Na prímestskú autobusovú dopravu dáva kraj stále viac
Košický samosprávny kraj dáva takmer 20 percent bežných výdavkov z vlastných príjmov na prímestskú dopravu vo verejnom záujme. V roku 2006 to bolo len 11,7 percenta. V rozpočte KSK ide o najrýchlejšie rastúcu položku. V analýze odbor dopravy porovnal jednotlivé obdobia od roku 2006. O výsledkoch chce predseda KSK informovať ministra dopravy i predsedu vlády a požiadať ich o pomoc.
Náklady dopravcov vzrástli od roku 2006 z 24 miliónov eur na súčasných takmer 31 miliónov eur. Úhrada KSK za služby vo verejnom záujme poskočila oveľa výraznejšie - zo sumy 7,78 milióna eur v roku 2006 až na vlaňajších 15,22 milióna eur, čo je nárast o 95,6 percenta. „Pre náš rozpočet je to už neúnosná záťaž. Úhrada za služby vo verejnom záujme je jediná položka ktorá vytrvalo stúpa a ak chceme zachovať rozsah poskytovaných služieb a sociálnych zliav, potrebujeme pomoc od štátu,“ konštatuje riaditeľ Úradu KSK Ondrej Bernát.
Pri prechode kompetencií na samosprávne kraje v rokoch 2005 – 2006 bol pre prímestskú autobusovú dopravu charakteristický prestarnutý vozidlový park, vysoké náklady na opravy a údržbu, nízka kvalita služieb i nízke mzdy vodičov. Pri decentralizácii štát nevyriešil otázku jednotných sociálnych zliav a hrozilo ich úplné obmedzenie. Kraje si zvolili rôzne výšky. Náklady dopravcov boli deformované, výška predpokladanej úhrady v čase prechodu kompetencií nezodpovedala reálnym potrebám. Tento stav v nasledujúcich rokoch zapríčinil neustále sa zvyšujúci tlak na rozpočty samosprávnych krajov.
„V posledných šiestich rokoch sa podmienky pre autobusových dopravcov zhoršovali a sprísňovali. Rástli náklady na priame mzdy, na platenie mýtnych poplatkov, na kontroly (STK) a opravy (prehliadky pred STK), zimné pneumatiky i pohonné hmoty. Zároveň sa neustále obmedzoval rozsah železničnej dopravy, čo automaticky prinieslo tlak verejnosti na zvyšovanie rozsahu autobusovej,“ vysvetľuje vedúci odboru dopravy Úradu KSK Ladislav Olexa. Náklady neustále rástli a výnosy sa, naopak, znižovali. Nižší počet prepravených osôb ovplyvnila aj klesajúca zamestnanosť, ale tiež viac individuálnej dopravy.
Hoci peňazí nebolo nazvyš, vozidlový park bolo treba nevyhnutne obnoviť. Od roku 2006 do roku 2012 začalo v Košickom kraji na linkách prímestskej pravidelnej autobusovej dopravy premávať 319 nových autobusov. „Kvalita dopravných služieb rástla, no postupný pokles počtu prepravených osôb pokračoval. Najmä pri plne platiacich cestujúcich. Dôvodom bol nielen nárast podielu individuálnej dopravy, ale i znižujúca sa miera zamestnanosti, najmä na Gemeri a Zemplíne, a odliv pracovných síl z východnej časti Slovenska,“ dodáva Radovan Hužvík z odboru dopravy Úradu KSK.
Vývoj v posledných šiestich rokoch najvýraznejšie poznamenal neustály rast cien pohonných látok, čo zvyšuje tlak na rozpočty všetkých samosprávnych krajov. Od roku 2009 do roku 2012 došlo kvôli cenám nafty k nárastu nákladov dopravcov o viac ako 2 milióny eur. Paradoxne osoh zo zvyšovania cien nafty má štátny rozpočet na úkor rozpočtov vyšších územných celkov. Náklady na pohonné hmoty sú jedným z ekonomicky oprávnených nákladov dopravcov, ktorý zásadne vplýva na výšku príspevku.
Samosprávne kraje poskytujú v pravidelnej autobusovej doprave zľavy sociálne znevýhodneným občanom - žiakom, študentom, zdravotne ťažko postihnutým i občanom nad 70 rokov. Vlani to bola v našom kraji suma 5 718 466 eur a týkala sa celkovo 11 521 941 prepravených osôb. Štát ale tieto zľavy samosprávnym krajom žiadnym spôsobom nekompenzuje, aj keď na tento nesúlad dlhodobo upozorňujú a dopravná politika SR do roku 2020 prezentuje podporu systému verejnej dopravy.
Predseda KSK Zdenko Trebuľa sa na základe výsledkov analýzy chce obrátiť so žiadosťou o pomoc na rezortné ministerstvá práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva a financií, aby pomohli riešiť finančnú kompenzáciu za zľavy, ktoré kraje poskytujú vo verejnej doprave. Výška poskytovaných zliav by sa mala zjednotiť na území celého Slovenska po vzore železničnej dopravy. Podobne by sa vláda mala zaoberať reálnou podporou verejnej dopravy a do rozpočtov VÚC čiastočne spätne kompenzovať spotrebnú daň z nafty preukázateľne použitej na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme. Krajským rozpočtom by pomohlo aj zrušenie mýtnych poplatkov za dopravné služby vo verejnom záujme. Tento náklad zvyšuje ekonomicky oprávnené náklady dopravcov a v konečnom dôsledku vytvára tlak na zvyšovanie cestovného, znižovanie dopravnej obsluhy alebo zvýšenie úhrad za služby z verejných rozpočtov. Krajským samosprávam by pomohla aj možnosť čerpať finančné zdroje z európskych fondov na pokračujúcu obnovu vozidlového parku dopravcov.
Autor/zdroj:
Zuzana Bobriková
Zverejnil:
Ing. Peter Kupčík
Vytvorené:
28.03.2013 12:00
Upravené:
11.11.2021 14:34
