Michal Hamrák

Michal Hamrák, narodený 14. marca 1968 bol milý, slušný a pekný chlapec, ktorý nikdy nezabudol pozdraviť a pomôcť, bol jednoducho slušne vychovaný, na čom si matka Anna Hamráková zakladala. Táto slušnosť sa mu stala aj osudným, pretože v kľúčovej chvíli pri streľbe na Hlavnej ulici v Košiciach dal prednosť pri bráne vtedajšieho Tuzexu pani, ktorá sa skryla a jeho v tom momente zasiahla guľka priamo do srdca (niekde sa uvádza do srdca aj hlavy). Tá pani to prišla povedať mamke a Katke, takže je to potvrdený príbeh.

21. augusta bol Miško na praxi vo Východoslovenských železiarniach. O 11:00 ich prepustili domov. Miško sa na námestie osloboditeľov pravdepodobne dostal električkou, kam prišiel z Východoslovenských železiarní, kde mal prestúpiť na autobus a zamieriť domov na Lomenú ulicu. Električky však boli blokované sovietskou armádou a ľudia z nich masovo vystupovali a väčšinou zo zvedavosti už na námestí ostali.

Tu sa nevie a asi sa už nikdy nebude vedieť čo Miško urobil, ale asi bol tiež zvedavý a prizeral sa udalosti. Cca okolo 12 00 - 12:15 tej sa spustila streľba. Miško bol zasiahnutý priamo do srdca pri bráne Tuzexu, a zomrel odhadom okolo 12:15-12:30 v sanitke. Ďaľši svedok videl pána držať Miška v náručí a lamentovať: hovoril som ti, aby si išiel ďalej od tankov. Ten istý svedok tvrdí, že mladí chlapci kamene nehádzali. Trvalo istý čas kým rodina prišla na to čo sa stalo. Išli najprv do inej ale potom do tej správnej nemocnice kde im povedali, že Miško je mŕtvy.

Katka spomína: Mama síce stále pátrala, čo sa presne stalo, ale nepodarilo sa jej to. Až po troch alebo štyroch mesiacoch k nám prišla nejaká babka. Mama ma objala a povedala - poď, táto teta nám to povie. Povedala presne toto - váš syn zahynul kvôli mne. Keď mama vyvalila oči, dodala, že sa to stalo preto, lebo ho zle vychovala - naučila ho úctivosti. On totiž pustil túto babku do brány, aby vošla prvá, a keď sa otočil, dostal guľku do srdca. Mamu vypočúvali. Zrejme sa riešil Miško ako delikvent. A toto definovalo nasledujúce roky rodiny. Kontroly ŠTB, znemožnenie práce a štúdia.

Katka pokračuje: Pri dverách sme ich mali stále ŠTB, nikdy sa nenamáhali zazvoniť, vždy len vyrazili dvere, prehliadli byt a odišli. Mama stále musela volať opravárov. Vrcholom bolo, že nás nechceli pustiť ani len na cintorín na Miškov hrob. Sviečky sme mohli zapaľovať len pred bránou cintorína.

Sestra Katka spomína: otec opustil rodinu a plánoval život v zahraničí, lebo sa nevedel stotožniť s komunistickým režimom. Miško mal vtedy 15 rokov a poznačil ho odchod otca z rodiny. Jeho slová matke zneli: ja sa o teba a Katku postarám. V 15 rokoch si hľadal brigády, aby zarobil peniaze pre rodinu.

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 14.12.2018 08:47
Upravené: 14.12.2018 09:24