Dni Moldavy a večery kráľov

História starobylého kráľovského mesta Moldava nad Bodvou je úzko spojená s viacerými kráľmi európskeho významu. Ide o spojenia verne historické i tie údajné, ktoré pretrvali v mnohých povestiach. Práve trom z nich - Svätému Ladislavovi, Belovi IV. a Matejovi Korvínovi - mesto venuje trojdňové podujatie plné koncertov, divadla i gurmánskych osláv s akcentom na dejinné epochy, počas ktorých títo panovníci vládli.

Dni Moldavy a večery kráľov sú ďalším zo série podujatí dlhodobého programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita – Krajina nespoznaná, ktorým sa pripája k projektu Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013. Pripravuje ho Mesto Moldava nad Bodvou a Kultúrne centrum Údolia Bodvy a Rudohoria od 28. do 30. júna.

Oslavy sa konajú nielen v meste, ale i v jeho okolí, a to priamo na historickej pôde, ktorá sa ku každému z kráľovských skutkov viaže. Návštevníci sa dostanú na miesta, o ktorých význame často ani netušili. Sú to predovšetkým Prameň sv. Ladislava s púťovým kostolom v Debradi, kláštor Premonštrátskeho opátstva v Jasove a hrhovský vodopád pod Holubou skalou. V meste prostredníctvom festivalu vína a tradičnej gastronómie návštevníci spoznajú predovšetkým vône a chute miestnej kultúry, ktorá sa predstaví aj formou ľudových remesiel a pútavých umeleckých programov.

Belo IV. zavíta do Hrhova v piatok 28. júna. Kultúrny program bude od 17. hodiny na nádvorí Rímskokatolíckeho kostola a večer aj v „Palote“ pri vyvieračke Fej. Účinkovať budú Malý gróf Taši, husári z Ózdu, hudobná skupina Szelindek, chodúľové divadlo Garagulya a spevácka skupina Mezei Virágok.

Spravodlivý Matej Korvín sa vydá v sobotu 29. júna do Jasova nostalgickým vláčikom z Košíc. Jeho cestujúci si budú môcť pozrieť Jasovskú jaskyňu, opátstvo premonštrátov, jasovský rybník, výstavu starožitností, ale aj ukážky lukostreľby. V kultúrnom programe v blízkosti opátstva premonštrátov od 14. hodiny zaujmú husári z Ózdu, hudobná skupina Szelindek, ľudová hudba Tényleg, folklórny súbor Ilosvai, chodúľové divadlo Garagulya a zmiešaný zbor Egressy Béni.

Odpust Sv. Ladislava sa historicky viaže k Debradi. V nedeľu 30. júna sa vydajú pútnici o 9. hodine na pešiu túru z Moldavy nad Bodvou k prameňu Sv. Ladislava (zraz je pred Arénou Sportcentrum). Od 11. hodiny bude slávnostná omša v Rastlinnom kostole, od 13. hodiny začne kultúrny program pri prameni Sv. Ladislava. Na dvore Obecného úradu v Debradi bude od 16. hodiny Večera kráľov s husármi z Ózdu, hudobnou skupinou Szelindek, ľudovou hudbou Tényleg, chodúľovým divadlom Garagulya, speváckou skupinou Tűzikék, FS Ilosvai a nositeľmi tradícií z Hidasnémeti. Po koncerte skupiny HOBO bude nasledovať aj Pouličný bál.

Všetci traja králi sa symbolicky stretnú v Moldave. Podrobný program Dní Moldavy, ktoré v nedeľu vyvrcholia koncertom skupiny No Name nájdete na www.moldava.sk a www.kulturamoldava.sk, ale aj na www.terraincognita.sk.

Traja králi by sa v skutočnosti nemohli stretnúť

Traja panovníci, ktorí sa stretnú v Moldave, by v skutočnosti nemohli sedieť pri jednom stole. Každý žil a vládol v inej dobe. Všetci však istou mierou ovplyvnili život našich predkov v tomto regióne.

Ladislav I. (Svätý Ladislav) panoval v období 1077 – 1095. Podľa povesti bojoval proti Kumánom na Jasovskej planine blízko obce Debraď. Na mieste bojiska sa nachádza Ladislavova vyvieračka – miesto údajného zázraku a stredoveký pútny kostol zasvätený pamiatke tohto svätca. Belo IV. bol korunovaný v roku 1214, skutočnú moc mal v období 1235 – 1270. Po bitke na rieke Slaná (1241), kde ho porazili Tatári, sa podľa povesti ukrýval na neďalekej Holubej skale pri Hrhove a v Zádielskej doline v jaskyni, ktorá sa dnes volá Kráľovská jaskyňa. Matej I. Korvín (vládol 1458 – 1490) vo výraznej miere podporoval výstavbu Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Bol náruživým lovcom turov (zveri, ktorú už dnes v tunajších lesoch nenájdeme). Zvykol na ne poľovať v Above, najmä blízko obce Sokol. Podľa povesti podporil výstavbu gotického kostola sv. Michala v Jasove, keď bol premonštrátsky kláštor vypálený.

Kráľovskú aleju sôch stredovekých panovníkov, ktorých osudy sa istým spôsobom v minulosti spojili s územím Košického kraja, možno nájsť v obci Čečejovce. Vedie od hlavnej cesty k ranogotickému kostolíku z konca 13. storočia s unikátnymi gotickými freskami. Okrem troch spomínaných panovníkov stoja v aleji aj drevené sochy Ďalších panovníkov: Samuel Aba vládol v rokoch 1041 – 1044 a pričlenil súčasný Abov k Uhorsku. Podľa neho je aj pomenované územie. Karol I. Anjou (vládol 1301 – 1342) sa osobne zúčastnil bitky pri Rozhanovciach. Ľudovít Veľký (1342 – 1382) udelil mestu Košice prvú erbovú listinu, čo bol zároveň aj prvý erb mesta na svete. Dal Košiciam privilégiá, ktoré sa neskôr nazývali privilégiami slobodného kráľovského mesta. Žigmund Luxemburský (vládol 1387 – 1437) mal v kraji viacero diplomatických jednaní s poľským kráľom. Podporoval ekonomiku kraja formou rozvoja remesiel, napr. v Košiciach zriadil „barchetový monopol“ na výrobu barchetu – látky na šaty najbohatšej šľachty, ktorá sa vyrábala z bavlny dovážanej až zo Strednej Ázie. Košiciam rozšíril práva slobodného kráľovského mesta.