Biela temnota Richarda Zozuláka

Výstava Biela temnota predstavuje sochársku a maliarsku tvorbu Richarda Zozuláka, vytvorenú v období ostatných siedmich rokov. Je pokračovaním dlhodobého reflektovania povahy človeka, jeho sociálnych, kultúrnych a politických prejavov.

Zozulák vychádza zo všeobecne známych historických stereotypov a predstáv o spôsobe zobrazenia ideálu krásy človeka, kánonu (gréc.: súbor pravidiel o zobrazení ľudského tela) a kalokagatie (ideál harmonického súladu a vyváženosti fyzickej a duševnej stránky človeka), ktorý stavia do kontrastu s reálnymi prejavmi ľudského intelektu či stopami jeho fyzickej prítomnosti.

V práci Levitated man (1997), kde levitujúca ležiaca mužská figúra vrhá pod seba tieň, vytvárajúc tak po sebe istú stopu, začína využívať pre stvárnenie človeka štylizovanú siluetu tieňa ľudskej postavy. Tú varíruje, vypĺňa a množí, vždy podľa aktuálnej situácie, na ktorú reaguje. Vznikajú abstrahujúce figurálne kompozície a abstraktné objekty, prevedené v dreve, bronze alebo epoxide. Zozulák využíva materiály korešpondujúce s témou alebo formou objektu, kde napríklad vysoko leštený bronz spája s aerodynamickým tvarom disku diskobola. Neustálym opakovaním a vrstvením rovnakej siluety figúry, vzniká línia s profilom kopírujúcim jej tvar, prerušená v jednom bode, aby začala plynúť v inom, inokedy stáčaná do špirály alebo do kruhu.

V roku 2007 posúva siluetu z 3D priestoru do maľby a vytvára okrem iného aj pandanty, témou a formou príbuzné dvojice, v oboch médiách, v rôznom poradí (Uroboros I, 2010, akryl na dreve alebo Začiatky koncov konce začiatkov, 2010, akryl na dreve a Discobolos, 2010, bronz). V maľbe ťaží Zozulák z možnosti, do istej miery bez obmedzení pracovať so svetlom a scénou, do ktorej vsádza ľudské figúry alebo objekty z nich formované. Výsledné kompozície formálne pripomínajú metafyzickú maľbu, no tu viac než o tajomnosť a fantazijnosť ide o vyprázdnenosť a úzkosť.

Zozulák sa v najnovších realizáciách obmedzuje na používanie bielej a čiernej farby. Vychádza z vlastnej skúsenosti s vnímaním svetla počas dočasnej slepoty. Zisťuje, že v danom stave človek vidí pod vplyvom denného svetla, paradoxne prijímaním všetkých farieb farebného spektra, iba bielu. S postupným navracaním sa zraku, vníma tmavé siluety stále intenzívnejšie. Túto situáciu prirovnáva k súčasnému stavu vo svete, kde videnie rôznych tém a situácií veľkou časťou spoločnosti, je aj napriek množstvu informácií vo výsledku len biele alebo čierno–biele, kontrastné, striktné, bez odtieňov a bez tolerancie.

Richard Zozulák (1977, Košice) je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru prof. Juraja Bartusza a prof. Juraja Meliša. V rokoch 2000 – 2001 absolvoval stáž na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v ateliéri monumentálnej tvorby prof. Aleša Veselého. Žije a pracuje v Bratislave a v Košiciach.

Kurátor výstavy: Michal Štofa

Autor/zdroj: VSG
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 27.02.2017 11:25
Upravené: 07.07.2021 11:35