Záchranári sa dostali „Až na kov“

Zbierkové predmety, ktoré boli poškodené pri požiari hradu Krásna Hôrka, sa skvejú v pôvodnej kráse. Vidieť to môžete v historickej účelovej budove Východoslovenského múzea v Košiciach na Námestí Maratónu mieru 1 na unikátnej výstave nazvanej Až na kov od 3. marca do 2. júla. Otvorenie výstavy je vo štvrtok 2. marca o 16. hodine.

Výstava Až na kov bola prvýkrát realizovaná v Technickom múzeu v Brne od 23. októbra 2015 do 28. februára 2016, v období medzi 22. júnom a 30. septembrom 2016 bola reprízovaná v Slovenskom národnom múzeu – Historickom múzeu na Bratislavskom hrade. Druhá repríza výstavy bude vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Je dôležité, aby zachránené exponáty videli aj návštevníci z východoslovenského regiónu, pretože budú vystavené už len na svojom stálom mieste – na hrade Krásna Hôrka po ukončení rekonštrukcie.

Následkom požiaru hradu Krásna Hôrka 10. marca 2012 bolo poškodených 342 kusov zbierkových predmetov. Najviac zdevastovaná bola novo inštalovaná expozícia zbrojnice, kde boli zaznamenané najväčšie škody. Vážne bolo poškodených 137 exponátov. Práve táto múzejná zbierka patrí k najrozsiahlejším z 23-tisícového zbierkového fondu v správe Slovenského národného múzea – Múzea Betliar. Zahrňuje zbierku diel zo 16. storočia a zbierku modelov malých diel na kolesových lafetách zo 17. a 18. storočia.

Medzi palnými zbraňami sa vyskytujú výrobky slávnych európskych dielní, akými boli napr. Louis Santos v Madride, česká dielňa Poser alebo nemecký výrobca Behr. K unikátnym predmetom patrí meč typu „Petersen“ alebo meč „Ulfberht“ z obdobia 9. až 10. storočia. Rôzne poškodené boli aj chladné zbrane orientálnej proveniencie ako jatagany, kilidže, saify a šamširy. Okrem zbraní menších rozmerov boli ohňom zasiahnuté aj vojenské tympany, kompletné brnenie, tiež prilby a kyrysy zo 16. až 17. storočia.

V rámci medzinárodnej pomoci Metodické centrum konzervace Technického muzea v Brne ponúklo ošetrenie vybraných zbierkových predmetov. Vysoká teplota pri požiari, ktorá dosahovala 700°C, spoločne s pôsobením splodín z požiaru, mala za následok nezvratné zmeny materiálov exponovaných predmetov. Vďaka okamžitému požiarnemu zásahu a následnému obetavému úsiliu pracovníkov SNM – Múzea Betliar sa podarilo zachrániť väčšinu fragmentov poškodených predmetov. Ich stav sa líšil od charakteru materiálov, z ktorých bolo zhotovené a dosahu pôsobenia ohňa.

Zámerom konzervátorsko-reštaurátorského zásahu bolo hlavne stabilizovať fyzický stav predmetov. Súčasťou tohto postupu bolo odstránenie koróznych produktov a rešpektovanie dochovaného zdobenia či iných technologických častí. K presnej identifikácii rôznych kovových materiálov bola vo veľkej miere využitá neinvazívna röntgenová fluorescenčná spektrometria a ďalšie inštrumentálne metódy, napr. röntgenový prieskum alebo elektrónová mikroskopia s mikrosondou. Nutnou súčasťou posudzovania povrchu ošetrovaných predmetov bol detailný prieskum typických znakov použitých remesiel a ich správna interpretácia v náväznosti na výsledky prírodovedného prieskumu.

Konzervátorsko-reštaurátorský zásah bol limitovaný jednak totálnou stratou organických materiálov, jednak veľkým počtom poškodených predmetov. V prvej fáze bola preto pozornosť zameraná na správnu identifikáciu jednotlivých dielov predmetov, ich očistenie a povrchovú úpravu proti pokračujúcej korózii. Následne boli vybrané artefakty na ďalšie posudzovanie pre kompletné reštaurovanie za predpokladu doplnenia chýbajúcich častí. V každom prípade takto poškodené predmety vyžadujú veľmi špecifický konzervátorsko-reštaurátorský zásah zahrňujúci zhodnotenie zmien fyzikálno-chemických, mechanických a estetických vlastností materiálu po požiari, porovnanie ich stavu s pôvodnou podobou a navrhnutie reálneho postupu ošetrenia.

Pre každý predmet je starostlivo zvažovaný a konzultovaný rozsah optimálneho zásahu a to buď v rovine stabilizácie stavu a ponechania predmetu ako mementa ničivej udalosti, alebo čistenia a odkrytia povrchu so zachovaním iba originálnych častí, či doplnenia a zhotovenia chýbajúcich dielov so snahou obnoviť pôvodnú podobu a interpretáciu exponátu.

Celkovo bolo v Metodickom centre konzervácie Technického múzea v Brne konzervovaných resp. reštaurovaných 77 kusov zbierkových predmetov poškodených ohňom.

Pri realizácii tejto výstavy je potrebné spomenúť historické súvislosti Východoslovenského múzea a Andrássyovcov.

Gróf Dionýz Andrássy pri výstavbe a otvorení Hornouhorského múzea v Košiciach v roku 1903 prispel sumou 16 tisíc korún a vďaka tomu sa mohla dokončiť vstupná hala múzea so stĺporadím a schodiskom. Štedrý gróf podaroval novovzniknutému múzeu vyše sto predmetov zo skla, keramiky a 92 rímskych mincí. V tom istom roku sa gróf Dionýz Andrássy podieľal aj na výstave o Františkovi II. Rákóczim tým, že múzeu zapožičal 210 predmetov pochádzajúcich z hradu Krásna Hôrka. Je zaujímavé, že mnohé z týchto predmetov sú prezentované aj v rámci výstavy „Až na kov”. V decembri roku 1903 vybral gróf na ďalšiu košickú výstavu 400 predmetov zo skla, keramiky, porcelánu a prírodnín.

Andrássyovský palác a čestné občianstvo Košíc pre grófa Dionýza Andrássyho sú dokladom cti a vážnosti, ktorej sa Andrássyovcom v tomto meste dostalo.

Autorský kolektív výstavy:

Technické múzeum v Brne: Ing. Alena Selucká, Ing. Martin Mrázek, Ph.D., Ing. Ivo Štěpánek, Ing. Petr Vaníček

Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar: Mgr. Silvia Lőrinčíková, PhD, PhDr. Katarína Takácsová, Mgr. Tímea Mátéová, Mgr. Julius Barczi, Anna Lachová

Východoslovenské múzeum v Košiciach: Mgr. Martin Jarinkovič, PhD. a Mgr. Iwona Urbančíková

Konzervátorsko-reštaurátorské práce: Ing. Petr Vaníček, Pavel Fexa, Pavel Andrýsek, Mgr. Martin Hrdlička, Michal Truksa, Jaroslav Jelínek, Ladislav Pešák, Renata Pelíšková, Mgr. Michal Mazík

Architektúra výstavy: Andy Oláh, Martin Hložka

Grafický dizajn: Vlado Eliáš