Hodnotenie 3. volebného obdobia KSK 2010 – 2013

Predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa na 25. zasadnutí Zastupiteľstva KSK v pondelok 22. októbra zhodnotil štvorročné obdobie.

Pri hodnotení výsledkov KSK od roku 2009 na jednotlivých úsekoch treba mať na zreteli, že je to obdobie poznačené finančno-ekonomickou krízou. Nebolo preto jednoduché naplniť všetky ciele a predsavzatia vytýčené na roky 2009 až 2013.

Roky tretieho volebného obdobia KSK sú charakteristické pokračovaním realizácie nosných strategických a koncepčných dokumentov, ktoré sú významné pre ďalší rozvoj KSK v smere zadefinovania priorít vo všetkých sférach pôsobnosti, ako sú inovácie, regionálny rozvoj, dopravná infraštruktúra, sociálna oblasť, oblasť školstva, kultúry a cestovného ruchu.

V popredí záujmu boli otázky efektívneho hospodárenia samosprávneho kraja – schválené boli Zásady tvorby rozpočtu, rozpočtových opatrení a pravidiel rozpočtového hospodárenia, Zásady hospodárenia s majetkom, rozpočty a záverečné účty KSK. Veľká pozornosť bola venovaná Analýze vývoja dlhovej služby KSK. Jedným z najdôležitejších okruhov problémov bolo riešenie komplexnej finančnej situácie nemocníc s poliklinikami v zakladateľskej pôsobnosti KSK v súvislosti s prípravou vstupu strategického investora.

Aj napriek zložitému obdobiu, ktorým objektívne tretie volebné obdobie bolo, išlo o obdobie vcelku úspešné, čo potvrdzujú aj výsledky jednotlivých úsekov.

Financie

Vo finančnej oblasti od roku 2009 pretrváva zložitá situácia. Príjmy negatívne ovplyvňovala kríza. V roku 2010 bola situácia kritická, výpadok dane z príjmov fyzických osôb bol viac ako 20 %. Celú situáciu sťažili ešte rozsiahle povodne.

Aby neboli ohrozené základné funkcie KSK, bolo nevyhnutné vo výdavkovej časti rozpočtu prijať výrazné úsporné opatrenia. Celé volebné obdobie bol kraj nútený hospodáriť v krízovom režime, a to ako organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK, tak i Úrad KSK. Nedostatok finančných prostriedkov skomplikoval snahu zveľaďovať majetok KSK. Čoraz častejšie bolo treba riešiť havarijné stavy na budovách a zariadeniach.

Posledný rok volebného obdobia je zároveň rokom EHMK, preto bolo treba akumulovať finančné prostriedky na plánované aktivity a tiež na spolufinancovanie investičných projektov. Zvýšená potreba finančných prostriedkov bola potrebná aj v súvislosti s prijatím dodávateľských úverov na odstránenie havarijného stavu ciest po povodniach, keď štát poskytol iba 30 % výdavkov na vzniknuté škody.

Na financovanie uvedených činností KSK využil aj naakumulovaný rezervný fond, ktorý za normálnych okolností plánoval využiť na rozvojové aktivity kraja. Rozvojové zámery boli zabezpečované viac - menej zo zdrojov Európske únie, kde tiež dochádzalo k neustálym posunom a obmedzeniam.

KSK v zmysle VZN č. 3/2006 finančne prispieval k rozvoju verejnoprospešných služieb, verejnoprospešných účelov, spoločných aktivít KSK a obcí poskytovaním dotácií subjektom, ktorých nie je zriaďovateľom. Celkom od roku 2010 do mája 2013 bolo poskytnutých 264 dotácií v celkovej čiastke 824 934 eur.

Napriek všetkým problémom, ktoré brzdili plynulý rozvoj, len vďaka konzervatívnej rozpočtovej politike, obozretnosti v úverovej zadlženosti a účinným úsporným opatreniam, sa nám podarilo vysporiadať s dôsledkami pretrvávajúcej hospodárskej a ekonomickej krízy tak, že boli zabezpečené základné kompetencie KSK v sociálnej sfére, školstve, kultúre, doprave a ostatných oblastiach.

Vývoj a štruktúra zadlženosti

Vývoj zadlženosti treba vnímať z pohľadu troch časových období v rámci ktorých konkrétna časť úverovej angažovanosti vznikla:
Roky 2007 – 2010 – obdobie kulminácie priamych úverov (čerpanie dlhodobého úveru EIB)
Roky 2011 – 2013 – obdobie stabilizácie priameho dlhu (splácanie úveru EIB a čerpanie úveru SLSP na projekty EÚ)
Roky 2014 – 2016 - obdobie znižovania celkového dlhu (splácanie úverov, reštrukturalizácia záväzkov)
Kulminácia dlhu – r. 2011 v dôsledku dočerpávania úveru EIB a povodní 75 063 000 €
r. 2012 – zníženie o 2 149 000 € 72 914 000 € r. 2013 – zníženie o 4 792 000 € 68 122 000 € Ďalší výrazný pokles v oblasti celkového dlhu očakávame v rokoch 2014 – 2016.

Z hľadiska hodnotenia finančného zdravia podľa INEKO sa KSK nachádza na 5. mieste z hodnotených ôsmich krajov. Naše „skóre“ je 3,8 čo znamená dostatočné finančné zdravie.

KSK v rámci svojich vlastných pravidiel na udržanie stability nastavilo vlastnú dlhovú brzdu, ktorá stanovuje prísnejšie pravidlá, ako zákon, a pravidelný monitoring dlhu.

Sociálne veci

KSK zo svojho rozpočtu investuje zhruba 30 % do sociálnych služieb pre občanov. V 14 zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK je umiestnených okolo 1937 klientov, na čo je potrebné každoročne vyčleniť z rozpočtu cca 14 802 000 eur. U neverejných poskytovateľov financuje cca 1114 miest, podporuje tlmočnícku službu a prispieva na 28 špecializovaných poradcov, to celé vo výške 6 138 000 eur.

Pre služby krízovej intervencie poskytol KSK v roku 2012 spolu 1 061 000 eur. Sieť zariadení krízovej intervencie tvoria útulky, zariadenia núdzového bývania, domovy na pol ceste, nocľaháreň. Do roku 2015 bude nevyhnutné dobudovávať sieť špecializovaných zariadení. Dôvodom je demografický vývoj v kraji a prognózy nárastu počtu psychiatrických ochorení u ľudí v seniorskom veku.

Dôležitým krokom optimalizácie sociálnych služieb v zariadeniach KSK boli viaceré zmeny. Cieľom bolo efektívne využívať finančné prostriedky, zohľadniť regionálne či miestne potreby občanov, zvýšiť kvalitu poskytovaných služieb a optimalizovať kapacitu v zariadeniach s prihliadnutím na technické, materiálne a personálne podmienky. V záujme uprednostňovania terénnych sociálnych služieb pred pobytovými KSK podporuje 166 miest v zariadeniach sociálnych služieb s ambulantnou alebo týždennou formou sociálnej služby.

Veľkou pomocou pre občanov nášho kraja, ktorí potrebujú nejakú sociálnu službu je Register poskytovateľov sociálnych služieb, kde občan získa všetky potrebné informácie.

Významnú úlohu v tejto oblasti zohráva Kancelária prvého kontaktu (KPK). Od roku 2010 poskytuje komplexné sociálne poradenstvo vrátane informácií o zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK aj u neverejných poskytovateľov. V priebehu roka 2012 služby KPK využilo 1242 občanov, z toho 1011 občanov osobne.

Vďaka finančným prostriedkom z mimorozpočtových zdrojov, t.j. projektov, grantov a iných zdrojov, zameraných na zvyšovanie kvality poskytovania sociálnych služieb, sme mohli realizovať aj niekoľko rozsiahlych projektov rekonštrukcií objektov a vzdelávania zamestnancov.

Zdravotníctvo

V pôsobnosti KSK boli od roku 2003 štyri nemocnice s poliklinikami (NsP sv. Barbory Rožňava, NsP Spišská Nová Ves, NsP Trebišov, NsP Štefana Kukuru Michalovce). V súvislosti so zlým hospodárením nemocníc a nevyhnutnosťou veľkých investícií regionálna samospráva vybrala investora, od ktorého očakávala prílev súkromného kapitálu. Proces výberu strategického partnera bol ukončený v roku 2011. Víťazom medzinárodného tendra sa stala spoločnosť Vranovská investičná, s.r.o., ktorej právnym nástupcom je spoločnosť Svet zdravia, a.s.. Víťaz tendra prevzal k 1. 9. 2011 nemocnice s poliklinikami Zmluvou o dočasnom prevode akcií na obdobie 20 rokov.

O správnosti kroku svedčí radikálne zlepšenie hospodárenia. Nemocnice v roku 2012 hospodárili s výsledkom po zdanení vo výške + 0,95 mil. eur. Rok predtým bol výsledok - 1,37 mil. eur. Strategický partner investoval do modernizácie a nákupu techniky 2,2 mil. eur.

Bol vytvorený nový aktuálny register poskytovateľov zdravotnej aj lekárenskej starostlivosti. Registre obsahujú informácie pre občanov, inštitúcie pôsobiace v zdravotníctve, aj pre samotných poskytovateľov. Na zlepšení a dopracovaní registra, tvorbe jednotlivých funkcionalít a elektronizácie komunikácie sa ďalej pracuje.

Analýza lekárskej služby prvej pomoci v KSK ukázala, že nepretržitá zdravotná starostlivosť po ukončení dennej prevádzky zdravotníckych zariadení, počas sobôt, nedieľ a sviatkov, má pre obyvateľov kraja významné opodstatnenie - LSPP využíva ročne cca 20 % obyvateľov kraja.

Školstvo

Cieľom je sieť škôl, školských zariadení, študijných a učebných odborov, ktorá vyhovuje záujmom rodičov, žiakov a zamestnávateľov s ohľadom na požiadavky trhu práce, v rámci ktorej je možné efektívne zabezpečovať vzdelávanie.

KSK analyzoval kapacitné vyťaženie škôl, ekonomickú efektívnosť prevádzky a výchovno-vzdelávacieho procesu. Postupne realizoval tri etapy racionalizácie. V r. 2002 bolo na KSK delimitovaných 118 škôl a školských zariadení, súčasný počet je 71 škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou. KSK znížil počet stredných škôl o 37, čo predstavuje 36 %.

Podarilo sa zefektívniť sieť odborov a zameraní na odborných školách. Pôvodne v nich fungovalo 983 odborov a ich zameraní. Až 343 z nich sa v posledných troch rokoch nepodarilo naplniť. Po úpravách sa v školskom roku 2012/13 otvorilo 614 odborov. Vyradili sme odbory, o ktoré študenti 5 rokov nemali záujem, ale boli to zároveň tie, o ktoré zamestnávatelia ani do budúcnosti neprejavili záujem.

Nosnou úlohou koncepcie rozvoja odborného vzdelávania bolo vytvorenie centier odborného vzdelávania. KSK sa stal priekopníkom v tejto oblasti. Na jeseň 2009 ako prvý na Slovensku otvoril prvé COV. Následne ich definoval aj zákon. Dnes má KSk desať fungujúcich a kontinuálne sa rozvíjajúcich COV z celkového počtu 24 na Slovensku. Prvé v inom kraji otvorili až v roku 2011. Aj ďalší údaj svedčí o efekte koncepcie - priemerný počet žiakov na stredných odborných školách v našom kraji je 463.

Vysoko si vážime záujem o spoluprácu zo strany zamestnávateľov. Sme kraj, ktorý má v tejto oblasti nadpriemerné kontakty škôl so zamestnávateľmi. Sú pretavené do konkrétnych výstupov v centrách odborného vzdelávania, v podmienkach pre výkon praxe žiakov priamo u zamestnávateľov, v poskytnutých finančných prostriedkoch, v technickom zabezpečení, ktoré zamestnávatelia našim školám poskytujú. Veľmi si vážime tých zamestnávateľov, ktorí s nami komunikujú aj v tejto zložitej dobe.

Záujmom KSK je, aby školy boli dostupné pre všetky sociálne skupiny, aby každý mal možnosť vzdelávať sa podľa svojich schopností, vrátane žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Dobré skúsenosti máme vďaka elokovaným pracoviskám v lokalitách, kde je počet takýchto žiakov najvyšší. SOŠ technická na Kukučínovej ulici v Košiciach má v elokovaných pracoviskách skoro 200 žiakov. Pracoviská v úzkej spolupráci s obcami vznikli v Kecerovciach, Veľkej Ide, Družstevnej pri Hornáde, na košickom Luniku IX, v Bidovciach. Podobnou cestou sa vydala aj SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku na pracovisku v Zemplínskej Teplici, SOŠ Moldava na pracovisku v Turni nad Bodovou, SOŠ Prakovce na pracovisku v Kluknave. Elokované pracoviská sú zriaďované na základe rokovaní so starostami obce, kde obec poskytne priestor pre výchovno-vzdelávací proces.

Technický stav budov škôl, ktoré KSK prevzal bol značne zanedbaný. Pre skvalitnenie podmienok a hlavne technického stavu KSK využíval možnosti čerpania eurofondov i Nórskeho fondu. Podali sme 15 projektov na rekonštrukciu budov školských zariadení z ROP. V dvoch etapách boli úspešné projekty štyroch škôl v celkovej hodnote 6 miliónov eur. Na piatich školách sa realizoval projekt zavedenia technológie na využívanie obnoviteľných zdrojov energie z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu (NFM). Celkové oprávnené náklady projektu boli 834 119 eur.

KSK organizuje od roku 2008 dlhodobé športové súťaže o pohár predsedu KSK na stredných školách. V prvom ročníku bolo zapojených 49 škôl a 4005 súťažiacich, v tohtoročnom 5. ročníku 9718 stredoškolákov zo 72 škôl v 428 družstvách. Športy: florbal, futsal, basketbal, volejbal, plávanie, hádzaná, nohejbal, stolný tenis, ľahká atletika, badminton. Pokiaľ to umožnili finančné prostriedky, venovali sme sa aj výstavbe a rekonštrukcii športových zariadení (Výstavba multifunkčnej telocvične Gymnázium Rožňava 2 372 996 €, Rekonštrukcia telocvične SOŠ Ostrovského, Košice 1 911 809 €, Modernizácia telocvične SPŠD, Košice 170 014 €, Modernizácia telocvične SOŠ T v Košiciach 1 911 809 €.)

Doprava - cesty

KSK dáva takmer 20 percent bežných výdavkov z vlastných príjmov na prímestskú dopravu vo verejnom záujme. Náklady dopravcov vzrástli od roku 2006 z 24 miliónov eur na súčasných takmer 31 miliónov eur. Úhrada KSK za služby vo verejnom záujme poskočila ešte výraznejšie - zo sumy 7,78 milióna eur v roku 2006 až na vlaňajších 15,22 milióna eur, čo je nárast o 95,6 percenta.

Od roku 2006 do roku 2012 začalo v Košickom kraji na linkách prímestskej pravidelnej autobusovej dopravy premávať 319 nových autobusov. Kvalita dopravných služieb rástla, no postupný pokles počtu prepravených osôb pokračoval. Najmä pri plne platiacich cestujúcich. Dôvodom bol nielen nárast podielu individuálnej dopravy, ale i znižujúca sa miera zamestnanosti, najmä na Gemeri a Zemplíne, a odliv pracovných síl.

Jedným z nákladov, ktorý nesie v sebe aj sociálny aspekt, je príspevok KSK na zľavy sociálne znevýhodneným občanom, žiakom, študentom, zdravotne ťažko postihnutým i občanom nad 70 rokov. Vlani to bola v KSK suma 5 718 466 eur a týkala sa 11 521 941 prepravených osôb. Je to čistý náklad, ktorý KSK nikto nekompenzuje.

Vo vlastníctve KSK je spolu 1955,235 km ciest II. a III. triedy a 656 mostov. Správu a údržbu cestného majetku zabezpečuje Správa ciest KSK, príspevková organizácia KSK.

V oblasti dopravy bolo v rokoch 2010 - 2012 čerpaných spolu takmer 60 miliónov eur na kapitálové i bežné výdavky. Výdavky rástli v jednotlivých rokoch takto: ŕok 2010: 10 733 tisíc eur, rok 2011: 20 890 tisíc eur, rok 2012: 27 575 tisí eur. Z kapitálových výdavkov podstatnú časť tvorila výstavba a rekonštrukcia ciest II. a III. triedy, nákup strojov a zariadení a ostatné výdavky.V bežných výdavkoch podstatnú časť tvorili výdavky na zimnú údržbu a bežné opravy.

Ďalšie výdavky za stavebné úpravy ciest vo vlastníctve KSK predstavujú úhrady záväzkov veriteľom (PPP projekty), ktorých ročné splátky za roky 2010 - 2012 tvorili spolu takmer 9 miliónov eur.

Na rekonštrukcie ciest v správe KSK bol čerpaný úver z EIB, jeho splátky v rokoch 2010 - 2012 boli spolu vyše 5,2 milióna eur.

V rámci výzvy Regionálneho operačného programu, prioritná os 5 Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov bolo v období 2009 - 2012 podaných a implementovaných 5 veľkých projektov. Celkové oprávnené výdavky boli 18,27 mil. eur. Zmodernizovalo a zrekonštruovalo sa 118,862 km ciest II. a III. triedy, 7 mostných objektov a 5 križovatiek.

Po dlhom čakaní Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré je Riadiacim orgánom, schválilo ďalších päť projektových žiadostí KSK. Spolu takmer 145 kilometrov ciest a 9 mostov bude obnovených s celkovými rozpočtovými nákladmi takmer 22 miliónov eur, spolufinancovanie KSK je vo výške 5 percent. Verejné obstarávania na zhotoviteľov prostredníctvom elektronických aukcií už boli ukončené, momentálne prebieha ich kontrola na ministerstve. Po jej ukončení a následnom podpise Zmluvy o nenávratnej finančnej pomoci, by sa s prácami na niektorých úsekoch mohlo začať ešte v tomto roku.

Situáciu v doprave skomplikovali povodne v r. 2010 , následkom čoho došlo k rozsiahlym poškodeniam ciest II. a III. triedy. Do konca roka 2010 sa podarilo sprejazdniť všetky úseky ciest a mosty poškodené povodňami. Na odstraňovanie škôd spôsobených povodňami boli použité dodávateľské úvery na povodne 2010 a 2011 vo výške 9 925 000 eur a dotácie štátu v roku 2011 vo výške 6 407 000 eur.

Významným projektom, na ktorom KSK intenzívne pracuje, je integrovaná doprava. Základným riešením integrácie dopravy je dobudovanie nevyhnutnej infraštruktúry. Terminály integrovaného dopravného systému integrujú rôzne druhy osobnej individuálnej a hromadnej dopravy a zároveň združujú vybavenosť pre cestujúcich. Na tomto projekte bolo uskutočnené veľa práce a ešte veľa nás čaká v období 2014 – 2020.

Kultúra

To, že Košice sa stali Európskym hlavným mestom kultúry 2013, výrazne akcelerovalo činnosť celého úseku kultúry, cestovného ruchu ale aj regionálneho rozvoja. Vzhľadom na odlišnosť podmienok pre rozvoj a poskytovanie kultúrnych služieb v meste a regióne boli hlavné strategické ciele zapojenia KSK do projektu EHMK definované zvlášť pre mesto Košice - Ostrovy kultúry a zvlášť pre košický región - program Terra incognita.

Nebývalý pokrok sa podaril v investičnej oblasti. Z ROP sa zrealizovalo a realizuje 11 investícií: sedem Ostrovov kultúry v Košiciach a štyri ďalšie projekty vo Vsl. múzeu, Vsl. galérii, Gemerskom osvetovom stredisku a Spišskom múzeu v Markušovciach. V týchto zariadeniach sa výrazne skvalitnia podmienky na poskytovanie kultúrnych služieb a zabezpečí sa technická obnova zariadení. Tým sa zvýši ich konkurencieschopnosť voči iným poskytovateľom podobných voľnočasových služieb a ich ďalší rozvoj závisí už len od kreativity zamestnancov a schopnosti manažmentu zariadení zapojiť sa do európskych sietí a klastrov a zhodnotiť tak výsledky svojej práce.

KSK na napĺňanie cieľov programu vyčlenil aj prostriedky na mobilizáciu regiónu prostredníctvom jedinečnej dotačnej schémy, ako aj účelovým poskytnutím finančných prostriedkov pre realizátorov 13 kľúčových podujatí. Do prípravy a realizácie bol zapojené všetky kultúrne inštitúcie v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK.

V programe Terra Incognita boli vyhlásené dve výzvy. Prvá na podporu realizácie kultúrnych a spoločenských aktivít pre širokú verejnosť. Spolu 120 tisíc eur bolo rozdelených medzi 29 projektov. Druhá výzva bola zameraná na rozvoj drobnej infraštruktúry, KSK v nej rozdelil 500 tisíc eur. Z ojedinelého dotačného programu z verejných prostriedkov bolo podporených 39 projektov. Cieľom bolo zvýšiť kvalitu služieb v cestovnom ruchu vytvorením rozšírenej ponuky produktov a služieb najmä na Gotickej, Vínnej a Železnej ceste.

Cestovný ruch

KSK pravidelne propaguje Košický kraj ako zaujímavú turistickú destináciu na medzinárodných výstavách v Bratislave, Prahe, Budapešti, Miškolci... Vydal Turistického sprievodcu po Košickom kraji, reprezentačný materiál Šiesty zmysel Košického kraja, Tipy na výlet do regiónov nášho kraja s mapou kraja a ďalšie propagačné materiály v rámci realizovaných projektov - napr. propagačné materiály k cykloturistike (projekt BICY), propagačné materiály Vínna, Gotická, Železná cesta (projekt Infotour). Pravidelne raz ročne počas letnej turistickej sezóny v spolupráci s TIC a MIC na území kraja uskutočňuje dotazníkový prieskum spokojnosti návštevníkov v kraji. Za výrazný úspech považuje referát CR veľmi dobré vzťahy s územím, ktoré sa podarilo vytvoriť. Koncom roka 2012 bola založená Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Košický kraj.

KSK venuje pozornosť aj rozvoju cyklistickej dopravy. Pripravovanou Stratégiou rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Košickom kraji vyjadruje záujem riešiť problematiku tohto druhu dopravy. Strategický materiál bude slúžiť ako podporný dokument na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, resp. na získavanie iných finančných zdrojov nielen pre krajskú, ale aj miestne samosprávy v Košickom kraji.

Využívanie štrukturálnych fondov EÚ

Dôsledky ekonomickej krízy posledných rokov spôsobili, že regionálna samospráva nemá dostatok finančných zdrojov na investičné a rozvojové projekty. Výraznou finančnou injekciou sú európske fondy, o ktoré sa uchádzal aj KSK. Získal podporu na 144 projektov.

Regionálna samospráva sa uchádzala o poskytnutie príspevkov najmä na infraštruktúrne projekty, ktoré by riešili alebo zmiernili nepriaznivý stav majetku, získaného delimitáciou v roku 2002 pri vzniku vyšších územných celkov. Ide hlavne o školské, kultúrne, sociálne a zdravotnícke zariadenia. KSK získal podporu na 144 projektov v celkovej výške 82 614 570 eur. Z tohto počtu je 44 investičných projektov v celkovom objeme 64 123 000 eur, čo je 77 percent z celkovej sumy za všetky projekty KSK.

Na investičné projekty z ROP, zamerané najmä na rekonštrukcie školských, sociálnych a kultúrnych zariadení a na rekonštrukcie a opravy ciest II. a III. triedy, bol z požadovaných viac ako 16 miliónov eur schválený príspevok v celkovej výške cez 11 miliónov eur.

Celkový finančný prínos úspešných projektov Úradu KSK a organizácií v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti zo štrukturálnych fondov predstavuje 64 731 895 eur a z ďalších európskych programov a podporných mechanizmov 17 882 675 eur.

Implementácia ROP (SO/RO)

Zriadenie SO/RO pre ROP na úrovni samosprávnych krajov veľmi pomohlo čerpaniu finančných prostriedkov pre región. Prínosom bolo umiestnenie SO/RO v krajskom meste. Výsledkom je skvalitnenie života obyvateľov miest a obcí. Realizované projekty boli zamerané na regeneráciu verejných priestranstiev miest a obcí, na opravy ciest II. a III. triedy a na podporu rozvoja turizmu v kraji. Výsledkom tohto procesu je zazmluvnenie 118 projektov nenávratných finančných prostriedkov v celkovej výške 78.218.681 € takto:
• Podpora a rozvoj cestovného ruchu 8 projektov vo výške 573.444 €
• Regenerácia sídiel 82 projektov vo výške 46.293.110 €
• Regenerácia sídiel s rómskymi osídleniami 23 projektov vo výške 19.502.748 €
• Regionálne komunikácie 5 projektov vo výške 11.849.3 80 €

Správa majetku

Pri delimitácii majetku z vlastníctva SR v správe štátnych organizácií do vlastníctva KSK ide o pozemky pod stavbami, hlavne komunikáciami vo vlastníctve KSK. Za obdobie 2009 - 2013 bolo podpísaných 24 delimitačných protokolov, ktorými KSK nadobudol do vlastníctva pozemky o celkovej výmere 761 924 m². Rozpracovaných je ďalších 11 delimitačných protokolov, obsahom ktorých sú pozemky pod komunikáciami, bývalými školskými zariadeniami

Z titulu napätej finančnej situácie musí KSK zabezpečovať dodatočné finančné prostriedky. Aby mohol naďalej napĺňať svoje funkcie, pristúpil k predaju neupotrebiteľného nehnuteľného a hnuteľného majetku. Uzatvorených bolo 144 kúpnych zmlúv a do rozpočtu KSK boli v období rokov 2009 - 2012 zabezpečené príjmy vo výške 4 509 138 €. Z prenájmu majetku boli do rozpočtu KSK v období rokov 2009 – 2012 zabezpečené príjmy vo výške 7 233 416 €. Vyhotovených bolo 34 zmlúv o zriadení vecných bremien, čím sa realizuje majetkovo právne usporiadanie cudzích stavieb (napr. inžinierske siete) na pozemkoch KSK za finančnú úhradu. Kým v roku 2009 boli uzatvorené 2 zmluvy, v rokoch 2011 – 2012 bolo uzatvorených spolu 24 zmlúv a do rozpočtu KSK uhradených 36 133 €.

Naďalej beží projekt vyhľadávania majetku vo vlastníctve KSK, ktorý je užívaný bez zmluvného vzťahu. Nadobúdanie pozemkov do vlastníctva KSK sa rieši zámenou, kúpou a darovaním.

Medzinárodné vzťahy a cezhraničná spolupráca

Kraj udržiava partnerské vzťahy s regiónmi: Župa Borsod-Abaúj-Zemplén a župa Nógrád (Maďarsko), Juhočeský kraj (Česká republika), Umbria (Taliansko), Zakarpatská oblasť (Ukrajina), Krasnojarský kraj (Rusko), Krajinské združenie Porýnia (Nemecko), Department Oise (Francúzsko). Spolupráca sa rozvíja hlavne pri výmene skúseností a poznatkov v oblasti kultúry, školstva a sociálnej starostlivosti.

V januári 2013 bol podpísaný Dohovor o založení Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) Via Carpatia s ručením obmedzeným. Zakladateľmi a členmi EZÚS Via Carpatia sú KSK a župa Borsod-Abaúj-Zemplén. Zoskupenie bolo založené na uľahčenie a podporu cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce. Jeho cieľom je posilniť hospodársku a sociálnu súdržnosť, predovšetkým prostredníctvom projektov alebo programov cezhraničnej spolupráce.

Z programov cezhraničnej spolupráce a medzinárodnej spolupráce čerpal KSK finančné prostriedky prostredníctvom schválených projektov KSK a jeho organizácií:
Program cezhraničnej spolupráce HU-SK 10 projektov
Program cezhraničnej spolupráce ENPI 3 projekty
Interreg IVC 1 projekt
Nórsky finančný mechanizmus 6 projektov
Švajčiarsky finančný mechanizmus 2 projekty

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 21.10.2013 14:00
Upravené: 09.03.2017 08:20

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Knihy na dosah Informačno-poradenské centrum pre Európske štrukturálne a investičné fondy