V novom banskom skanzene v Gelnici ožíva unikátny pochwerk

Ak chcete na vlastné oči vidieť, ako sa v 17. storočí spracovávala ruda, v Gelnici máte jedinečnú možnosť. Vo vznikajúcom banskom skanzene ožil unikátny historický drviaci banský stroj pochwerk. Poháňa ho voda z neďalekého Turzovského jazera a je súčasťou bane Jozef. „Som presvedčený, že sa z pochwerku v Gelnici stane vyhľadávaná turistická atrakcia, pretože najbližší takýto funkčný stroj sa nachádza až v Nemecku. Teším sa, že sa tento unikát podarilo sprístupniť aj vďaka podpore z nášho krajského dotačného programu Terra Incognita. Vzniká tak jediný zážitkový projekt svojho druhu v cestovnom ruchu v našom kraji,“ uviedol predseda Košického samosprávneho kraja (KSK) Rastislav Trnka.

Pred 300 rokmi slúžil stroj na oddeľovanie drobnej žily od ostatnej horniny. Následnými procesmi bolo možné získať napríklad jednu zo zložiek na výrobu medi. Celkové náklady na projekt prevýšili 22-tisíc eur. „Košický samosprávny kraj na tento účel vyčlenil cez program Terra Incognita 13 285 eur,“ doplnil Trnka.

Pochwerk je prvým objektom plánovaného banského skanzenu v Gelnici. Mesto Gelnica chce v blízkosti vysunutej expozícii Baníckeho múzea – Bani Jozef vytvoriť areál s ukážkami banských strojov, klopačky, drviacich stolov a ukážok ďalších povrchových objektov a zariadení, ktoré sa v tomto regióne používali. V skanzene má vzniknúť historický banský domček a vláčik. Odhadovaná celková investícia je 200 000 eur. „Pri návšteve Baníckeho múzea, banského chodníka, bane Jozef a banského skanzenu získajú turisti viacero na seba nadväzujúcich informácii. Návšteva Hnileckej doliny sa tak stane najväčšou baníckou zážitkovou atrakciou v Košickom kraji a zároveň priblíži históriu Gelnice ako kráľovského banského mesta,“ hovorí primátor Gelnice Dušan Tomaško.

V lete pribudne k pochwerku tavná pec na meď z oblasti Smolníka a Hnileckej doliny zo začiatku 18. storočia. V minulosti slúžila na takzvanú prvú špinavú tavba v procese získavania medi. Tento typ pece sa nezachoval a doposiaľ nebol rekonštruovaný, ide teda o rekonštrukciu zariadenia po 300 rokoch. Kraj na ňu v rámci dotácie z Terra Incognita prispel sumou 11-tisíc eur.

Autor/zdroj: JUDr. Anna Činčárová
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 03.06.2019 14:00
Upravené: 21.12.2021 16:41