História zhmotnená v kove

Korompayho zbierku, skvosty z liatiny z darov Józsefa Sándora zo zbierok Rákócziho múzea Maďarského národného múzea môžete vidieť od 14. apríla do 28. augusta vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Záštitu nad výstavou prevzal generálny konzul Maďarska Ádam Széstay.

Pôvodným majiteľom vystaveného súboru liatinových artefaktov je József Sándor, bývalý študent zo Sárospataku, ktorý v roku 2014 venoval Rákócziho múzeu MNM túto rozsiahlu kolekciu.

Vysoká umelecká úroveň odlievania železa na začiatku 19. storočia bola dosiahnutá zásluhou pruských panovníkov, ktorí boli iniciátormi rozvoja zlievarenstva, v dobe, keď v dôsledku napoleonských vojen došlo k rozsiahlemu úbytku farebných kovov. Produkty týchto zlievarní, majstrovsky prevedené liatinové ozdobné predmety, malé plastiky a šperky začali konkurovať dielam vyhotoveným z bronzu, či striebra. Kolekcie zlievarenských modelov z Glivíc (Gliwice, Poľsko) a berlínskych zlievarní mali významný vplyv aj na umelecké zlievarenstvo na území Rakúsko-Uhorska.

Začiatky priemyselnej výroby liatiny siahajú do druhej polovice 18. storočia. Prvé súkromné a erárne železiarne vznikali na dnešnom území Slovenska v Hronci, Tisovci, Hnúšti, ďalej v Rešici (Resita Rumunsko), v Ómassa pri Diósgyőri (Maďarsko), v Mukačeve-Šelestovo, v Turjanských Remetách (Zakarpatská Ukrajina). V prvej polovici 19. storočia vzniklo ďalších 20 zlievarní z ktorých sú najvýznamnejší: na dnešnom území Slovenska: Drnava (1835), Chyžnianska Voda (1846), Krupina (1848), Újmassa (Maďarsko 1813), zlievarne na území dnešného Rumunska: Ruskica (Rumunsko 1828), Nadrag (1846), Anina (1858).

Približne jedna pätina všetkých zlievarní sa zaoberala výrobou umeleckej liatiny, k čomu bolo treba veľký počet kvalifikovaných lejárov, modelárov, vyhotoviteľov lejárskych foriem. Umeleckú liatinu vyrábali v rokoch 1810 – 1820 v Hronci, Mukačeve, v polovici 19. storočia v Drnave, Rešici a Ruskici.

Výroba umeleckej liatiny v Karpatskej kotline vrcholila v polovici 19. storočia. Umeleckú liatinu tejto doby charakterizujú prvky neoštýlov (neogotika, neobarok, atď.) a preberanie pruských modelov. Od roku 1850 začína výroba s použitím vlastných modelov jednotlivých zlievarní. V tomto období činnosť mukačevskej železiarne dosahuje európsku úroveň vo výrobe umeleckej liatiny, pričom vplyvy z Nemecka, Čiech a Moravy, čo sa týka technologických postupov, preberania predlôh, modelov a vzorov ostáva naďalej určujúcim. Vrchol výroby umeleckej liatiny v strednej Európe, po rokoch 1860 – 1870 síce končí, napriek tomu na území bývalého Uhorska ešte aj po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní vznikajú skvostné diela, najmä v banátskych zlievarňach Sedmohradska (dnešné územie Rumunska), ktoré boli nemeckými zlievarenskými majstrami stále rozvíjané.

Umelecky tvarované liatinové úžitkové predmety, príslušenstvá písacích stolov, svietniky, ozdobné reliéfy, misy, vázy, malé plastiky boli obľúbeným artiklom v kruhoch meštianstva až do 30. rokov 20. storočia. Často niesli tieto diela na sebe prvky historizujúcich slohov, neskôr, na prelome 19. storočia sa na nich objavujú ozdobné prvky v duchu secesie. Po roku 1920 sa zlievarne so slávnou minulosťou stali súčasťou Československa a Rumunska. Po tomto období sa výrobou jemne vypracovanej umeleckej liatiny zaoberali na území maďarska zlievareň firmy Hirsch a Frank a akciová spoločnosť „Ganz és Társa Rt.”.

Najhodnotnejšiu časť vystavených zbierkových predmetov predstavujú majstrovské kusy z obdobia počiatkov európskeho umeleckého zlievarenstva z Glivíc, Berlína, Mariazellu (Rakúsko). Mukačevskú kolekciu, pozostávajúcu z 50 kusov umeleckej liatiny môžeme z hľadiska produktov domácich zlievarní považovať za najcennejšiu.

Busty, malé plastiky s vyobrazením pohybov ľudských a zvieracích momentov, sochy, umelecky tvarované vázy, popolníky, dózy, ťažidlá, nástenné obrazy, ozdobné taniere so žánrovými a historickými výjavmi, zdobiace interiéry obytných priestorov mešťanov, náročne vypracované predmety každodenného užívania predstavujú najväčšiu časť kolekcie. Sakrálne predmety reprezentujú reliéfy, stolné kríže a drobné zvončeky. Niektoré predmety približujú banícke a hutnícke remeslo. Väčšina vystavených predmetov pochádza zo zlievarní Uhorska 19. storočia.

Snom, „Železného muža”, Lászlóa Korompayho, podľa jeho poslednej vôle bolo, aby sa jeho zbierka liatinových predmetov zachovala v celku, v zbierkach múzea, kde by prostredníctvom výstav poskytovala návštevníkom umelecký zážitok a radosť, posilňujúc úctu voči umelecko- priemyselným pamiatkam minulosti.