Globálne hrozby majú lokálny dopad. Ako na ne?

V plánovaní rozvoja územia, aj v rozhodovacích procesoch je potrebné brať do úvahy globálne hrozby či riziká a ich konkrétne lokálne dopady pre mesto či obec. V súčasnosti sa s týmto aspektom na Slovensku a ani v susedných krajinách prakticky nepočíta, resp. je zanedbávaný́. To má a bude mať za následok škody na ľudskom zdraví, majetku, prírode, ako aj mrhanie verejnými, ale aj súkromnými zdrojmi.

Za podmienok, keď je  veľmi pravdepodobné, že sa hrozby naplnia (napríklad vplyvom negatívnych prejavov zmeny klímy, cenovými energetickými šokmi, sociálnou nestabilitou či nútenou migráciou), musia lokálne samosprávy začať pri plánovaní a rozhodovaní nevyhnutne tieto vedecké scenáre  brať do úvahy a  proaktívne konať.

Jeden z dôvodov prečo sa tak nedeje, okrem nízkeho uvedomenia si existencie hrozieb a ich lokálnych dopadov, je absolútny nedostatok metodických postupov, ako zistiť zraniteľnosť obcí a miest na jednotlivé globálne hrozby.

Počas 19-mesačného slovensko - ukrajinského projektu, ktorý bol podporený Nórskym finančným mechanizmom, bola vyvinutá́ a pilotne aplikovaná metodika tzv. adaptívneho plánovania, ktorá je využiteľná pri územnom, socioekonomickom či sektorovom plánovaní. Tento prístup, ktorý je na Slovensku, ale aj na Ukrajine unikátny, umožní plánovačom, resp. tým, ktorí rozhodujú na miestnej či regionálnej úrovni, začleniť lokálne dopady globálnych rizík do každodenného uvažovania a konania, a tak zmierniť ich dôsledky. Súčasne bola v projekte iniciovaná a inštitucionalizovaná́ cezhraničná spolupráca slovenských a ukrajinských plánovačov v prihraničnom území Slovenska a Ukrajiny.

Odborný koordinátor projektu RNDr. Andrej Šteiner, PhD., z Karpatského rozvojového inštitútu, Košice hovorí: „Samotná metodika adaptívneho plánovania je určité nóvum a to nielen pre plánovačov, ale aj pre vedenie miest a obcí. Plánovať a rozhodovať v určitej atmosfére neistoty – nie je vždy jasné, kedy a v akej intenzite sa globálna hrozba prejaví, je omnoho komplikovanejšie, ako sa to robí doteraz. Bude treba zmeniť nielen prístupy, ale aj myslenie a miesto predpokladania budúceho vývoja na základe minulých trendov bude potrebné robiť alternatívne scenáre a pripraviť pre ne dopredu viac variantné plány a podľa vývoja realizovať ten najvhodnejší.”

Riaditeľ Agentúry pre podporu regionálneho rozvoja Košice Ing. Jaroslav Tešliar, CSc., konštatuje: „Som rád, že k tejto téme sme pristupovali spoločne s kolegami z Ukrajiny. Máme mnoho podobností a spoločných zámerov, ktoré nám treba riešiť, a preto treba prehĺbiť vzájomné odborné porozumenie a vytvoriť podmienky na hlbšiu spoluprácu v oblasti plánovania. Na podporu spolupráce nielen počas, ale aj po projekte sme vytvorili a formalizovali pracovnú slovensko – ukrajinskú skupinu plánovačov, vrátane mechanizmu jej fungovania”

Prof. RNDr. Oto Hudec, CSc. za Technickú univerzitu Košice: „Mapy odolnosti na dopady globálnych hrozieb na úrovni obcí, ktoré boli vytvorené v prihraničnej oblasti v siedmich okresoch na Slovensku a troch na Ukrajine, sú dobrým nástrojom nielen na plánovanie na úrovni obcí, ale aj na regionálnej a cezhraničnej úrovni. Veríme, že poznatky nadobudnuté v projekte budú využité nielen v projektovom, ale postupne aj širšom území”

Projekt Zosúladenie a inovácia plánovania rozvoja prihraničného SK-UA územia (ZIP) bol spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu SR, celkový rozpočet bol 488.000 eur. Bol realizovaný v partnerstve inštitúcií: Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice, Karpatský rozvojový inštitút Košice, Technická univerzita v Košiciach, Agentúra regionálneho rozvoja a cezhraničnej spolupráce TRANSCARPATHIA Zakarpatskej oblastnej rady, Užhorod, Nórsky inštitút urbánneho a regionálneho plánovania /Univerzita aplikovaných vied, Oslo a Akershus, Samospráva Sør-Varanger, Košický samosprávny kraj, asociovaný partner, Zakarpatská oblastná štátna administratíva, asociovaný partner. 

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 25.04.2017 14:30
Upravené: 28.12.2021 11:03