Koncepcia budovania diaľkovej siete cyklistických trás v Košickom kraji

Od roku 2010, keď sa Košický samosprávny kraj začal intenzívne venovať problematike cykloturistiky, sa zapojil a spolupracoval na troch medzinárodných projektoch: BICY – mestá a krajiny bicyklov (partneri zo 6 krajín) – realizoval Úrad KSK; ACCESS TO MOUNTAINS (5 partnerských krajín) - realizovala Agentúra na podproru regionálneho rozvoja Košice, n.o.; BICYKLOM AJ ZA HRANICE (partneri z 2 krajín) – hlavným partnerom a koordinátorom bol Košický samosprávny kraj.

Vďaka týmto projektom sa podarilo jasne identifikovať jeden z hlavných problémov rozvoja cykloturistiky v Košickom kraji – je ním nízka úroveň pripravenosti cyklistickej infraštruktúry v kraji. Z tohto dôvodu sa začali pripravovať strategické a plánovacie dokumentácie, ktoré odštarovali proces nevyhnutný na prípravu investičných zámerov v oblasti cykloturistiky. „Dnes už môžeme skonštatovať, že Košický samosprávny kraj je oveľa viac ako kedykoľvek predtým pripravený na reálny rozvoj cykloturistiky,“ hovorí krajská cyklokoordinátorka Adriana Šebešová.

Ako príklady dobrého plánovania slúžia medzinárodná cyklistická trasa EuroVelo 11, či Zemplínska magistrála, ktoré sa stali súčasťou zoznamu verejne prospešných stavieb v územnom pláne VÚC. Vďaka týmto aktivitám sa podarilo pripraviť na realizáciu stavby cyklistických cestičiek v dĺžke 31 km. Je medzi nimi napríklad:

1. Galéria okolo skaly ponad rieku Hornád, ktorá umožní cyklistom ale aj peším bezpečne sa dostať z Košíc do Družstevnej pri Hornáde a následne ďalej dolinou Hornádu až ku vodnej nádrži Ružín.

2. Úsek cyklistickej cestičky Košice - Nižná Myšľa - Ždaňa - Čaňa - Trstené pri Hornáde, ktorá umožní cyklistom získať bezpečené prepojenie medzi mestom a spádovými obcami prostredníctvom samostatných cyklistických cestičiek.

3. Cyklistické cestičky okolo Zemplínskej Šíravy, vrátane novej lávky pre cyklistov cez nápustný Šíravský kanál, ktoré umožnia bezpečné a atraktívne prepojenie pre cyklistov z mesta Michalovce až ku vodnej nádrži, do obce Kaluža.

Okrem veľkých investičných stavieb sa podarilo získať aj ďalšie externé finančné prostriedky na obnovu značenia cykloturistických trás a realizáciu drobnej infraštuktúry pre cyklistov: Z celkového počtu 1578 km cykloturistických trás (CTT) v Košickom kraji (údaj o dĺžke z roku 2016) bolo v rokoch 2013 - 2016 preznačených 620 km cyklotrás na území celého kraja. Do obnovy sa zapojili predovšetkým miestne cyklistické združenia a správcovia cyklotrás.

Pre lepší prehľadu o stave a polohe cykloturistických trás spracoval referát cestovného ruchu mapy, kde je zachytený ich aktuálny stav

Koncepcia kostrovej  siete cyklistických trás v Košickom kraji

Významným výstup projektu Bicyklom aj za hranice je koncepcia Kostrovej siete cyklistických trás. Trasy zaradené do tejto hlavnej siete s celkovou dĺžkou 528 km majú nielen turistický, ale aj dopravný význam pre miestnych obyvateľov, pretože predstavujú bezpečnú dopravu pre cyklistov. Tento dokument jasne konkretizuje, ktoré opatrenie je potrebné prijať na to, aby sa výrazne zlepšila kvalita cyklistickej infraštruktúry a Košický kraj sa stal vyhľadávanou cyklistickou destináciou.

Hlavné zistenia a odporúčania:

Cyklisti sa v rámci navrhovanej kostrovej siete budú pohybovať až 78 % mimo hlavného dopravného priestoru a len 22%v hlavnom dopravnom priestore komunikácií s nízkou intenzitou dopravy. V praxi to znamená 412 km segregovaných cyklotrás a 116 km v koridore ciest III.triedy. Bodové križovanie ciest 1. triedy je v piatich prípadoch. Bodové križovania so železničnou traťou v zásade využívajú výlučne existujúce železničné priecestia; preferencia mimoúrovňových križovaní.

Až 116 km tvoria cyklotrasy po hrádzach riek. Tieto línie sú pre cyklistov zaujímavé nielen preto, že vedú v atraktívnom prostredí riečnych biokoridorov, ale aj preto, že zaručujú minimálne výškové prevýšenie, a tak sú vhodné pre každého cyklistu, najmä pre veľkú skupinu rodičov s deťmi.

Využitie bývalých železničných stavieb napríklad v koridore tzv. Bohumínskej železničnej trate v katastri obce Margecany. Pôvodne jednokoľajná trať sa  modernizovala, ale viaceré torzá zo železničného telesa zostali, a tak pre nás poskytujú príležitosť využiť ich pre potrebu cyklotrás. Okrem známeho Bujanovského tunela, ktorý je potrebné zrekonštruovať, sú to železničné násypy a zárezy, piliere po železničných mostoch, ktoré sa núkajú na opätovné oživenie.

Rozsah stavebných opatrení – z koncepcie vyplýva, že až 49 % z navrhovanej siete je hotových, 25 % si vyžaduje rekonštrukciu a len 26 % je potrebné realizovať ako novostavbu, čo predstavuje 138 km nových cyklistických, prípadne účelových komunikácií.

Odhadovaný rozpočet (stavebné náklady) bez objektov a nákladov na majetkoprávne vysporiadanie je 22 miliónov eur pre celý kraj.

Za hlavné priority boli určené nasledovné úseky:

Vetva A – EuroVelo 11 

1. premostenie okolo skaly prostredníctvom tzv Galérie nad Hornádom
2. Prepojenie mesta Košice a Čane (10,762 km).

Vetva B – Zemplínska

1. Premostenie nápustného Šíravského kanálu prostredníctvom lávky pre cyklistov
2. Prepojenie mesta Michalovce do obce Kaluža prostredníctvo segregovanej cyklistickej cestičky (13,495 km)
3. Prepojenie obce Lúčky a Zalužice segregovanou cyklistickou cestičkou okolo Šíravy (5,17 km).
4. Prepojenie mesta Michalovce a obce Stretavka po rekonštruovanej ľavobrežnej hrádzi rieky Laborec  (17,839 km).

Vetva C -Gemerská

1. Prepojenie významnej cyklistickej lokality Gemerská Hôrka a obce Slavec cyklotrasou po modernizovanej hrádzi rieky Slaná (11,352 km). V rámci úseku nutne riešiť križovanie cez cestu 1.tr. v katastri obce Vidová – už pri plánovaní projektovej dokumentácie cesty R4 vedenej v tomto koridore!
2. Prepojenie obce Brzotín,  mesta Rožňava s obcou Betliar prostredníctvom segregovanej cyklistickej cestičky (14 km).
3. Prepojenie lokality Dobšinská ľadová jaskyňa v smere do Hrabušíc pozdĺž cesty 1.tr. a to prostredníctvom segregovanej cyklistickej cestičky v katastri mesta Dobšiná (0,756 km).

Vetva D – Hornádska

1. Vybudovanie úseku segregovanej cyklotrasy v úseku Margecany – Kluknava (5,17 km)
2. Prepojenie mesto Krompachy  – Kolinovce – Spišské Vlachy (2 km).
3. Oprava Bujanovského tunela pre potreby prejazdu cyklistov (600 m)
4. Prepojenie mesta Spišská Nová Ves a obce Hrabušice prostredníctvom segregovanej cyklistickej cestičky (17,84 km).
5. Vyznačenie cykloturistickej trasy v úseku Družstevná pri Hornáde – Margecany –
   (40 km)

Vetva E – Abovská

1. Vybudovanie úseku segregovanej cyklistickej cestičky v koridore účelovej komunikácie od obce Zádiel po Hrhov, žel. stanica. Vyriešenie bezpečného prejazdu cyklistov cez cestu 1. tr. v smere ku rybníkom (3,369km).
2. Vybudovanie segregovanej cyklistickej cestičky v EKO úprave od Hrhovských rybníkov do obce Jablonov nad. Turňou v koridore poľnej cesty (5,76 km).
3. Prepojenie chodníkom pre cyklistov od obce Silica po Kečovo (územie NP).
4. Vyznačenie cykloturistickej trasy v úseku Gyňov – Zádiel (50 km).

Vetva F – Tokajská

1. Prepojenie obcí Nižná Myšľa a Vyšná Myšľa – potreba riešiť malú lávku cez riečku Olšava (7,12 km).
2. Pri výstavbe preložky cesty 2.tr. okolo obce Slanec zakomponovať riešenie cyklotrasy vo vnútornom priestore medzi obcou a cestou.
3. Vybudovať segregovaný cyklistický chodník Slivník – Čerhov – Slovenské Nové mesto (29 km).

Vetva G – Dolnozemplínska

1. Vyznačenie cykloturistickej trasy v plnom rozsahu – 45 km.

Odhadované náklady na výstavbu prioritných úsekov:

Kostrová sieť cyklistických trás -  orientačný rozpočet
Pracovný názov	cyklistické cestičky	rekonštrukcie  ÚK a hrádzí	vyznačenie CCT	spolu v €
Vetva A	2 604 000	368 280	13 468,5	2 985 748,5
Vetva B	2 646 840	1 484 800	24 071,1	4 155 711,1
Vetva C	2 652 000	1 442 000	18 988,2	4 112 988,2
Vetva D	1 800 360	1 082 680	6 232,5	2 889 272,5
Vetva E	3 086 160	498 120	17 764,2	3 602 044,2
Vetva F	3 772 320	411 640	16 459,8	4 200 419,8
Vetva G	0	0	13 512,0	13 512,0
spolu	16 561 680	5 287 520	110 496,3	21 959 696,3

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 02.06.2017 12:30
Upravené: 21.12.2021 16:05