Z histórie župného domu
Bývalý Župný (stoličný) dom, dnes sídlo Východoslovenskej galérie na Hlavnej 27 v Košiciach, je jednou z najvýznamnejších architektonických pamiatok na území Mestskej pamiatkovej rezervácie v Košiciach s nadregionálnym významom. Architektúra tohto mestského paláca je dokladom vývoja reprezentačného mestského objektu v priebehu 18. a 19. storočia.
Hlavný objekt predstavuje koncept neskorobarokovej palácovej dispozície s ústrednou reprezentačnou sieňou v tzv. piano nobile. Neskorobaroková stavba tlmočí klasicizujúce vplyvy bratislavského a sprostredkovane aj viedenského centra cez osobu projektanta stavby - člena bratislavskej stavebnej komory Johanna Langera, ktorému je stavba doteraz pripisovaná. Neskoršie stavebné adaptácie objektu v rokoch 1888 – 1889 čiastočne rešpektovali hodnoty staršej stavby, upravili však budovu v duchu potrieb doby. Pamiatkové architektonické a urbanistické hodnoty predstavuje predovšetkým hlavný neskorobarokový objekt, eklektická prestavba a dostavba krídiel z 19. storočia a nakoniec aj čiastočná dostavba uličného krídla do Orlej ulice okolo roku 1940.
Ako župný dom slúžila budova do roku 1928. V období budovania socializmu bol význam budovy ako historického sídla Abovsko-turnianskej stolice účelovo prekrytý zdôraznením vyhlásenia tzv. Košického vládneho programu. Od apríla 1945 ho na niekoľko týždňov užívala vláda Československej republiky, dočasne sídliaca v Košiciach. V jeho reprezentačnej zasadacej sieni vyhlásili 5.apríla 1945 prvý povojnový program, známy ako Košický vládny program.
V rokoch 1973 – 1975 sa uskutočnila dobovo politicky podmienená „pamiatková“ obnova tzv. Domu Košického vládneho programu, ktorej výsledkom boli účelové necitlivé zásahy do dispozície, ako i odstránenie takmer všetkých umelecko-remeselných hodnôt objektu, viažucich sa k histórii stoličného sídla. Tieto úpravy boli vyňaté spod predmetu ochrany a úlohou komplexnej pamiatkovej ochrany objektu je aspoň čiastočná regenerácia pôvodných hodnôt.
Na poschodí sa nachádza reprezentatívna zasadacia sieň s balkónom a klenbou zdobenou štukovou ornamentikou a maľbou. V iluzívnych arkádach sú namaľované erby bývalej župy a niektorých jej miest a obcí.
Dnešný objekt Východoslovenskej galérie (predtým Jakobyho galéria, Dom košického vládneho programu, Župný dom) stojí pravdepodobne na troch pôvodných stredovekých parcelách, pretože archívny prameň z roku 1784 spomína troch majiteľov domov. Stavebno-historický výskum (Kurthy-Glocková 2011) v severozápadnom suteréne identifikoval severnú stenu budovy z časti za stredoveké murivo.
Medzi rokmi 1784 – 1787 bola postavená tzv. palácová stavba Župný dom („Domus comittatus Abaujvariensis“ 1787, Comitate Gebäude 1856, Vármegyeház 1868)ako dvojtraktové uličné krídlo, jednotraktové dvorové krídla a trojtraktové dvorové priečne krídlo s prejazdom v strede, do ktorého sa z hlavného uličného krídla prechádzalo cez oválny dvor.
V rokoch 1888 – 1889 bol objekt výrazne prestavaný. Odstránilo sa priečne dvorové krídlo a prestavali bočné dvorové krídla. Bolo postavené uličné krídlo do Orlej ulice. Dostavané bolo počas rekonštrukcie v 40-tych rokoch 20. storočia.
V roku 1975 tu prebehla rozsiahla rekonštrukcia, ktorá zmenila vnútornú dispozíciu budovy i dvora.
Dnes je hlavný objekt dvojpodlažný, rovnako dvorové krídla, východné uličné krídlo na Orliu ulicu je trojpodlažné. Objekt je štvorkrídlový, čiastočne podpivničený pod severnou časťou hlavného objektu a čiastočne pod južným dvorovým krídlom.
Autor/zdroj:
Zuzana Bobriková
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
30.08.2012 10:00
Upravené:
07.03.2017 11:18
