Sen o múzeu – Imrich Henszlmann a jeho príbeh

Východoslovenské múzeum v Košiciach dnes patrí aj vďaka Dr. Imrichovi Henszlmannovi k najstarším a najvýznamnejším múzeám na Slovensku. Uchováva vzácne hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo. V roku 2013, keď sú Košice európskym hlavným mestom kultúry, si chce uctiť pamiatku 200. výročia narodenia tejto veľkej osobnosti - košického rodáka európskeho významu. Slávnostná vernisáž 13. septembra je aj súčasťou programu Dní európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré sú významným celoeurópskym podujatím, organizovaným Radou Európy a Európskou komisiou.

Imrich Henszlmann bol lekár, univerzitný profesor, historik umenia, archeológ, vedec a jeden zo zakladateľov Hornouhorského muzeálneho spolku. Do dejín sa zapísal ako priekopník dejepisu umenia a zakladateľ umeleckej histórie v Uhorsku. Vo svojich dielach zdôrazňoval význam ochrany pamiatok. Inicioval opatrenia smerujúce k prebudeniu tejto potreby. Okrem toho bol aj veľkým zberateľom. Na sklonku života vo svojom testamente zanechal vzácne zbierky múzeu.

„Cieľom výstavy je prezentovať život, dielo a predmety, ktoré múzeu daroval Dr. Imrich Henszlmann. Výstava svojim obsahom adekvátne dopĺňa vzdelávacie štandardy z dejepisného učiva pre školy v rámci regionálnych dejín. Okrem toho by mohla zaujať diváka netradičnou, doposiaľ ešte neprezentovanou interaktívnou formou. Výstava je totiž obohatená o technologickú inováciu - QR kódy, cez ktoré získajú návštevníci ďalšie rozširujúce informácie k vystaveným exponátom. QR kódy by mali hlavne mladých návštevníkov povzbudiť k dobrodružnému sledovaniu výstavy medzi reálnym priestorom a virtuálnym svetom internetu,“ hovorí Uršula Ambrušová z Východoslovenského múzea, ktorá výstavu autorsky pripravila v spolupráci s košickou Historickou spoločnosťou I. Henszlmanna.

I. Henszlmann sa narodil v Košiciach, lekársky diplom získal v Padove v roku 1837. V Taliansku sa denne stretával so stavebnými skvostami minulosti. V Košiciach býval vedľa Dómu sv, Alžbety, na rohu Hlavnej a Alžbetinej (na budove je jeho pamätná tabuľa). Blízkosť gotického skvostu ho inšpirovala, aby sa ním zaoberal. Svoju prvú odbornú prácu Kostoly mesta Košíc staronemeckého štýlu vydal v Pešti v roku 1846. Je to prvá maďarská umenovedná štúdia a Henszlmann sa stal priekopníkom tejto vedy v Uhorsku.

Trojjazyčná výstava v slovenskej, maďarskej a anglickej mutácii je určená pre širokú verejnosť a potrvá do 10. novembra 2013. Návštevníci si môžu pozrieť aj dokumentárny film o Imrichovi Henszlmannovi zo série Významné osobnosti Košíc, ktorý v roku 2008 pripravila producentská spoločnosť Atarax Košice. Nechýbajú sprievodné akcie k výstave – prednášky, vedomostné súťaže s cenami, či tvorivé dielne pre deti. K výstave je pripravený trojjazyčný slovensko-maďarsko-anglický bulletin.

Z histórie účelovej budovy múzea

Objekt Východoslovenského múzea v Košiciach je jednou z najstarších samostatne stojacich účelových muzeálnych budov na Slovensku. Postavená bola v rokoch 1898 – 1901 v monumentálnom neorenesančnom slohu (projekt: Arpád a Gejza Jakabovci, realizovala firma Jakab a Michal Répászky). Budova so sebavedomým architektonickým výrazom je dokladom dobrej úrovne miestnych staviteľov a kvality umeleckého remesla na prelome 19. a 20. storočia. Celá stavba je náročne architektonicky vybavená, s početnými doplnkami umeleckého a remeselného charakteru, s kamenárskymi prvkami. Dvojposchodový solitér je doplnený v detailoch jemnou secesiou na obdĺžnikovom pôdoryse, s vysokou manzardovou strechou, s majestátnym centrálnym nástupom.

Prvýkrát sa o výstavbe účelovej budovy múzea začalo uvažovať (biskup Bubics) v roku 1888. Dovtedajšie priestory Hornouhorského muzeálneho spolku, ktorý bol založený pred 141 rokmi (v roku 1872), začali byť pre účely múzea nedostačujúce. Mesto Košice ponúklo zadarmo pozemok na vtedajšom Námestí Františka Jozefa a v roku 1892 založilo základinu na výstavbu múzea. Komisia v roku 1895 schválila projekt bratov Jakabovcov, ktorých firma, spolu so staviteľom Michalom Répászkym, začala v roku 1898 stavať. Vnútorné úpravy boli ukončené v roku 1901 a prvú expozíciu múzea, z ktorej sa zachoval aj katalóg, sprístupnili pred 110 rokmi - 21. júna 1903.

Vyvážený neorenesančný múzejný palác patrí k dominantám mesta. V tejto budove bola v roku 1921 otvorená kresliarska a grafická škola Eugena Króna (Sokol, Jakoby, Feld atď.). V roku 1928 do záhrady budovy preniesli a tu postavili drevený kostolík z Kožuchoviec, ku ktorému neskôr pribudla zvonica z Ašváne (Mineralnoje – Zakarpatská Ukrajina). K prvému vážnemu stavebnému zásahu došlo v roku 1969, keď v suteréne vybudovali trezorovú miestnosť, v ktorej bola 17. januára 1970 otvorená expozícia Košický zlatý poklad. V roku 2008 deinštalovalo Východoslovenské múzeum všetky expozície, ktoré sa tu nachádzali (Košický zlatý poklad, Peniaze v našich dejinách, Zlatnícke umenie, Ľud - tvorca trvalých hodnôt). Múzeum sa sériou podujatí rozlúčilo s budovou pred začatím komplexnej rekonštrukcie a prestavby.

Viac o architektoch a staviteľoch bratoch Jakabovcoch nájdete na
http://sk.wikipedia.org/wiki/Jakabovci
Viac o zakladateľovi Hornouhorského muzeálneho spolku nájdete na
http://sk.wikipedia.org/wiki/Imrich_Henszlmann
Viac o významnom riaditeľovi múzea Josefovi Polákovi nájdete na
http://www.holocaust.cz/cz2/resources/ros_chodes/2006/03/polak

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 12.09.2013 11:00
Upravené: 13.06.2021 13:51