Via Carpatia, ktorý vedie pozdĺž Schengenskej hranice, v rámci európskej siete TEN-T, má širší národohospodársky význam. Východná oblasť Slovenska spolu so severovýchodnou oblasťou Maďarska a juhovýchodnou oblasťou Poľska má veľký význam pre európsku politiku priestorového plánovania. Toto územie je dôležité aj z hľadiska rozvoja celého karpatského regiónu, nadregionálnej spolupráce v európskom priestore i z pohľadu medzinárodných dopravných prepojení zo severu na juh.

Dopravný koridor Via Carpatia má významný potenciál. Môže prispieť k hospodárskemu rozvoju zúčastnených krajín. Nielen prostredníctvom vytvorenia nových pracovných miest v malých a stredných podnikoch, ale aj vo vede a výskume, technológiách a priemyselných parkoch. Tie nemôžu fungovať bez dopravnej infraštruktúry a logistiky.

„Hoci to nie je nová myšlienka, v súčasnosti sa ešte stále nepristúpilo k jej realizácii. Pre nás to bol ale jeden z dôvodov, aby sme spojili svoje sily. Košický samosprávny kraj a Boršodsko – Abovsko - Zemplínska župa koncom mája 2013 vytvorili Európske zoskupenie územnej spolupráce Via Carpatia. Jeho najpodstatnejším cieľom je podporiť vybudovanie severojužného dopravného koridoru Via Carpatia. Brusel plánuje rozvíjať tento koridor až po roku 2050. Národné vlády mu preto zatiaľ nevenujú veľkú pozornosť. Naše zoskupenie Via Carpatia vyvíja iniciatívu zdola. Snažíme sa podporiť rozvoj tohto dopravného koridoru ešte pred rokom 2050, pretože má strategický význam pre regióny pozdĺž Schengenskej hranice. Ich ekonomická situácia nie je práve najlepšia. Väčšinou ide o zaostávajúce regióny s pomerne vysokou mierou nezamestnanosti. Rozvoj a rýchlejšie dobudovanie dopravného koridoru Via Carpatia bude mať veľký vplyv na ekonomický rozvoj regiónov, cez ktoré prechádza,” uviedol predseda KSK Zdenko Trebuľa, ktorý verí, že tento prejav spoločnej vôle regionálnych samospráv troch krajín neostane bez povšimnutia Európskej komisie.

Hlavnými cieľmi spolupráce štyroch regionálnych samospráv sú aktivity smerujúce k zaradeniu dopravného koridoru Via Carpatia do siete TEN-T v celej dĺžke hlavnej dopravnej siete Európskej únie (core network) a dobudovaniu častí dopravnej infraštruktúry tvoriacej dopravný koridor Via Carpatia v jednotlivých regiónoch. Regióny budú hľadať riešenia pre rozvoj daného regiónu využívajúc potenciál dopravného koridoru Via Carpatia. Keďže dohoda je otvorený dokument, chcú vyzvať aj ďalšie regióny pozdĺž Via Carpatia, aby sa pripojili k spolupráci a posilnili tak účinnosť vykonávaných opatrení.

Regionálne samosprávy sa budú vzájomne informovať o možnostiach financovania spoločných cieľov prostredníctvom fondov Európskej únie, vypracovávať, implementovať a vyhodnocovať spoločné projekty i strategické materiály a akčné plány súvisiace s Via Carpatia.

Via Carpatia, ako najkratšia cesta zo severu Európy na juh, spája Litvu, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Via Carpatia bude viesť od litovského prístavného mesta Klaipeda cez Kaunas, poľské mestá Lublin a Rzeszów, slovenské mestá Košice a Prešov, maďarské mestá Miškovec a Debrecín, rumunské mestá Oradea (Veľký Varadín), Lugoj, Calafat a Konstanca, cez bulharské mestá Sofia a Svilengrad a končiť bude v gréckom Solúne.

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 17.04.2015 13:00
Upravené: 28.12.2021 10:33