Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk

[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...


Začiatok stránky, titulka:

Ceny za rok 2008

Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.

Pokračovanie obsahu:

Cena Košického samosprávneho kraja za rok 2008

František Boda
Pán František Boda je tajomníkom Oblastného výboru Csemadok Košice - okolie, pôsobí vo funkcii predsedu Základnej organizácie Csemadok v Buzici a je členom Kultúrnej komisie Zastupiteľstva KSK. Dlhoročný aktívny a úspešný pracovník v oblasti kultúry v Košickom regióne sa narodil v obci Vojka, okres Trebišov. Po ukončení Strednej priemyselnej školy v Košiciach pracoval vo VSŽ. Od roku 1971 prešiel rôznymi pracovnými pozíciami v oblasti kultúry. Už vtedy začal organizovať rôzne, teraz už tradičné kultúrne podujatia, viedol aj divadelný súbor. Stal sa známou osobnosťou kultúrnych akcií, okresných slávností piesni a tancov, súťaží v prednese poézie a prózy, organizoval dve celoštátne podujatia - divadelný festival ochotníckych súborov v maďarskom jazyku a letnú vzdelávaciu akadémiu pre mládež a  dospelých, ktoré šíria dobré meno regiónu a dávajú možnosť kultúrneho vyžitia občanom maďarskej národnosti v regióne.
Venoval sa kultúrnemu rastu a zachovaniu ľudových tradícií príslušníkov  maďarskej národnosti na Slovensku. Svojou činnosťou vytváral priaznivé podmienky k spolunažívaniu Maďarov a Slovákov v našom regióne. V roku 2003 bol ocenený ministrom kultúry Maďarskej republiky cenou Gyulu Wlasicsa, za rozvoj a spoluprácu v oblasti kultúry oboch štátov. František Boda má dve deti, býva v Buzici, kde sa tiež aktívne zapája do spoločenského a kultúrneho života obce.

Ing. Boris Farkašovský
pri príležitosti 60. narodenín
Ing. Boris Farkašovský je dlhoročný športový funkcionár, od roku 2006 člen Správnej rady Slovenského zväzu hádzanej. Má veľký podiel na záchrane hádzanárskeho klubu VSŽ Košice, ktorý bol na pokraji bankrotu a kolapsu.
Od roku 2000 je prezidentom 1. Mestského hádzanárskeho klubu Košice. Má veľkú zásluhu na kvalitných výsledkoch košickej hádzanej. Muži sa opäť dostali medzi slovenskú elitu, v roku 2003 vyhrali Slovenský pohár a  štartovali v Pohári víťazov pohárov. Trikrát skončili v slovenskej extralige na 2. mieste a dvakrát boli finalistami Slovenského pohára.
Ing. Farkašovský sa aktívne podieľal na vytvorení novej koncepcie rozvoja mládežníckej hádzanej. Od roku 2000 starší dorastenci získali titul Majster Slovenskej republiky 6 krát, mladší dorastenci 4 krát, starší a mladší žiaci 4 krát. 1. Mestský hádzanársky klub Košice bol viackrát vyhodnotený ako najlepší hádzanársky klub v Slovenskej republike. Ocenený sa dlhodobo zapája ako funkcionár a organizátor do prípravy športových podujatí pre mládež i dospelých. Je nositeľom ocenení, ktoré mu udelil Slovenský zväz hádzanej za dlhoročnú prácu a činnosť pri rozvoji hádzanej.
Sezóna 2007/2008 bola pre 1. Mestský hádzanársky klub Košice pod vedením Ing. Borisa Farkašovského veľmi úspešná. Muži sa stali vicemajstrami SR, starší dorastenci Majstrami SR,
mladší dorastenci skončili na 3. mieste na Majstrovstvách SR, starší žiaci Majstrami SR, mladší žiaci vicemajstrami SR.

PhDr. Július Galgan
Už počas štúdia na  Filozofickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove sa u Júliusa Galgana popri profesionálnom štúdiu slovenčiny prehlboval jeho vážny záujem o divadlo. Päť dní v týždni študoval v Prešove a v sobotu a v nedeľu režíroval vo svojej rodnej obci Čerhov. Za päť rokov videli v jeho réžii i hereckom podaní 15 hier. V roku 1958 nastúpil ako profesor slovenského jazyka na trebišovské gymnázium, kde pôsobil až do  odchodu do dôchodku. V tom istom roku sa na škole začala písať kronika ochotníckeho divadelníctva. Za 47 rokov pôsobenia v súbore objavil talenty, pre ktoré dosky naozaj znamenajú svet: Táňu Radevu, jej sestru Dagmar Červeňákovú, Ingrid Timkovú a ďalších. Pripravil vyše 40 celovečerných hier.
V roku 1979 po inscenácii Goldoniho Sluhu dvoch pánov sa súbor dostal do kategórie B. Nasledovalo množstvo náročných titulov: Bulgakov, Chalúpka, Bratia Čapkovci, Barč-Ivan, Sofokles, Oscar Wilde, Peter Zvon.
Súbor je známy za hranicami mesta i okresu. Poznajú ho z účinkovania na Palárikovej Rakovej, zo súťaži v  Spišskej Novej Vsi, z  Belopotockého Mikuláša i Močenku pri Nitre.
Členovia súboru pod vedením Júliusa Galgana nechýbali ani na 120. a 130. výročí osláv Matice Slovenskej v Martine. Krásu ľubozvučnej slovenčiny pravidelne šíria v Békešskej Čabe v  Maďarsku, v  Poľsku, v Užhorode na  Ukrajine medzi Slovákmi, ktorí svoju radosť zo stretnutia neskrývali a nadšene prijali svojich medzi svojimi.
Július Galgan je nositeľom viacerých rezortných ocenení ministerstva kultúry.
Za roky nezmazateľného a osožného pôsobenia v Trebišove prostredníctvom divadelných predstavení mnohým pootvoril dvere do komnát krásna, k ľudským i umeleckým hodnotám. Ako stredoškolský profesor, režisér, herec celý svoj život v Trebišove rozvíja a prehlbuje u mladých ľudí lásku k divadlu, umeniu a k svojej domovine.

Ing. Imrich Smaržík
Imricha Smaržíka na ocenenie navrhli poslanci Zastupiteľstva KSK zo Spiša a mesta Krompachy za významný podiel na stabilizácii zamestnanosti na Strednom Spiši.
Akciová spoločnosť SEZ Krompachy, v ktorej je predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom, je výrobcom elektrických prístrojov nízkeho a vysokého napätia so 60-ročnou tradíciou, ale predovšetkým významným a stabilným zamestnávateľom na Spiši. Od roku 2002 tu pribudlo 255 zamestnancov na súčasných 730 osôb.
V SEZe Krompachy pracuje od roku 1976. Prešiel rôznymi riadiacimi funkciami. Pod jeho vedením akciová spoločnosť úspešne zvládla prechod na podmienky trhovej ekonomiky a tvrdej svetovej konkurencie. Prešla výrobkovou a technologickou inováciou, výrazne sa zlepšili pracovné a sociálne podmienky zamestnancov. Dnes exportuje výrobky do viac ako 30 krajín sveta a patrí k rozhodujúcim zamestnávateľom v okrese i kraji.
Imrich Smaržík má veľkú zásluhu na podpore vlastného aplikovaného výskumu a vývoja v oblasti elektrických prístrojov nízkeho i vysokého napätia.
Vďaka osobnému pričineniu Imricha Smaržíka sa v Krompachoch etabloval zahraničný investor – firma Panasonic AVC Networks Slovakia, s. r. o., ktorá zamestnáva viac ako 1 000 ľudí. Spolupráca so zahraničnými firmami má pozitívny vplyv na zamestnanosť, technologický pokrok a rozvoj regiónu Spiš.
Vďaka aktivitám oceneného firma zriadila Súkromnú strednú odbornú školu SEZ Krompachy, ktorá pripravuje kvalifikovaných odborníkov pre potreby firiem v regióne.

Finančný dar, ktorý je súčasťou udeleného ocenenia, sa Ing. Smaržík rozhodol darovať neziskovej organizácii Domovina so sídlom v Žehre – časť Hodkovce, ktorá zabezpečuje sociálne služby v Domove sociálnych služieb pre 112 klientov s mentálnym postihnutím.

12. skautský zbor Miklósa Bercsényiho v Moldave nad Bodvou
Cenu prevzala Zsuzsanna Spiszák, vedúca skautského zboru.
12. skautský zbor Miklósa Bercsényiho v Moldave nad Bodvou, ktorý vedie Zsuzsanna Szpisák, je súčasťou Zväzu skautov maďarskej národnosti na  Slovensku.
Skautský zbor vznikol v roku 1992 a jeho členovia už 15 rokov bez prerušenia vykonávajú obetavú prácu ako dobrovoľní vedúci, pracujú bez nároku na finančnú odmenu. Zbor má 70 členov vo veku od 7 do  62 rokov. Starší sa v úlohe  vedúcich venujú deťom a mládeži od 7 do 18 rokov. Kolektív sa pravidelne zúčastňuje na celoštátnych vedomostných a športových súťažiach, ako aj na medzinárodných skautských táboroch. Do aktivít zapájajú aj deti z okolia - z Debrade, Zádielu, Pédera, Janíka a z Turne nad Bodvou.
Za dlhoročnú činnosť v oblasti výchovy detí a mládeže získal v roku 2002 Cenu mesta Moldava nad Bodvou. Vďaka pomoci mesta zbor zrekonštruoval starší sedliacky dom, ktorý sa stal jeho sídlom i zaujímavosťou mesta.
Poslanci mesta Moldava nad Bodvou a  tiež poslanci samosprávneho kraja z Moldavy nad Bodvou, vidia v činnosti skautov budúcnosť a optimálny výchovný prostriedok, vďaka ktorému deti získajú disciplínu, zodpovednosť, rozvoj osobnosti a tvorivosť.

Cena predsedu KSK

JUDr. Štefan Daňo
pri príležitosti 60. narodenín
Štefan Daňo stojí na čele Maratónskeho klubu a Organizačného výboru Medzinárodného maratónu mieru Košice od roku 1989. Jeho pričinením najstarší maratón v Európe nielen pokračoval vo svojich tradíciách, ale dosiahol aj uznanie a nové úspechy.
Pán Štefan Daňo okrem kvalitného zabezpečenia jednotlivých ročníkov Medzinárodného maratónu mieru rozhodujúcou mierou prispel aj k organizovaniu Majstrovstiev sveta IAAF v polmaratóne v roku 1997 a Svetového kongresu Medzinárodnej asociácie maratónskych behov AIMS v roku 1999.
Košický maratón sa počas jeho pôsobenia stal bohatým festivalom športovo-spoločenských a kultúrnych aktivít. Zaznamenal podstatný nárast aktívnych účastníkov až na dnešných takmer 4 000 športovcov, ktorí do Košíc prichádzajú pravidelne z viac než 30 krajín sveta.
Základný tím, ktorý pracuje na príprave počas celého roka, sa v závere rozrastá na takmer 800 organizátorov a dobrovoľníkov zabezpečujúcich chod najstaršieho maratónu v Európe.
Úsilie o medzinárodnú integráciu podujatia, aktivity spojené s dokumentovaním jeho historickej jedinečnosti a spolupráca pri vydaní dvoch profilových knižných publikácií, patria medzi dlhodobé aktivity Štefana Daňa, ktoré prekračujú rámec prípravy jednotlivých ročníkov Medzinárodného maratónu mieru.

Doc. akad. maliar Jozef Haščák, ArtD.
pri príležitosti 60. narodenín
Akademický maliar Jozef Haščák od ukončenia štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pôsobí stále v Košiciach. Patrí medzi zakladajúcich pedagógov štúdia odboru dizajnu na Technickej univerzite v Košiciach. Jeho pedagogické pôsobenie v oblasti výtvarnej prípravy budúcich dizajnérov sa datuje od r. 1988, keď začal externe učiť v ateliéri kresby na Strojníckej fakulte, ktorá vtedy zaviedla šesťročné medzinárodné štúdium priemyselného dizajnu. Od roku 1998 pôsobí na  Fakulte úžitkových umení Technickej univerzity.
Popri svojej 20-ročnej pedagogickej činnosti sa docent Haščák významne podieľal na  grafickom spracovaní mnohých významných umeleckých a výtvarných publikácií. Medzinárodne uznávaná je jeho scénografická tvorba pre  slovenské a zahraničné divadlá.
V spolupráci s profesorkou Máriou Spoločníkovou sa podieľal na reštaurovaní a dotváraní najvýznamnejšej gotickej stavby na Slovensku - katedrály sv. Alžbety v Košiciach. Graficky spracoval publikáciu o tomto významnom počine, ktorá vyšla v tomto roku.
Tvorivá výtvarná erudícia, osobitý výtvarný prejav a umelecké cítenie docenta Haščáka vzbudzujú uznanie umeleckej kritiky a širokej verejnosti.
Jozef Haščák je medzinárodne uznávaný všestranný umelec. Výsledky jeho pedagogickej a umeleckej činnosti nachádzajú priaznivý ohlas na partnerských vysokých školách na Slovensku a v zahraničí.

Ing. Alexander Kaša, CSc.
Alexander Kaša je nestorom vinohradníctva v slovenskej časti Tokaja.
Dlhé roky pôsobil vo funkcii riaditeľa školy vo Viničkách. Pôvodne od roku 1952 to bola Poľnohospodárska majstrovská škola s dvojročným cyklom a vyučovacím jazykom maďarským. Od roku 1971 škola začala vychovávať dvojjazyčne vinohradníkov, vinárov, ale zaviedla aj iné učebné odbory.
Aj zásluhou vedenia školy a riaditeľa pána Ing. Kašu, škola dosahovala výborné výsledky na 370 hektárovom školskom majetku. V tých časoch mala 50 viníc a sadov. Dosahovala výborné výsledky v súťažiach vín, súťažiach zručností učňov a učiteľov. Škola sa stala symbolom a autoritou v oblasti vinohradníctva.
Škola sa stala miestom mnohých seminárov, konferencií s poľnohospodárskou a hlavne s vinohradníckou a vinárskou problematikou. V 80. rokoch, keď patrila pod rezort poľnohospodárstva, vďaka iniciatíve pána Alexandra Kašu začala rozsiahla investičná výstavba. Škola iniciatívnou a činorodou prácou patrila medzi najmodernejšie a najprogresívnejšie vybavené školy.
Ing. Alexander Kaša má tiež bohatú publikačnú činnosť. Je spoluautorom viacerých učebníc a autorom množstva príspevkov pre semináre a odborné časopisy.

Ing. Ján Ďurovčík, CSc.
Ján Ďurovčík väčšinu aktívneho pracovného života pôsobil v rôznych riadiacich funkciách v poľnohospodárstve. Od roku 1966 pracoval ako ekonóm a neskôr ako predseda družstva. V polovici 70. rokov ako riaditeľ hydinárskeho závodu štátneho majetku. Okrem funkcie námestníka riaditeľa Okresnej poľnohospodárskej správy a riaditeľa Štátneho majetku v Michalovciach, bol do roku 1999 bol vedúcim prevádzky Výskumného ústavu chovu a šľachtenia hydiny v Trnave pri Laborci.
Od roku 1999 vykonával dve volebné obdobia funkciu zástupcu primátora mesta Michalovce. Piate volebné obdobie je poslancom Mestského zastupiteľstva v Michalovciach. Aktívne pôsobí ako člen mestskej rady a v súčasnom volebnom období je predsedom vo finančnej komisii a komisii územného plánu, výstavby a regionálneho rozvoja.
Ako dlhoročný poslanec má veľkú zásluhu na  rozvoji Michaloviec, na výstavbe pešej zóny v meste. Je zakladateľom mestskej televízie a mnohých tradičných kultúrnych akcií v meste.
Osobne sa pričinil o rozvoj turistických aktivít v regióne. V súčasnosti je prezidentom Regionálneho združenia turizmu Zemplín.

Združenie pre občianske záležitosti Človek človeku v SR
Cenu prevzala pani Milada Wembo, zástupkyňa Združenia pre občianske záležitosti Človek človeku v SR.
Kolektív Združenia pre občianske záležitosti Človek človeku v Slovenskej republike pôsobí v Košickom kraji ako mimovládna organizácia 17 rokov. Je súčasťou Združenia Zborov pre občianske záležitosti s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré združuje do 900 obcí a miest v Slovenskej republike. V Košickom kraji je to približne 100 obcí a miest.
Združenie pre  občianske záležitosti každoročne pripravuje prehliadky programov zamerané na rodinné rituály od narodenia po smútočné rozlúčky, na  pracovné a životné jubileá. Taktiež sú to programy zamerané na deti a mládež, na humanitu a charitu.
Zbory pre občianske záležitosti oslavujú v tomto roku 55. výročie vzniku. Po nežnej revolúcii združenie prevzalo na seba celú škálu obradov, slávností a spoločenských aktov. Členovia krajskej rady Združenia pre občianske záležitosti patrili vždy medzi tých, ktorí prinášali nové prvky a tie sa potom prostredníctvom seminárov dostávali do všetkých kútov Slovenskej republiky.
Združenie pre občianske záležitosti jedenkrát štvrťročne vydáva metodické materiály – scenáre a bulletin Človek človeku. V Košickom kraji spolupracuje s regionálnymi osvetovými strediskami a Odborom kultúry Košického samosprávneho kraja.

Plaketa predsedu KSK

Libuša Babuľáková
Pani Babuľáková je od roku 1977 riaditeľkou Slovenského Červeného kríža v Trebišove. Aj jej zásluhou patrí územný spolok Slovenského Červeného kríža medzi najlepšie a najaktívnejšie v rámci celého Slovenska. Okrem plnenia základných úloh, akými sú výučba prvej pomoci, nábor darcov krvi, či práca s mládežou, aj zásluhou ocenenej pani Babuľákovej Slovenský červený kríž vyvinul maximálne úsilie pri zriaďovaní sociálnych zariadení. Slovenský Červený kríž v Trebišove ako prvý na Slovensku začal so zriaďovaním sociálnych aktivít pre občanov. V roku 1990 to bola vývarovňa Slovenského Červeného kríža v Trebišove pre dôchodcov, sociálne slabších občanov a bezpríspevkových darcov krvi, neskôr ďalšia v Kráľovskom Chlmci.
Ďalšími aktivitami boli také akcie ako zriadenie Domu Slovenského Červeného kríža „Prameň nádeje“ v Trebišove pre starších občanov, zriadenie krízového strediska Maják v Trebišove pre ženy a deti, na ktorých je páchané domáce násilie.
Pani Babuľáková je iniciátorkou mnohých projektov a tvorcom zmien v sociálnej oblasti. Jej aktivity pomáhajú všetkým vekovým kategóriám a to nielen v Košickom kraji, ale aj v celoštátnom meradle

MUDr. Andrej Ferenčík
pri príležitosti 60. narodenín
MUDr. Andrej Ferenčík od ukončenia vysokoškolského štúdia v roku 1973 pôsobí na chirurgickom oddelení v Nemocnici s poliklinikou Trebišov. Najprv pracoval ako sekundárny lekár a okresný telovýchovný lekár. Od roku 1994 je primárom spomínaného oddelenia. Je odchovancom trebišovskej chirurgie a žiakom primára Vinkláreka a primára Hrdlíka. Pokračoval v práci svojich predchodcov a na oddelení zaviedol mnohé laparoskopické operácie. Tieto ešte rozvinul so svojimi spolupracovníkmi tak, že v súčasnosti patrí toto pracovisko medzi priekopníkov v laparoskopickej chirurgii. V tejto oblasti patrí ocenenému primárovi MUDr. Ferenčíkovi niekoľko slovenských prvenstiev.
Kolektív chirurgického oddelenie pod jeho vedením prezentuje výsledky svojej práce na domácich i  zahraničných sympóziách a kongresoch. Lekári a sestry na nich vystúpili so 118 prednáškami. Andrej Ferenčík je spoluautorom piatich publikácií (Atlas miniinvazívnej chirurgie a chirurgickej endoskopie, Momenty z dejín slovenskej chirurgie, Miniinvazívne surgery z roku 2001, ktorá je medzinárodnou česko – slovensko – poľskou publikáciou a Praktická miniinvazívna chirurgia a Praktický pohľad na riešenie slabinovej prietrže klasicky aj laparoskopicky).
Za svoju doterajšiu prácu pán MUDr. Ferenčík získal mnohé ocenenia.

Ján Ferko
Jána Ferka poznajú nielen muzikanti, ale vari celé Sobrance, ako všestranného človeka s dušou umelca a srdcom muzikanta. Je rodákom z Michaloviec. Vo svojom detstve zažil obdobie tzv. beatovej generácie, ktoré reprezentovala skupina Beatles, hrajúca v tých časoch na elektrofonických gitarách. Tieto nástroje sa neskôr stali hnacím motorom v živote umelca a muzikanta Jančiho, ako pána Ferka všetci familiárne volajú.
Pán Ferko je nerozlučne spätý s Gitarovým múzeom v Sobranciach. Je jeho zakladateľom. Expozíciu verejnosti sprístupnil v roku 1996. Múzeum je jediné svojho druhu na svete. Dokumentuje vznik a vývoj elektronických nástrojov v povojnovom čase. Toto relatívne mladé odvetvie je tu zastúpené až na pár kusov kompletnou škálou gitár po 70 až 80 roky podloženou bohatou písomnou a obrazovou dokumentáciou. Raritou múzea je gitara Grazioso model z roku 1958, na  ktorom začínal svoju cestu k sláve George Harisson z legendárnej skupiny Beatles.

Marta Foglarová
pri príležitosti 60. narodenín
Marta Foglarová je zakladateľkou a vedúcou Detského folklórneho súboru Jadlovček v Margecanoch od jeho vzniku v roku 1980. Súbor pod jej vedením uskutočnil množstvo súťažných, celovečerných, ale aj festivalových vystúpení. Na mnohých podujatiach získal významné ocenenia a uznania. Pravidelne vystupuje na oslavách v obci Margecany a v okolitých dedinách.
Súbor niekoľkokrát účinkoval na Folklórnych festivalov vo Východnej, Detve, Strážnici, Košiciach a Zamagurí, pravidelne účinkuje na Spišských folklórnych slávnostiach. Členovia súboru pripravili veľa výchovných koncertov pre školy
z regiónu.
Pani Foglarová svojimi aktivitami reprezentuje naše ľudové umenie nielen v regióne, ale aj v zahraničí. Spolupracuje prostredníctvom choreografov so súbormi zahraničných Slovákov. Tu položila základ spolupráce so  súborom Nádeje vo Francúzsku.
Pani Foglarová v súčasnosti učí v súkromnej škole hru na harmoniku.

Ladislav Ignacz
Ladislav Ignacz začal pracovať v  Dopravnom podniku mesta Košice v roku 1972 ako sprievodca. O rok neskôr už pracoval ako vodič električky a počas pôsobenia v podniku najazdil jeden milión 500 tisíc km bez dopravnej nehody. Pracoval zodpovedne, spoľahlivo a predvídavo. Napriek mimoriadne náročnej práci bol vždy presný a svedomitý. Ako vodič reprezentoval Dopravný podnik mesta Košice a mesto Košice v medzinárodných súťažiach „Jazda zručnosti vodičov električiek“, na ktorých získaval popredné miesta v súťaži jednotlivcov, ale aj družstiev. Išlo o súťaže v Prahe, Ostrave, Brne, Plzni, Moste a samozrejme v rodnom meste v Košiciach, kde získal 3 – krát prvé miesto v rámci všetkých dopravných podnikoch, ktoré prevádzkujú električky.
Ako vodič inštruktor vychoval niekoľko generácií nových vodičov. Korektným postojom k práci a správaním je príkladom pre nových vodičov. V čase výluk bez problémov vymenil riadenie električky za volant autobusu, a tak i naďalej prepravoval „svojich cestujúcich“.
Ocenený pán Ladislav Ignacz je už na dôchodku.

prof. Dr. h. c. Ondrejovi Lenárdovi
Prof. Dr. h. c. Ondrej Lenárd vyniká predovšetkým ako interpret hudby 19. a 20. storočia. Významným spôsobom sa zaslúžil o šírenie dobrého mena mesta Krompachy i celého regiónu Spiša.
Pôsobil ako dirigent, neskôr šéfdirigent Symfonického orchestra Československého rozhlasu v  Bratislave, orchestra Slovenského národného divadla v Bratislave a  hudobný riaditeľ Slovenskej filharmónie. Profesor Ondrej Lenárd nahral viac ako 1100 titulov symfonickej a opernej literatúry. Spolupracoval s  takými renomovanými orchestrami ako Česká filharmónia, Mníchovská filharmónia, Pražský symfonický orchester. Hosťoval vo významných operných domoch – Národnom divadle v Prahe, Štátnej opere vo Viedni, budapeštianskej Štátnej opere, Opere San Carlo v Nepáli, Houston Grand Opera a ďalších.
V súčasnosti viaže umelca užšia spolupráca ku krajine vychádzajúceho slnka s Japonským orchestrom Japan Shinsei Symphony Orchestra, kde je stálym hosťujúcim dirigentom a je jej čestným šéfdirigentom.
Dirigent Ondrej Lenárd je uznávanou osobnosťou svetových filharmónií a je cťou každého orchestra, ktorý maestro vedie.
Pred rokom prevzal v rodných Krompachoch ocenenie Čestný občan mesta a  symbolický kľúč mesta Krompachy, čo znamená, že dostal kľúč od sŕdc všetkých rodákov.

RSDr. Monika Nováčeková
Monika Nováčeková je predsedníčkou Okresnej organizácie Únie žien Slovenska Spišská Nová Ves. Okres má svoje špecifiká, ktoré pani Nováčeková dôverne pozná. V ženskom hnutí pracuje ako dobrovoľníčka, pôsobila aj ako profesionálna pracovníčka a volená funkcionárka. Pozná potreby žien a ich rodín na  Spiši. V obciach a mestách regiónu pomáha ženám pri rozvoji služieb, na  pracoviskách aj v oblasti spravodlivého odmeňovania.
Skúsenosti z  predchádzajúceho štrnásťročného pôsobenia v Mestskom osvetovom stredisku v Levoči aplikovala aj v práci Slovenského zväzu žien, neskôr Únie žien Slovenska. Je členkou Krajskej koordinačnej rady Únie žien Slovenska Košice a dôsledne obhajuje záujmy a potreby svojho regiónu.
Iniciovala a 20 rokov sa v spolupráci s rôznymi organizáciami v okrese Spišská Nová Ves významne podieľa na Predveľkonočnom stretnutí žien a rodín a na podujatí Čaro Vianoc. Ich prostredníctvom vedú deti a mladú generáciu k úcte k ľudovým tradíciám a kultúrnemu dedičstvu. Organizuje ďalšie aktivity, ktoré prispievajú k zvýšeniu adaptability nezamestnaných žien prostredníctvom Projektu Krajskej organizácie Únie žien Slovenska Košice, v rámci ktorého bola koordinátorkou v Spišskej Novej Vsi. Pripravuje tiež jazykové kurzy pre zlepšenie jazykovej zdatnosti žien.
Ocenenie bolo pani Monike Nováčekovej udelené pri príležitosti Medzinárodného dňa dobrovoľníkov a Dňa ľudských práv.

Katarína Samuová
Pani Samuová celý život vnímala svoju lásku k hudbe ako poslanie. Päťdesiat rokov vyučovala hru na  klavíri a vychovala mnoho profesionálnych klaviristov. V roku 1975 bola zakladateľkou speváckeho ženského súboru v Plešivci a 33 rokov aj jeho vedúcou a dirigentkou. V súbore spievalo 25 nadšených a hudbu milujúcich žien. Súbor pod vedením ocenenej pani Samuovej vystupoval na Slovensku, ale aj v Maďarsku a v Rumunsku. V máji 1984 sa na krajskej súťaži speváckych zborov umiestnil na prvom mieste.
Pani Samuová je od roku 1997 aj predsedníčkou základnej organizácie Csemadoku v Plešivci. Pod jej vedením zorganizovali nespočetné množstvo kultúrnych akcií. Najvýznamnejšie z nich boli Hudobný týždeň Lajoša Bárdosa v Plešivci, ktoré organizovala viac ako 10 rokov.
Pri príležitosti 120. výročia narodenia Gyulu Rudnayho, medzinárodne oceneného maliara, rodáka z Plešivca, iniciovala a zorganizovala súťaž v kreslení a maľovaní pre  žiakov okolitých základných škôl. Odvtedy sa každoročne usporadúva tábor kreslenia pomenovaný podľa tohto známeho maliara. Tábor vedú odborníci z  oblasti výtvarného umenia, zoznamujú deti s rôznymi technikami, podporujú ich kreativitu a rozvíjajú ich umelecké schopnosti.
Aktivity ocenenej pani Samuovej mali a aj majú vplyv na kultúrny život občanov regiónu i Košického samosprávneho kraja.

Ing. Karol Seman, CSc.
pri príležitosti 65 narodenín
Karol Seman od ukončenia štúdia na Lesníckej fakulte Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene zasvätil svoj profesionálny život prírode a životnému prostrediu. Riadil výstavbu novej lesnej cesty na Morské oko v Remetských  Hámroch, neskôr pôsobil na úseku štátnej starostlivosti o lesy, pripravoval nový Lesopark mesta Košíc, pomáhal riešiť problémy ochrany a tvorby krajinného prostredia v oblasti poľovníctva.
V Mestskej správe pamiatok v Košiciach po rozšírení jej činnosti o úsek ochrany prírody, nastúpil do novozriadenej funkcie samostatného inžiniera pre  ochranu prírody, chránené územia a na prípravné práce na zriadenie Zoologickej záhrady Košice. Neskôr bol jej prvým riaditeľom.
Počas deväťročného pôsobenia zabezpečoval všetky úlohy od výberu lokality pre  výstavbu zoologickej záhrady až po otvorenie 1. etapy. Do funkcie riaditeľa ZOO Košice sa vrátil v rokoch 1998 – 2006. Podarilo sa mu zmeniť prístup k financovaniu výstavby a prevádzky zoologickej záhrady od pasívneho očakávania dotácií z rozpočtu mesta k aktívnemu získavaniu financií cez adopcie zvierat, bezplatné získavanie krmív, sponzorskú pomoc od dodávateľských organizácií. Keďže zoologická záhrada sa stala mestskou stavbou mládeže, do stavieb sa v akcii Z zapojili žiaci a  študenti a ušetrili približne 20 % investičných nákladov. Vďaka aktivitám sa ZOO zaradila medzi najvýznamnejšie kultúrne organizácie v regióne. Počet návštevníkov prekročil 1,5 milióna.
Napriek odchodu do dôchodku naďalej vychováva mládež k ochrane prírody a životného prostredia v centrách voľného času a základných školách.
Prostredníctvom občianskeho združenia Zachráňme tatranského kamzíka zostavuje zborníčky o zvieratách, ktoré ako učebnú pomôcku bezplatne využívajú žiaci, ale aj čitatelia 26 pobočiek Knižnice pre mládež v Košiciach.

Peter Szmolka
Pán Peter Szmolka je dlhoročným bezpríspevkovým darcom krvi. Po prvýkrát daroval najvzácnejšiu tekutinu v roku 1992, odvtedy pravidelne 3 až 4 krát ročne. Robí to bez reklamy a medializácie a darovanie považuje za jeden z najhumánnejších činov človeka.
V januári 2008 dostal od Slovenského Červeného kríža Košice – okolie ocenenie „Striebornú plaketu profesora Jánskeho“ a v tomto humánnom čine mieni pokračovať aj naďalej.
Pán Szmolko je ženatý, je otcom dvoch školopovinných synov, žije v obci Ploské.

Krajská koordinačná rada Únie žien Slovenska Košice
Cenu prevzala Mária Huštatýová, predsedníčku Únie žien Slovenska,  Krajskej organizácie v Košiciach.
Kolektív Krajskej koordinačnej rady Únie žien Slovenska riadi a koordinuje prácu základných a okresných článkov. Pomáha vytvárať funkčné rovnocenné partnerstvo pre rozvoj aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Aj zásluhou oceneného kolektívu sa úspešne realizuje Dekáda partnerstva 2001 – 2010, ktorá má za cieľ motivovať ženy k aktívnej účasti na skvalitňovaní  života občanov v mieste bydliska.
Členky Krajskej koordinačnej rady Únie žien Slovenska Košice mapujú potreby a  navrhujú aktivity a programy na ich realizáciu. Rôznymi formami prezentujú región, okresy iniciujú aktivity vedúce k zníženiu nezamestnanosti a podporujú región aj prácou s cieľovými skupinami, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením.
V priebehu rokov 2005 – 2007 Krajská koordinačná rada realizovala projekt s podporou Európskeho sociálneho fondu „Od začiatku po Váš začiatok“. Projekt mal za cieľ motivovať ženy k sebarealizácii, uplatneniu sa na trhu práce prostredníctvom vzdelávania a iniciovať zmeny stereotypov spoločnosti a rodiny.
Ocenený kolektív túto úlohu zvládol v náročných ekonomických podmienok dobrovoľníckej organizácie popri realizácii tradičných aktivít v mestách a obciach kraja.
Ocenenie predsedu Košického samosprávneho kraja sa kolektívu Krajskej koordinačnej rady Únie žien Slovenska Košice udeľuje pri príležitosti Dňa dobrovoľníctva a Dňa ľudských práv.

Koniec obsahu.


ZOZNAM SEKCII:

VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:

Hľadať


PÄTIČKA:

Copyright © 2009-2024 Košický samosprávny kraj. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.

Koniec stránky.