Ľudovít Feld v kresbách, grafikách, akvareloch i olejomaľbách

Meno jedinečného umelca Ľudovíta Felda nesie názov výstavy, ktorú pripravila Východoslovenská galéria na Hlavnej 27 v Košiciach. Jej vernisáž bude v stredu 16. novembra o 18. hodine, návštevníci ju môžu vidieť do 29. januára budúceho roka.

Výstava prezentuje dôležité momenty v dramatickom živote a diele jedného z najsvojráznejších predstaviteľov skupiny autorov obdobia, označovaného ako Košická moderna. Zahŕňa diela Ľudovíta Felda zo zbierok Východoslovenskej galérie, Východoslovenského múzea v Košiciach, Slovenskej národnej galérie, Múzea Vojtecha Löfflera, Technického múzea a Židovskej náboženskej obce v Košiciach, Šarišskej galérie v Prešove, Podunajského múzea v Komárne a diela z viacerých košických súkromných zbierok.

Ľudovít Feld je pre Košičanov povestný svojou vľúdnou priateľskou povahou a nadšením dôkladne kresliť, portrétovať a zaznamenávať košické zákutia, vidiecke scenérie, ale rovnako je známy ako pamätník holokaustu a Mengeleho maliar. Výber diel predstavuje najrozsiahlejšiu a najobsiahlejšiu kolekciu Feldových diel zhromaždenú po dvadsiatich piatich rokoch od autorovej smrti. Výstava sa ho snaží predstaviť v inom svetle, než v akom bol vídaný doteraz, no zároveň mu neuprieť jeho virtuozitu. Svojou neúnavnou činnosťou a chuťou i potrebou vzdelávať sa a tvoriť, spopularizoval a povýšil médium kresby či grafické techniky na úroveň maľby, v ktorej tak vynikali jeho známi súčasníci.

Vyše sto prác, kresieb, grafík, akvarelov a olejomalieb zachytáva premeny jeho autorského rukopisu, od uvoľneného, no predsa len akademicky popisného, až po strohejší, no zároveň viac oduševnený, viditeľný hlavne v námetoch holokaustu. Celé jeho dielo je poznačené akýmsi tvorivým zápalom a vyrovnávaním sa s celoživotným telesným postihom – nízkym vzrastom a takmer detským vzhľadom. Možno práve tento hendikep ho viedol k sústredenému pozorovaniu prostredia starého košického centra mesta s jeho pokojnými uličkami a malými remeselníckymi domami. Podobný záujem je možné nájsť aj v prácach s vidieckym alebo prírodným námetom alebo portrétnej tvorbe, ktorej sa venoval zrejme rovnako intenzívne.

Rozpoznateľne pokojnejšie a vyrovnanejšie diela predvojnových rokov vystriedali diela, ktoré autor vytvoril v päťdesiatych rokoch po návrate z koncentračného tábora v Osvienčime.

Po niekoľkoročnom období zmierovania sa so zážitkami väznenia a nútenej kresliarskej práce pre doktora Mengeleho, pre ktorého zaznamenával okrem pokusov na ľuďoch aj vojakov a hodnostárov SS v ich nažehlených uniformách, začal Feld popri iných témach spracovávať aj tému holokaustu. V dielach ako Košické geto – Tehelňa, Pamiatka na Osvienčim alebo Otec a syn je možné pozorovať zmenu práce s ľudskou figúrou, ktorú štylizuje do takmer renesančne manieristických kompozícií (Pamiatka na Osvienčim)... Diela tejto série sú prevedené uhlíkom, rudkou alebo ceruzou. Sú temné, s dôkladne vypracovanými detailmi a tieňovaním, cieľavedome vystavanou kompozíciou, podtrhujúcou atmosféru príbehu.

Povojnové roky, plynúce v budovateľskom duchu velebenia jednoduchého človeka a jeho práce, ale aj výstavby sídlisk, ako nových centier mestského života, vytvorili námet pre mnohých umelcov. Feld spracúva motívy remeselníkov, baníkov, no hlavne kovoobrábačov v železiarňach, mnohé s jemu vlastným dobrosrdečným, niekedy možno až komickým výrazom v tvári.

Neskoršie práce môžeme charakterizovať „hľadaním“ strateného miesta a času. Feld znova mapuje staré košické centrum mesta, častokrát akoby aj s už neexistujúcou stafážou. V jeho pamäti ostali Košice nezmenené a také ich, zdá sa, videl aj pri tvorbe ostatných kresieb.

Kurátormi výstavy sú Monika Vanečková a Michal Štofa.