Thália zaradí divadelnú Spiatočku

Treťou premiérou jubilejnej sezóny Divadla Thália v Košiciach bude vo štvrtok 5. marca uvedenie hry maďarského autora Istvána Kerékgyártóa pod názvom Spiatočka (Rükverc).

Spiatočka (Rükverc)Divadlo je povinné reagovať aj na súčasnú dobu, určite by malo reflektovať na najaktuálnejšie problémy. K tomu je dokonalým základom epicky široká, zaujímavé otázky rozpitvávajúca divadelná hra Istvána Kerékgyártóa, ktorú spisovateľ napísal podľa vlastného románu. Ten bol literárnou udalosťou roka 2009. Podľa viacerých kritikov je román výnimočným dielom súčasnej maďarskej prózy. Aj dráma poskytuje cez životnú dráhu jedného človeka, Zsolta Vidru, presný a dôkladný pohľad na súčasnosť a nedávnu minulosť nášho regiónu. Dej sa odohráva na geograficky konkrétnych miestach a autor sa vždy snaží o až sociografickú vernosť a autentickosť.

V Maďarsku už bola uvedená dramatizácia románu, písaná dramaturgičkou budapeštianskeho Katona József Színház - Annamáriou Radnai. Košická dráma je dielom Istvána Kerékgyártóa. Je samostatnou autonómnou hrou, okrem východiskového románu nemá žiadny vzťah s predstavením v Katona József Színház. Tento nový text ešte nikdy nebol hraný v Maďarsku a aj na Slovensku sa ráta ako prvé uvedenie. Kerékgyártó vyslovene na žiadosť Divadla Thália adaptoval príbeh na košické pomery, jednotlivé epizódy sa odohrávajú na konkrétnych košických miestach, v regióne, v Československu a na Slovensku. Aj tým, priblížiac divákov k príbehu, dokazuje všeobecnú platnosť udalostí jedného života. Pri každom momente autor a divadelníci hľadali československý a slovenský kontext, špecifiká a charakteristické črty tejto krajiny. Kontext tvoria také udalosti ako EHMK, zavedenie eura, vstup do EU, vznik strany Most-Híd a SMK, Mečiarova éra, rok 1989, normalizácia, rok 1968, III. celoštátna spartakiáda a iné.

Práve preto je hra uvádzaná s podtitulom: spoveď (biedneho) mešťana, odkazujúc na drámu ikonického košického spisovateľa Sándora Máraiho. Toto gesto je dôležité aj preto, lebo v sezóne 2013/2014 boli poslednou premiérou práve pôvodní Košickí mešťania. Tým v repertoári Divadla Thália bude naraz podobenstvo, ľudský príbeh, obraz doby, ktorá sa odohráva v Košiciach v stredoveku a v súčasnosti. Dôležitým faktom je aj to, že Máraiho hru režíroval sedemdesiatpäťročný zakladateľ divadla Sándor Beke, drámu Istvána Kerékgyártóa zase súčasný riaditeľ divadla József Czajlik. Toto predstavenie sa teda dá chápať aj ako umelecko-programová inscenácia dnešného vedenia inštitúcie, v istom slova zmysle ako zhrnutie výsledkov doterajších sezón.

Spiatočka (Rükverc)Spiatočka (Rükverc) v 14-tich obrazoch sleduje príbeh Zsolta Vidru, ktorý sa dá chápať ako prototyp večne porazeného malého človiečika, životného stroskotanca. Zvláštnosťou diela je, že život protagonistu spoznáme zozadu, v obrátenej chronológii, takže v tomto prípade od smrti sa dostaneme k narodeniu. Na začiatku hry polícia nájde nahé vychladnuté mŕtve telo starca, na konci hry sa narodí nahé živé bábätko a rodičia dúfajú, že jeho život bude šťastný, bezstarostný a úspešný. Od roku 2013 sa dostaneme do roku 1953. Šesťdesiat rokov maďarskej a československej, či slovenskej spoločnosti, sa odzrkadľuje v jednotlivých epizódach Zsolta Vidru, skladajú sa z maličkých radostí a obrovských sklamaní.

„Stretneme sa s ním najprv ako s mŕtvym bezdomovcom, a od tohto momentu v pomalých krokoch cestujeme naspäť v čase. Vidíme Vidru v posledných chvíľach jeho života ako pochybného obľúbenca jedného milionára, potom ako drobného zlodeja organizovanej zločineckej skupiny, ale aj ako výpalníka a bitkára. Objaví sa ako nočný SBS-kár, čašník, vojak, zásobovač mäsa, a nakoniec sa môžeme dočítať aj o školských rokoch a o ranom detstve. Medzitým sa zoznámime s jeho rodičmi, ktorí sa akoby zbláznili na svoje staré kolená, sledujeme príbeh jeho rozvodu a aj jeho samého ako zaľúbeného, ako obeť každej situácie, ako manžela a zúfalého otca” – píše vo svojej kritike Barnabás Szöllősi.

Z voľne na seba nadväzujúcich obrazov sa poskladá charakteristika doby, jedna životná púť, apoteóza malosti. Zsolt Vidra po zmene režimu žije zväčša ako stratená existencia, jeho prehry, problémy, omyly, jeho poníženia, ktoré by sa hodili aj do najhorších nočných mor, nie sú o nič hroznejšie a tragickejšie ako nostalgickejšie vykreslené, o niečo veselšie zážitky z mladosti alebo jeho vzťah zo svojimi rodičmi, s manželkou, s dcérou, ktorých základom je vždy nepochopenie toho druhého, vzájomné nedorozumenie. Hru charakterizujú dynamické dialógy, chladne a tvrdo vykreslené situácie, ostré formulácie, krutá a vždy podstatu hľadajúca charakteristika postáv, groteskný tón a čierny humor. Zobrazovanie jednotlivých prostredí a subkultúr (ako svet bezdomovcov, jednotlivé vrstvy zločincov, pohostinstvo letovísk socialistických čias, vojsko pred prevratom) ponúka kultúrno-antropologickú hĺbku, ktorá predstaví aj jazykové a mentálne charakteristiky a dosahuje tak neskutočnú emotívnu koncentrovanosť.

Spiatočka (Rükverc) ponúka skvelé herecké príležitosti. Pre Divadlo Thália umožňuje, aby každý z hercov dostal takú rolu, ktorá je pre neho výzvou. Táto hra naraz ponúka strhujúci príbeh a precízne preskúmanie diania posledných šiestich desaťročí. Môžeme túto drámu považovať za akúsi subjektívnu učebnicu histórie nedávnych dejín. Popri tom sa zaoberá zásadnými morálno-etickými otázkami, ktoré sú vždy zasadené do konkrétnych dramatických situácii jednotlivca. Z režisérskeho hľadiska je dôležité, že ide o jednotlivé epizódy, takže sa dajú využiť filmové prostriedky, súčasný aktuálny divadelný jazyk. Cez veľmi zhustené situácie sa dá rozprávať o zložitých javoch, ale vždy cez konanie, cez plastické, šťavnaté dialógy, nikdy nie poučujúc, kážuc o morálke. Aj z hereckého hľadiska je vzrušujúcou úlohou, že sú postavy, ktoré stretneme v každom veku, aj ako mladých, aj ako starých ľudí. Herci si zahrajú viaceré postavy, takže je nemožné obísť hĺbavý herecko-pedagogický proces.

Ako Zsolt Vidra sa predstaví herec Tamás Gál, ostatných – skoro osemdesiat postáv – zahrá desať hercov - Szilárd Petrik, Lívia Varga, Attila Bocsárszky, Andrea Szoták, Máté Madarász, Lilla Dégner, Katalin Latócky, Henrietta Rab, Erik Ollé, Géza Benkő. Zaujímavosťou inscenácie je, že na javisku sa v roli atypického rozprávača objaví legendárny folklórny tanečník Mihály Richtarcsík, umelecký tajomník divadla.

Spiatočka (Rükverc) je provokatívnym dielom, ktoré ponúka dostatočne mnohovrstevný, bohatý materiál k tomu, aby tvorcovia urobili bilanciu vlastného života, doby, aby konfrontovali vlastné skúsenosti s jedným modelovým životom. Pri všetkej horkosti a bezvýchodiskovosti môže byť táto dráma pre diváka sugestívnym, pôsobivým zážitkom, v detailoch so svojim svojráznym humorom a silnými emóciami sa dá nazvať aj zábavnou.

Autor/zdroj: Foto: amikassa.sk
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 02.03.2015 13:30
Upravené: 21.03.2017 10:20

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Knihy na dosah Via Carpatia