Blumiáda je malou olympiádou mentálne postihnutých

Zdraví ľudia majú olympijské hry, ľudia s telesným postihnutím majú paraolympijské hry a ľudia s mentálnym postihnutím majú Blumiádu – trojdňové malé zimné olympijské hry. Na siedmom ročníku podujatia bude v rôznych disciplínach súťažiť 140 účastníkov z domovov sociálnych služieb z celého Slovenska. Pripravené sú jazdy na boboch i lavóroch, sánkovanie, maľovanie na sneh, jazda na snežných skútroch i na koňoch, prekážková snehová dráha, snežný ball a blumiádnici si vyskúšajú aj lezeckú stenu. Pretekári sa spoznajú podľa vlastnoručne maľovaných tričiek s logom Blumiády a fantáziu ukážu aj na záverečnom karnevale.

„Všetky aktivity sú prispôsobené možnostiam účastníkov a ich zdravotnému stavu. Práve pri týchto aktivitách spolupracujeme dlhodobo s občianskym združením REHAMENTA, ktoré sa dlhodobo venuje rehabilitácii mentálne postihnutých a ochrane a presadzovaniu záujmov a práv zdravotne postihnutých občanov,“ vysvetľuje Zuzana Prextová z odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Košického samosprávneho kraja.

Celoslovenská akcia je pomenovaná po charizmatickej židovskej rodine Blumovcov, ktorá v Plešivci na Gemeri založila prvý ústav pre slaboduchých v Rakúsko – Uhorsku, a tak sa významne podieľali na výchove a socializácii mentálne postihnutých a duševne chorých ľudí na Hornom Gemeri.

História dodnes fungujúceho zariadenia sa začala písať na konci 19. storočia. Majiteľ miestnej parketárne Samuel Blum položil v júli 1898 v Plešivci základný kameň ústavu, ktorý niesol jeho meno. V októbri ústav pre 10 slabomyseľných slávnostne otvorili. Vtedajšie Ministerstvo vnútra a sociálnej starostlivosti Uhorska žiadalo zväčšenie kapacity i pôsobnosti ústavu a tak Samuel Blum poslal syna Rudolfa do Nemecka, aby tam študoval moderné trendy starostlivosti o slabomyseľných. Po návrate sa Rudolf Blum stal riaditeľom i majiteľom ústavu, ktorý sa v nasledujúcom období postupne zväčšoval. Do roku 1905 sa každý rok prijímalo 15 až 20 nových chovancov. Stav pacientov postupne rástol, v roku 1906 presiahol 100 a v roku 1908 už ich v ústave bolo viac ako 150. Zhruba tretinu z tohto počtu tvorili epileptici a zvyšné dve tretiny slabomyseľní. Ďalší rozvoj zastavila l. svetová vojna, keď ústav slúžil Červenému krížu pre ranených aj chorých vojakov. Za celú vojnu ním prešlo viac než 10 tisíc pacientov. V septembri 1920 zomrel Rudolf Blum a vedenie ústavu prevzala jeho vdova Flóra Blumová, ktorá sa o rok vydala za Jána Horáka, ktorý sa stal riaditeľom ústavu. Pod jeho vedením sa ústav rozšíril, vybudoval a zmodernizoval. Blumov ústav dostal meno Ústav pre duševne chorých, slabomyseľných a epileptikov. V roku 1953 bol premenovaný na Psychiatrickú liečebňu v Plešivci.

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Jozef Andrejko
Vytvorené: 11.02.2013 08:00
Upravené: 22.12.2021 14:01