Vypovedaní / Cigáni v slovenskom výtvarnom umení 19. a 20. storočia

Etnikum žijúce na periférii sa stalo častým námetom výtvarníkov, a to najmä vďaka ich pocitu voľnosti a slobody. Motívy zo života Cigánov, tradičné povolania a spôsoby obživy, rôzne remeslá, hudobná a duchovná kultúra (pochovávanie, veštenie, čarovanie) poslúžili ako námety figurálnych kompozícií (matky s deťmi, hudobníci, cigánske štvrte, radovánky a oddych), v ktorých je zachytená cigánska spiritualita prežitého okamihu. 

Aj napriek tomu, že boli Cigáni na základe spoločensko-politických zmien odsunutí na perifériu spoločnosti, pokúsi sa výstava prostredníctvom klasických výtvarných druhov v konfrontácii s dokumentačným fotografickým materiálom podať historicko-etnografický náčrt spôsobu života cigánov na našom území. Vo folklóre slovanských národov zaujali Cigáni pomerne významné miesto ako napr. Židia. Obe etnické skupiny, v Európe geneticky cudzie, odlišujúce sa obyčajami, jazykom i vzhľadom, skoro vzbudili záujem autochtónneho obyvateľstva. Dôsledkom toho bolo aj množstvo kultúrnych a mentálnych charakteristík, rozdielov, stereotypov a predsudkov uplatňujúcich sa vo vzájomných vzťahoch rómskeho a majoritného obyvateľstva.

Cesta k trvalej náprave vzájomných vzťahov nerómov a Rómov, ako aj vylepšenie celkového spolunažívania by mala viesť práve cez osvetu a duchovnú obnovu cigánskej menšiny, ako aj majoritného obyvateľstva. Názov výstavy nachádza svoju genézu v tereziánskom období 18. storočia a privlastňuje si latinský výraz „Relegatus“, čo v preklade znamená vypovedaný. Označenie na tele kapitálou latinského názvu predstavovalo pomerne miernejší fyzický trest pri porušení zákazu kočovania. Tieto snahy Márie Terézie mali zmierňovať diskriminačné opatrenia a zároveň riešiť problematiku kočovných Rómov, ktorí mali byť vypovedaní za hranice monarchie. 

Vytvorením kolekcie diel výtvarného umenia zo zbierkových fondov slovenských kultúrnych inštitúcií tak vznikne ucelená tematická zbierka, ktorá bude ponúkať možnosti  ďalšej historickej, umenovednej a sociologickej analýzy. Jedným zo zámerov výstavného projektu bude zmapovanie zbierkových fondov viacerých slovenských múzeí a galérií s riešenou tematikou, s dôrazom na zbierkový fond Východoslovenskej galérie. Samotná koncepcia výstavy nemá záväzné geografické vymedzenie, nakoľko vlastný spôsob života cigánov sa neviazal na konkrétne miesto, a preto budú na výstave predstavené práce z viacerých kultúrnych regiónov s pestrým výberom autorského zastúpenia (Ladislav Medňanský, Elemír Halász-Hradil, Anton Jaszusch, Pál Szinyei-Merse, Jozef Bendík, Maximilián Kurth, Rudolf Dzurko a iní). 

Kurátormi výstavy a autormi koncepcie sú Ján Kovačič a  Miroslav Kleban. Výstava potrvá do 28. januára 2018.  

 

Autor/zdroj: Východoslovenská galéria
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 05.10.2017 10:00
Upravené: 14.07.2021 14:45