Šetriť alebo nešetriť?

Ak by ste mi donedávna položili túto otázku, asi by som sa jednoznačne priklonil k šetreniu. Otázne však je, či je táto otázka položená správne. Nie je dôležitý aj spôsob šetrenia a míňania?

Ak by ste mi donedávna položili túto otázku, asi by som sa jednoznačne priklonil k šetreniu. Článok profesora Columbijskej univerzity v New Yorku Josepha E. Stiglitza, laureáta Nobelovej ceny za ekonómiu pod názvom „Šetrenie nefunguje. Európa sa ocitla v pasci.“, ktorý uverejnili Hospodárske noviny dňa 6.10.2014 ma však prinútil minimálne sa nad položenou otázkou vážne zamyslieť.

 

Podľa pána profesora totiž fiškálna prísnosť zlyhala. Nezamestnanosť sa vytrvalo drží rekordne vysoko a hospodársky rast na osobu v mnohých krajinách EÚ zostáva pod úrovňou z čias pred recesiou. Pritom najhoršie postihnuté krajiny ako Španielsko a Grécko sú v depresii, kde sa viac ako polovici mladých ľudí nedarí zohnať prácu. Vysoká nezamestnanosť spôsobuje, že mladí ľudia nezískavajú zručnosti ako by mali a majú pred sebou vyhliadky na výrazne nižší celoživotný príjem, než keby dospievali v období plnej zamestnanosti.

Jednou z najdlhšie pretrvávajúcich téz v ekonómii je podľa pána profesora multiplikátor vyrovnaného rozpočtu, teda viera, že súbežné zvyšovanie daní a výdavkov stimuluje ekonomiku. Tlak na šetrenie verejných výdavkov vyplýva z predstavy, že následne bude možné znížiť dane a nižšie firemné dane budú stimulovať investície. V skutočnosti to tak nefunguje, pretože investície nebrzdia vysoké dane, ale nízky dopyt. Navyše investície sa väčšinou realizujú z úverov, pričom úroky si podnikateľ odpočíta z daní, takže vyššie dane majú na investície minimálny vplyv.

Preto činnosti prebiehajúce vo verejnom sektore by podľa pána profesora nemali určovať krátkodobé finančné potreby, ale dlhodobé úvahy (plánovanie). Rozhodovanie by sa malo zakladať na tom, aby činnosti čo najefektívnejšie slúžili záujmom väčšiny občanov. A v tom vidím oveľa väčší problém, ako v úvodnej otázke. Ak by sme si položili otázku, či naše dlhodobé úvahy smerujú k tomu, aby slúžili záujmom občanov, odpovede by záviseli od toho, akej skupiny občanov by sme sa spýtali, či by išlo o skupinu finančníkov, strategických investorov, malých a stredných podnikateľov, zamestnancov, mladých ľudí alebo dôchodcov. Ktorej z týchto skupín šetrenie vo verejnom sektore spôsobí zhoršenie ich aktuálnych životných podmienok a čo je hlavné, aká početná je daná skupina? Je to menšina alebo väčšina našich občanov?

 

Autor/zdroj: Archív KSK
Zverejnil:
Vytvorené: 07.10.2014 06:00
Upravené: 07.10.2014 12:31

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Knihy na dosah Dobrovoľníctvo