V knižnici sa do historického vstúpi cez moderné

Projekt Ostrovy kultúry Otvorená zóna 5 – Verejná knižnica Jána Bocatia je implementovaný v rámci opatrenia 7.1 prioritnej osi 7 „Európske hlavné mesto kultúry – Košice 2013“ Regionálneho operačného programu a je spolufinancovaný Európskou úniou vo výške 85 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF), vo výške 10 % zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a vo výške 5 % z rozpočtu KSK.

Cieľom projektu je zvýšiť kultúrno-spoločenský potenciál využitia Knižnice J. Bocatia. Centrálna knižnica funguje v bývalej školskej budove y konca 19. storočia. Pre knižničné účely bola adaptovaná v roku 1996. Z finančných dôvodov nebola adaptácia ukončená, knižnica sa dostala do provizória. Nedostatočné priestory neumožňujú naplno rozvinúť kultúrne a vzdelávacie aktivity pre verejnosť. Chýbajúci základný knižničný komfort prijíma verejnosť kriticky, sťažuje aj prácu knihovníkov.

Pri rekonštrukcii a prístavbe nových bezbariérových priestorov vznikne nový centrálny vstupný priestor s knižničným pultom, centrálna registrácia nových a existujúcich čitateľov, skrinková šatňa, čitáreň dennej tlače, malé občerstvenie. Na 2. nadzemnom podlaží bude spoločenská miestnosť pre sto ľudí, v letných mesiacoch sa bude využívať aj nádvorie sprístupnené cez sklenený krčok spájajúci prístavbu a pôvodný objekt. Súčasťou sú aj sadové úpravy, vonkajšie osvetlenie a spevnené plochy. Projekt počíta aj s vybave ním informačnou a komunikačnou technikou, audiovizuálnou, projekčnou a výpočtovou technikou vrátane štruktúrovanej kabeláže.

V knižnici J. Bocatia vznikne moderný multifunkčný priestor, vďaka ktorému sa posilní kultúrny potenciál zariadenia. Skvalitní a spestrí sa kultúrna a vzdelávacia produkcia. Projekt má trvalú udržateľnosť, pretože knižnica bude poskytovať služby širokej verejnosti aj po roku 2013. Bude plniť aj funkciu komunitného centra pre rôzne vekové a sociálne skupiny obyvateľov. Pravidelne sa tu budú robiť besedy, prezentácie kníh, workshopy, elektronické prezentácie, vzdelávacie kurzy. Očakáva sa pozitívna zmena kultúrneho správania sa obyvateľov a návštevníkov, ale aj ich vyššia účasť na kultúrnych a vzdelávacích podujatiach v zmodernizovanom a atraktívnom prostredí.

Hoci má historická budova niekdajšej školy dva vchody, ich dispozícia nedovoľuje vytvoriť reprezentačné vstupné priestory. Nové vstupné priestory vzniknú v západnej časti objektu v dvojpodlažnom monobloku, ktorý bude prepojený s historickou budovou prostredníctvom spojovacích krčkov. Knižnica sa tak otvorí do jestvujúceho malého námestníčka, ktorého súčasťou je vstup do sobášnej siene Starého mesta, do pracoviska prezidentskej kancelárie a bohatá zeleň. Nový priestor bude slúžiť na „vtiahnutie“ nielen čitateľov, ktorí si prišli vypožičať knihu, ale aj ľudí, ktorí sa pohybujú naokolo a upútala ich architektonická atraktívnosť. V novej vstupnej hale sa budú môcť rozhodnúť, či zostanú len v čitárni dennej tlače, dajú si drobné občerstvenie, alebo vstúpia ďalej do výpožičných priestorov a študovní.

Pôvodný objekt školy bol postavený v neoklasicistickom štýle v roku 1896 ako obecná škola s dvomi vstupmi. Jeden slúžil pre chlapcov a druhý pre dievčatá. Dodatočne bolo pristavané prízemné krídlo. V polovici 90. rokov 20. storočia bol rekonštruovaný a odvtedy slúži ako verejná knižnica. Objekt má dve nadzemné podlažia. Pôvodný pôdorysný tvar tvorilo písmeno J, po dobudovaní jednopodlažného krídla telocvične sa pôdorys zmenil na nedokončené O. Už pri slávnostnom otvorení knižnice sa počítalo s dostavbou zo západnej strany. Po takom dlhom období sa zmenil aj názor Krajského pamiatkového úradu na možnú prestavbu, ktorý vyjadril v 21 základných podmienkach. Objekt prístavby má čerpať z výrazových prostriedkov súčasnej architektúry, prístavba má byť samostatným objektom s primeraným odstupom od fasád historickej stavby a možným prepojením na existujúci architektonický súbor iba v parteri bývalej telocvične. Nemá dôjsť k zastavaniu celého vnútorného nádvoria a prerytiu tvaroslovných článkov.

Architekt vybral variant nepravidelného krivkového pôdorysu. Tvar nepravidelného oblúka vznikol vzhľadom na odstupy k historickým fasádam a existujúcemu listnatému stromu, ktorý sa nachádza v blízkosti prístavby. Strom, ako kompozičný bod pocitovo odtláčal budúcu fasádu. Jeden hlavný konár sa mal perspektívne odrezať. Pomohla príroda, blesk počas búrky ho odstránil. Pôdorysný nepravidelný oblúk vytvára asociáciu – polovicu otvorenej knihy. Priestor bude obalený len transparentnou sklenenou fasádou a strechou. Architekt sa pohráva s časovou rovinou, začiatkom a koncom. Má to paralelu s čítaním kníh, ktoré nám najprv čítali rodičia, potom my sami, ale nevieme, ktorá knižka alebo strana bola tá prvá a ktorá bude posledná.

Projekt: Ing. Ján Piliarkin, Profi Projekt, Košice

Zhotoviteľ: PKB invest, s.r.o., Prešov

 

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 17.10.2012 15:00
Upravené: 07.03.2017 11:30