História tabakovej továrne

Historická TabačkaV rokoch 1951 - 53 väčšiu časť areálu rekonštruovali pre potreby odborného učilišťa Aurela Stodolu. To spolu s celým priestorom tabakovej továrne prešlo delimitáciou na Košický samosprávny kraj. Po čase bolo učilište v rámci racionalizačných krokov zlúčené s podobnou strednou školou v Šaci. Budovy v areáli na Strojárenskej ulici využíva Úrad KSK čiastočne pre svoje potreby, časť z nich prenajíma iným subjektom.

O založení tabakovej továrne sa rozhodlo v roku 1850 a bolo výsledkom hospodárskej politiky štátu. Svoju činnosť začala o rok neskôr, presnejšie 16. augusta 1851 na Zimmerplatze a v týchto začiatkoch v nej pracovalo 13 stálych robotníkov a zopár učňov. Koncom roka však počet zamestnancov stúpol na 40, ktorí v roku 1851 vyrobili 25 800 ks cigár trojakej akosti. Situačný plán stavebného pozemku továrne z roku 1853 napovedá, že z východnej strany je ohraničená pozemkom garbiarskeho majstra Citóa, zo západnej strany Istványiho pozemkom a pozemkom Eisenmayera. V areáli sa okrem samotných továrenských budov nachádzajú 2 sklady, studňa a pivnica. V ďalších rokoch vzrástol počet robotníkov, ale rozšíril sa aj sortiment a produkcia, pribudla nová dvojposchodová budova. V roku 1854 v nej pracovalo už 349 robotníkov a vyrobilo sa 10 miliónov ks cigár a spracovalo sa zhruba 1200 kg tabaku.

V roku 1857 tu bolo už 430 robotníkov, cigár sa vyrobilo 21,2 milióna ks a spracovalo sa približne 14 000 kg tabaku. Neskôr boli zriadené aj zámočnícka stolárska dielňa a ďalšie budovy. Kapacitne však nevyhovovali najmä skladové priestory, za účelom vybudovania nových od mesta kúpili susedný pozemok. Staré budovy v roku 1865 zbúrali, na ich mieste o rok neskôr stáli nové budovy riaditeľstva, obytné priestory a sklady, ale aj ústredne pre zásobovanie predajní tabaku mimo mesta. V továrni mali dokonca aj svojho lekára, ktorého miesto sa v roku 1868 uvoľnilo, pričom hľadali nového a ponúkali mu plat 300 zlatých ročne s jedinou podmienkou - mal ovládať slovenčinu a mal mať o tom aj potvrdenie. Od roku 1866 výrobu uľahčil Sieglov parný stroj na výrobu fajkového tabaku.

Historická Tabačka

Zvyšovanie výroby a vzrast počtu zamestnancov v 70-tych rokoch 19. storočia zapríčinili, že z kapacitných dôvodov továreň odkúpila miesto, kde boli predtým stajne delostreleckého útvaru a začala od roku 1883 stavať novú budovu. Plocha továrne sa tak rozšírila až po vtedajšie námestie Františka Jozefa. V roku 1874 bola schválená výstavba nového skladu továrne, ktorá bola ministerstvom dotovaná sumou 50 000 zlatých. V budúcom roku bol na tieto účely vyvlastnený pozemok v blízkosti továrne. V roku 1871 fabrika vyprodukovala 6173 metrických centov cigár a 34 816 metrických centov fajčiarskeho tabaku, o rok to už bolo 7224 metrických centov cigár a 36 760 metrických centov fajčiarskeho tabaku.

V roku 1874 strojový inventár továrne obsahoval parný stroj so silou 16-20 konských síl, dva parné kotly, 4 rezačky tabaku, okrem toho 3 rezačky v rezerve, filtrovacie stroje na čistenie zrezaného tabaku, rezačky, sústruhy, vŕtačky, vrtáky, hydraulický lis na lisovanie surového tabaku po 25 a 50 konských síl, vodné čerpadlo na napájanie veľkých vodných rezervoárov, parný výťah (lanovka) na dopravu do a zo skladových miestností a ďalšie na výrobu tabaku a cigár nevyhnutné strojové zariadenie. Zamestnanci mali k dispozícii 82 stolov (1 stôl na 16 ľudí ). Na balenie cigár slúžilo 5 veľkých tabúľ s 11 strojmi na viazanie, na prípravu tabakových listov a vreciek boli k dispozícii 3 tabule. Na zabezpečenie továrne pred požiarom boli naporúdzi 2 hlásiče požiaru.

Historická TabačkaV r. 1871 v továrni pracovalo 46 mužov a 1260 žien, v r. 1872 to bolo 58 mužov a 1320 žien, v r. 1873 už 61 mužov a 1329 žien. Mužskí a ženskí zamestnanci boli podľa mzdy rozdelení do dvoch tried: úkolová mzda a denná mzda. Platy v nich sa líšili: úkolový robotník - muž zarobil v roku 1871 od 40 do 80 grajciarov za deň, v r. 1872 to bolo 75-90 gr./deň, v r. 1873 70-95 gr./deň. Ženy tejto kategórie mali v r. 1871 dennú mzdu medzi 40-80 gr., v r. 1872 medzi 40-80 gr. a v r. 1873 medzi 50-90 gr. Denná mzda denného pracovníka (nádenníka) - muža sa v r. 1871 pohybovala medzi 30 - 80 gr. Ženy - nádenníčky v r. 1871 zarobili za deň 40 - 100 gr. V továrni sa využívala aj týždenná mzda a tú poberali zámočník, stolár a murár, čiže technická obsluha podniku. Ich týždenná mzda sa v týchto rokoch pohybovala medzi 6 zlatými a 40 grajciarmi až k 7 zlatým 50 grajciarom. V týchto časoch sa v košickej továrni spracovávali tabakové listy týchto značiek: jemná Java, surová Java, Carmen, Palmyra a jemný Havannah (vyrábali sa z neho cigary rovnomennej značky, ako novinka vyrábané v továrni od r. 1872, cena ktorých bola 6 grajciarov za 1ks).

Aj keď po roku 1874 nastal určitý útlm vo výrobe, už v roku 1880 v továrni pracovalo 1519 robotníkov, z toho 1412 žien a 27 detí a produkcia dosiahla v počte ks vyrobených cigár číslo 100 miliónov ks. Do roku 1879 v továrni pôsobil ako riaditeľ Leopold Lipp, po ňom Adolf Stőckl, ktorý do roku 1880 pôsobil v Smolníckej tabakovej továrni. Od tohto roku až do apríla 1900 bol riaditeľom Anton Strache. Od roku 1889 vstúpilo do platnosti nariadenie ohľadne kurzu kultúry pre detských robotníkov továrne, v ktorom sa učili čítať, písať a počítať a popri tom sa zúčastňovali výučby náboženstva. V roku 1890 tu pracovalo 1260 robotníkov a rozloha bola 1900 siah (6480 m²). Novinkou bolo zavedenie tzv. času na odpočinok - obedňajšia prestávka. Zaviedli sa aj opatrenia zamerané na zvyšovanie dôchodkovej mzdy chorých pracovníkov a starostlivosť o nich. Fungovala aj tzv. závodná kuchyňa v rámci zabezpečenia zdravia pracovníkov, ktorá však nemala veľký úspech, pretože robotníci nemali na stravu veľké nároky.

V r. 1900 oslávila továreň 50 ročné výročie činnosti. V nasledujúcom roku bolo zavedené parné kúrenie a vodovod a podnik mal 9 budov a využíval 16 parných strojov. Vyrobilo sa 75 miliónov ks cigár. V roku 1899 s začala výroba cigár Regallitas a Trabuco. Továreň bola zastúpená aj na Parížskej výstave, kde vystavovala 500 ks cigár značky Millares a 1009 ks značky G. B. Virginia V tej dobe padli aj návrhy, aby továreň zamestnávala väzňov ako lacnú pracovnú silu, túto požiadavku však zamietli z dôvodu ohrozenia práce veľkého počtu rodín.

Väčšina zamestnancov továrne boli kmeňoví robotníci, boli prípady, keď do práce chodila stará mama s vnukom, alebo aj manželia. Staré továrenské budovy už postupne dosluhovali, a tak sa v roku 1904 zrodili plány na generálnu opravu, ktorá mala byť efektívnejšia ako drobné opravy, ktoré sa v tej dobe realizovali. Začala sa množiť nespokojnosť s pracovnými podmienkami a požiadavky na obmedzenie pracovnej doby, robotníčky pracovali často v dusivom ovzduší za malý zárobok, ktorý činil týždenne 10-12 korún. Najviac ľudí pracovalo vo výrobni cigár, spolu 810 robotníčok. Jedna skúsená pracovníčka vyrobila týždenne 1200-1300 ks cigár, avšak tie menej skúsené vyrobili len 800-900 ks cigár.

V r. 1917 musela továreň obmedziť výrobu kvôli nepriaznivým hospodárskym pomerom v období 1. svetovej vojny, čo znamenalo vstúpenie robotníčok do štrajku. Začiatkom 30-tych rokov 20. storočia boli v tesnej blízkosti továrne postavené byty pre robotníkov. Podľa plánu mesta z roku 1936 môžeme identifikovať 9 jednotlivých objektov tabakovej továrne: 1. administratívna budova (riaditeľstvo továrne), 2. sklad (juhovýchodné nárožie), 3. dielne, sklady (západný objekt), 4. rezačka tabaku, 5. sušiarne, sklady, 6. sklady tabakových listov, 7. sklady tovaru, byt (terajšia Gorkého ulica), 8. výrobná hala (Garbiarska ulica), 9. kotolňa, komín

Spracoval Mgr. Richard Papáč, Východoslovenské múzeum Košice

Literatúra a pramene

  • Mihóková, M.: Hospodársky život v Košiciach v rokoch 1848-1918. I. a II. ŠVK Košice 1984
  • Mihóková, M.: Výtvarný život a výstavba Košíc v rokoch 1848-1918. ŠVK Košice 1986
  • Kaschauer Zeitung ( KZtg ) - 16.7.1873, s. 2, 22.6.1872, s. 3,8.4.1874, s. 2, 30.12.1874, s. 1, 6.2.1883, s. 2
  • Kassai Munkás - 23.12.1911, s. 3-4
  • Felsőmagyarország ( Fmagy ) - 3.1.1901, s. 1-2,17.3.1901, s.5, 16.7.1904, s. 4
  • Pannonia - 14.3.1879, s. 2
  • Oberungarische Zeitung - 6.2.1852, s. 112
  • Sziklay János, Borovszky Samu - Magyarország vármegyei és városai I. kötet: Abauj – Torna vármegye és Kassa. Budapest 1896
  • Obzor - noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život 1868
  • Archív mesta Košice ( AMK ) - III/A 20 - Plán objektu košickej tabakovej továrne 1853
  • AMK - Évi irományok névsora kőzigazgatási tárgyakban 1875
  • Krajský pamiatkový úrad Košice - Aktualizačný list národnej kultúrnej pamiatky Tabaková továreň

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil:
Vytvorené: 22.06.2015 13:34
Upravené: 22.06.2015 13:36

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Knihy na dosah Via Carpatia