Výročie oslobodenia na Dargove aj s vynovenou sieňou bojovej slávy

Súčasťou pietneho aktu bude aj prezentácia činnosti klubu vojenskej histórie Čapajev, ukážky zbraní a tvorivé dielne pre deti. Svoju knihu Spomienky z dargovského bojiska predstaví Peter Novýkmec. Publikácia je zaznamenaním autentických výpovedí pamätníkov, ktorí boli svedkami vojnových udalostí počas 2. svetovej vojny. Je výsledkom zberateľského úsilia a terénneho výskumu, zaznamenaním autentických výpovedí pamätníkov o prechode frontu regiónom pod Slanskými vrchmi na prelome rokov 1944 -1945.

Autorom súsošia na pamätníku je košický akademický sochár Vojtech Löffler a autorom kompletného architektonického riešenia bol akad. arch. B. Janský. Pomník bol postavený v rokoch 1954 – 1955. V tom čase však stál bližšie k ceste. V roku 1965 ho za pomoci ťažkej stavebnej techniky a koľajníc presunuli na súčasné miesto. Stojí presne tam, kde kedysi bolo mínové pole, na ktorom padlo veľa osloboditeľov. Na znak toho okolo pomníka vybudovali ružový sad, kde červené kvety pripomínali krvavú históriu. Ružový sad však už zanikol. Na druhej strane cesty sa nachádzajú vojenské tanky, nižšie protilietadlové delo a náučný chodník. Sieň bojovej slávy prevzalo do svojej správy Kultúrne centrum Abova v Bidovciach, kultúrne zariadenie KSK.

Sieň bojovej slávy bola v zlom technickom stave, preto prešla v uplynulých mesiacoch prvou etapou rekonštrukcie. Ešte pred príchodom zimy opravili strechu, aby sa odstránilo zatekanie. Po búračských prácach sa zmenilo vnútorné dispozičné riešenie. Priestor sa opticky zväčšil a vznikli dve samostatné časti. V jednej bude nová expozícia a v druhej malé kino pred 30 divákov na premietanie dokumentov s tematikou II. svetovej vojny a oslobodenia. Pribudli toalety, ktoré doteraz na tomto mieste chýbali. Keďže priestor siene je aj horizontálne členený, na prekonávanie schodov je k dispozícii univerzálny schodolez. Vozíčkarovi pomôže prekonať niekoľko schodov priamo v sieni bojovej slávy, ale v prípade záujmu ho môže vyškolený pracovník vyniesť aj po exteriérovom schodisku priamo k pamätníku. V exteriéri pribudlo osvetlenie pamätníka. Celkové náklady na prvú etapu rekonštrukcie boli 94 tisíc eur, Košický samosprávny kraj použil zdroje zo svojho rozpočtu.

Košický samosprávny kraj a Kultúrne centrum Abova v Bidovciach chcú pokračovať v rekonštrukcii aj ďalšou etapou zameranou hlavne na vnútorné vybavenie a obsah expozície. Samospráva sa bude uchádzať o prostriedky z Audiovizuálneho fondu a ďalších mimorozpočtových zdrojov na získanie kinotechniky a na vybavenie muzeálnej expozície. Po 8. máji, keď sa vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach končí výstava Boje o Dargovský priesmyk a oslobodenie Košíc, bude jej časť presunutá do Siene bojovej slávy na Dargove. Pôjde hlavne o informačné panely, z ktorých sa návštevník dozvie viac nielen o vojenských operáciách v Slanských vrchoch v decembri 1944 a januári 1945, ale aj o udalostiach týkajúcich sa tohto regiónu v rokoch 1938 – 1944, teda pred samotným prechodom frontu. Snahou autorov výstavy bolo prezentovať moderný a objektívny pohľad na skutočnosti súvisiace s bojmi v Slanských vrchoch a vyvrátiť určité dlhodobo zakorenené mýty a dezinformácie.

 

 

Budúcnosť celého areálu vidí regionálna samospráva v spolupráci viacerých subjektov. Do kooperácie na spoločnom projekte chce prizvať stredné školy, kluby vojenskej histórie i aktérov v cestovnom ruchu. Tak, aby sa z areálu okolo pamätníka na Dargove stal cieľ výletov, školských zájazdov, či vychádzok, ktoré budú motivované záujmom o históriu i prírodné krásy tohto regiónu.

Dargovský priesmyk (473 m n. m.) v hlavnom hrebeni centrálnej časti Slanských vrchov, oddeľuje podcelky Mošník na severe a Bogota na juhu. Priesmyk sa nachádza na severovýchodnom úpätí vrchu Ploská (601,8 m n. m.) a je pramennou oblasťou Trnávky. Pri 7-týždňových bojoch tu na prelome decembra 1944 a januára 1945 padlo vyše 22 000 sovietskych vojakov. Strategickú obrannú líniu Slanských vrchov prelomila sovietska armáda 18. januára 1945. Bitka o Dargovský priesmyk patrí dĺžkou, intenzitou a počtom obetí medzi najväčšie na území Slovenska. Netrpeli len vojaci, ale aj civilisti, ktorí odmietli evakuáciu a skrývali sa počas prechodu frontu v lesoch.

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 06.05.2015 16:00
Upravené: 15.06.2021 10:06