[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Košický samosprávny kraj (KSK) spracoval Stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky Košického kraja 2022 – 2027 - 2030. Komplexný materiál s výhľadom do roku 2030 definuje existujúce cyklotrasy a približuje plány župy na ich rozšírenie. Podľa Cyklostratégie KSK by malo kostrovú sieť v Košickom kraji do roku 2030 tvoriť až 853 kilometrov trás, pričom aktuálne je pre cyklistov k dispozícii 234 kilometrov. Okrem cyklistických cestičiek ich tvoria aj spevnené koruny hrádzí, poľné a lesné cesty. V pondelok 29. apríla dokument schválili poslanci Zastupiteľstva KSK.
„Naším cieľom je, aby do roku 2030 tvorila cyklistická doprava 6 % z celkovej prepravy v Košickom kraji. Chceme zvýšiť využívanie cyklotrás o 50 % oproti stavu v roku 2021. Významnou súčasťou cyklostratégie je revízia pôvodnej kostrovej siete, predovšetkým jej rozšírenie o napojenie na všetky mestá v kraji. To znamená, že na cyklotrasy sa nepozeráme len z hľadiska cestovného ruchu, ale aj cez perspektívu dennodenného využitia na prepravu do práce či školy,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Existujúcu sieť krajských cyklotrás rozširujeme o ďalších 324 kilometrov. Župa tak chce urobiť nielen budovaním nových cyklotrás, ale aj rekonštrukciou či modernizáciou krajských ciest, oprave koruny protipovodňových hrádzí, či skvalitňovaní lesných či poľných ciest. Prioritou sú novostavby cyklistických cestičiek. Od roku 2020 župa intenzívne pracuje na investičnej príprave stavieb cyklotrás.
Pozornosť je venovaná predovšetkým medzinárodnej cyklotrase EuroVelo 11, kde je v súčasnosti na realizáciu pripravený kľúčový úsek medzi Ťahanovcami a Družstevnou pri Hornáde. Tento je pre cyklistov neprejazdný z dôvodu bariéry skalného masívu pri rieke Hornád Galéria vsunutá do skalného masívu otvorí bezpečnú cestu pre cyklistov mimo premávku do celej doliny Hornádu. Pri tejto cyklotrase prebieha projektová príprava, územné a stavebné konania aj v katastroch obcí Kokšov Bakša, Nižná Myšľa, Ždaňa, Budimír a Kostoľany nad Hornádom.
Na Zemplíne pripravuje kraj výstavbu cyklotrasy medzi obcami Zalužice a Lúčky, v súčasnosti neprejazdný južný breh Zemplínskej šíravy ako aj napojenie tejto trasy na zokruhovanie vodného diela cez mesto Michalovce a severné obce Kaluža, Klokočov a Vinné.
Poslanci už v minulosti schválili Koncepcie cyklodestinácií pre Tokaj, Medzibodrožie či Gemer. V pondelok Zastupiteľstvo KSK odkleplo aj Koncepciu cyklodestinácie Abov. Aktuálne sa v tejto cyklodestinácii nachádza 10 značených cykloturistických trás v dĺžke 190 km. Väčšina je v centrálnej časti územia a napája sa na Cyklomagistrálu Slovenský kras. Existujúca spoločná cestička pre peších a cyklistov je len v obci Perín-Chym. Projektovo je pripravený aj stavebný zámer na cyklistickú cestičku Mokrance a v procese žiadosti o stavebné povolenie je cyklotrasa Šaca – Malá Ida.
Celkovo identifikovala župa v regióne Abov 333 km novonavrhovaných cyklotrás. Z nich hlavnú prioritu tvorí vybudovanie novej cyklistickej cestičky medzi Moldavou nad Bodvou a Medzevom, ako aj cyklistickej cestičky medzi obcami Smolník, Smolnícka Huta s pokračovaním až na Ružín. V pláne sú aj bike pointy či nabíjacie stanice pre elektrické bicykle. Na zlepšenie cyklistickej infraštruktúry a budovanie cyklodestinácie Abov ráta kraj s nákladmi približne 11 miliónov eur.
Koniec obsahu.
Copyright © 2009-2024
Košický samosprávny kraj. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.