Košickí mešťania sa vracajú domov

Slávnostná premiéra v inštitúcii, ktorá hrdo nesie titul „najsevernejšie maďarskojazyčné divadlo v Európe“ je úvodnou udalosťou budúcoročnej jubilejnej sezóny 2014/2015. V roku 1969 pod vedením režiséra Sándora Bekeho vzniklo druhé divadlo Maďarov žijúcich na Slovensku – Divadlo Thália Színház v Košiciach. Pri príležitosti blížiaceho sa 45. výročia súčasné vedenie divadla požiadalo tohto významného tvorcu, aby opäť režíroval v „jeho“ divadle spolu s nadšenými kolegami a oddanými hercami. Tvorca, ktorý vlani oslávil 75. narodeniny, je dodnes aktívnym a umelecky plodným divadelníkom. Svojim rukopisom významne ovplyvnil vývoj maďarského divadelníctva na Slovensku.

Uvedením ikonickej drámy Sándora Máraiho, viažucej sa tisícimi nitkami k mestu, dokončuje Divadlo Thália Színház v Košiciach program Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013. Týmto gestom navyše vyrovná aj svoj dávny dlh. Dôležitým motívom bolo Máraiho meno a dôležitým prvkom oživenie kultu okolo Máraiho osoby. Z tohto dôvodu je podstatné, aby po väčších či menších akciách ponúklo divadlo – ako tvorivá dielňa – vlastný výklad Máraiho. Aby ukázalo, čo si myslí o duchovnom dedičstve legendárneho autora, aby s divadelným predstavením oživilo dielo spisovateľa – kronikára strateného košického meštianstva.

Sándor Beke sa po takmer 25 rokoch vracia k tomuto textu, ktoré je jedným z vrcholov Máraiho najplodnejšieho tvorivého obdobia. V roku 1992 už inscenoval Košických mešťanov v Komárne. Vtedy ho popri vyrozprávaní dynamického príbehu zaujímala veľkolepá historická freska a pretlmočenie nadčasových myšlienok. Teraz, v roku 2014, ho v Košiciach láka najmä citlivé zmapovanie intímnej sféry, rozpitvávanie ťažko prehľadných sietí vzťahov, vykreslenie nebezpečných vášní, zostúpenie do hlbín ľudskej duše. Hru, ktorá je hymnickým ospevovaním mesta s obrovským počtom postáv, prerobil Sándor Beke na komornú drámu, ktorá sa sústredí na individuálne emócie a osobné tragédie. V hre pôvodne vystupuje skoro štyridsať postáv. Z tohto počtu sa na javisku Divadla Thália Színház objavia štrnásti, ale tvorcovia udržali všetky podstatné myšlienky a motívy.

Ako dramaturg posilnil tím Sándora Bekeho legendárny pedagóg a divadelník András Pásztó. Predstavenie vzniklo v spolupráci s Divadlom Gézu Gárdonyiho v Egri, ktoré hradilo náklady spojené s výrobou scény a kostýmov. Inscenáciu uvedú aj pred egerským obecenstvom. Scénu vytvoril Miklós Bényei, kostýmy sú prácou Gabrielly Molnár. I pre nich je to návrat do Košíc, veď títo dvaja egerskí tvorcovia sa už viackrát predstavili v Košiciach. Okrem krásneho Máraiho textu a súčasného výkladu charakteru postáv, bude dôležitou zložkou predstavenia aj pohyb, za ktorý zodpovedá choreografka Kata Kántor.

Herecké obsadenie inscenácie je veľmi svieže, silné a oproti Máraiho predstave mladé. Tvorcovia dúfajú, že aj tento fakt sa pričiní o úspech predstavenia. Hlavnú úlohu, rolu sochára majstra Jána, ktorý zápasí so svojim svedomím, s vnútorným presvedčením a s rozkazmi doby, hrá Szilárd Petrik. Zaujímavosťou je, že Szilárd, ktorý v košickej inscenácii oživí rolu otca, hral pred 24 rokmi v Komárne rolu syna Krištofa. Mešťana Jakaba predstavuje Zoltán Reiter, pátera Gregora hrá Péter Nádasdi. Ďalšou zaujímavosťou inscenácie je, že Tamás Gál sa po réžii úspešného rozprávkového muzikálu Gregor a lapač snov z roku 2011, po mnohých rokoch predstaví v Košiciach ako herec v roli spisovateľa Albertusa, ktorý je v podstate „alter egom“ Sándora Máraiho.

V Košických mešťanoch účinkujú všetci mužskí herci divadla, okrem spomenutých aj Attila Bocsárszky, Árpád Pólos, Máté Madarász, Péter Havasi, Oszkár Illés. Zvláštnosťou predstavenia je, že malú, ale o to kľúčovejšiu rolu dostal Gyula Szpisák z organizačného oddelenia divadla a osvetľovač Peter Komjáty. Viac nech zostane tajomstvom predstavenia.

Márai, ako väčšina autorov, ktorí píšu o „veľkých témach života”, ponúka vo svojej hre málo ženských rolí. Ženské osudy sú o to strhujúcejšie a zložitejšie. Múzu sochára, mladú „žabku”, ktorá narába s tisícimi farbami ženskosti, stvárňuje Lilla Dégner, Bude to pre ňu prvé vystúpenie na scéne kamenného divadla. Lilla Dégner pochádza zo Žitného ostrova z dediny Horný Bar. V roku 2010 ukončila odbor klasický spev na Hudobnej odbornej škole Jánosa Richtera v Győri, operný spev študovala aj na Konzervatóriu Josepha Haydna v Eisenstadte a od roku 2011 je študentkou klasického spevu a herectva na budapeštianskej Umeleckej akadémie Théba. Rolu manželky majstra Jána - Agnesu hrá Lívia Varga. Táto úloha si vyžaduje zobrazenie nesmierne zložitých duševných procesov. Ako dojka Sabina alternujú Mária Kövesdi Szabó a Kornélia Nagy.

Inscenácia nechce osloviť len tých, ktorí sú oddanými fanúšikmi Máraiho diela, košickými lokálpatriotmi, či divákmi túžiacimi po podobenstvách a ponaučeniach. Chce osloviť každého, kto sa rád nechá zatiahnuť do neprehľadných spletí ľúbostných vášní. Každého, kto miluje sledovať detektívny príbeh s nečakanými zvratmi a tajomstvami.

Divadelné predstavenie je, samozrejme, prístupné aj pre slovenských divákov. Už tretí rok je v Divadle Thália Színház zvykom, že inscenácie sú tlmočené. Vďaka prekladu Alexandra Balegu sú k dispozícii titulky i živé simultánne tlmočenie do slúchadiel.

V deň premiéry Košických mešťanov sa uskutoční ešte jedna symbolická udalosť. Slávnostne bude odhalený nápis Thália na fasáde divadla, ktoré bolo zrekonštruované ako jeden z Ostrovov kultúry – otvorených zón v roku 2013 v rámci projektu EHMK s finančným príspevkom Európskej únie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, štátneho rozpočtu a rozpočtu Košického samosprávneho kraja. Nový nápis je darom „dunajskostredských mešťanov” pre „košických mešťanov”.

Autor/zdroj: Miklós Forgács
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 16.04.2014 12:00
Upravené: 14.06.2021 10:07