Chlebom a vínom ďakujeme za úrodu

Festival, ktorý nesie názov Chlebom a vínom, bude vo štvrtok 29. augusta v Trebišove otváracím dňom ďalšieho z kľúčových podujatí programu Košického samosprávneho kraja Terra Incognita – Krajina nespoznaná. Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove pozýva do areálu celého trebišovského kaštieľa všetkých, ktorí chcú bližšie spoznať kultúrne tradície zemplínskeho regiónu. Tradičné dožinky patrili ku koncu leta, dnes ich možno vidieť už len sporadicky. Súčasťou programu budú ukážky príbehov, viažucich sa k dožinkám, oslave úrody a k regiónu Južného Zemplína.

Plagát festivalu„Súčasťou programu budú bohaté tanečné i spevácke vystúpenia domácich folklórnych súborov. V kontraste k nim sa predstavia aj tanečníci indických a írskych tancov. Ľudoví remeselníci odhalia, ako sa kedysi plisovali sukne, tkali koberce, kuli rôzne nástroje, vyrezávali z dreva zaujímavé ornamenty. Na dvore múzea bude po celý čas výstava poľnohospodárskych strojov. Predvedieme aj činnosť, ktorú nemôžete vidieť široko - ďaleko, lebo iba s múzeom v Trebišove je spätý unikátny ručný spletací stroj z 19. storočia, na ktorom budú chlapi pliesť povraz,“ hovorí riaditeľka Múzea a Kultúrneho centra južného Zemplína Beáta Kereštanová.

Festival „Chlebom a vínom" odštartuje na pódiu pred bránou trebišovského kaštieľa o 11. hodine. Pokračovať bude ojedinelým znázornením mlátenia obilia priamo pred očami návštevníkov, následne mletím zrna i samotnou prípravou cesta na chlieb, ktorý si účastníci podujatia budú môcť dokonca sami upiecť. Všetkých prítomných zaiste poteší od 14. hodiny zrodenie tokajského vína, ktorého súčasťou bude aj degustácia. Kulinárium umožní nazrieť do tradičnej i súčasnej gastronómie.

„Veríme, že pódium sa naplní súťažiacimi, ktorí si zmerajú sily v jedení lokší na čas, v odhade množstva zrna v nádobe, v ťahaní vína s „lopovom“ do odmerného valca. Súťažiť sa bude dať o najlepšiu tokajskú lipovinku, ale aj v mnohých iných disciplínach. Na našich návštevníkov čakajú automobilové veterány, mini ZOO a pre tých najmladších tu bude jedinečná rozprávková krajina HALIGANDA. Záverečný kultúrny program sa bude niesť v réžií folklórneho súboru Železiar a skupiny Free Voices. Štvrtkové dožinkové podujatie vyvrcholí piesňami známej alternatívnej prešovskej skupiny CHIKI LIKI TUA.

Návštevníci z Košíc budú môcť vo štvrtok 29. augusta využiť na dopravu do Trebišova tiež Informácia o odchodoch historického vláčika. Klub historických koľajových vozidiel pri RD Haniska naplánoval odchod z Košíc o 9.20 hod, príchod naspäť do Košíc o 20.05 hod. Viac informácií nájdete tu.

Projekt bude pokračovať nasledujúcimi dvomi Dňami mesta Trebišov. V piatok 30. augusta pod názvom Vešelo na dožinky v novom šate a v sobotu 31. augusta s názvom Chlieb na stôl a víno do pohára. V trebišovskom amfiteátri a parku budú súťaže, hry, vystúpenia hosťujúcich i domácich umelcov a hudobných skupín (Heľenine oči, Vidiek, Pavol Hammel, Marián Čekovský, Efekt)

Dožinky mali zabezpečiť úrodu

Kedysi boli dožinky obradom, ktorý mal prispieť k dosiahnutiu dobrej úrody. Kým človek nepoznal jej reálne príčiny, úspech alebo neúspech pripisoval nadprirodzeným mocnostiam. Preto sa naši predkovia snažili prosperitu zabezpečiť poverami. Posledné klasy sa nechávali na poli, aby bola dobrá úroda aj v nasledujúcom roku. Posledný snop, mal byť veľký a ťažký.

Z prvých a posledných klasov sa uplietol dožinkový veniec. Symbolizoval rozmnožovaciu schopnosť obilia. Žnice ho plietli v posledný alebo predposledný deň žatvy zo všetkých druhov zožatého obilia, z poľných, neskôr papierových kvetov a zo stužiek. Mal tvar venca, kytice, ale aj špirály, koruny, koša, niekde i tvar domu alebo kostola, výnimočne aj s figúrkami žencovského páru. Dožinkový veniec niesli žnica a žnec k domu gazdu, veľkostatkára. Ten im poďakoval, pohostil žencov a gazdiná poliala žnicu vodou, aby bolo obilie čisté. Dožinkový veniec visel v dome gazdu do Štedrého dňa alebo do budúcej žatvy.

Zrno z dožinkového venca sa pridávalo do siatin a na Štedrý deň sa so zvyškami štedrovečerných jedál dávalo kravám i sliepkam. Z prvého narýchlo vymláteného obilia sa upiekol prvý chlieb. Tieto magické praktiky mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom roku. Dožinkové obrady nadobudli neskôr ďakovný charakter. Ďakovalo sa hospodárovi, najčastejšie feudálovi. Za spevu na ovenčenom rebriniaku priviezli posledné snopy do dvora hospodára a slávnostne mu odovzdali dožinkový veniec. Nasledovala hostina pre všetkých. Dožinky zmenili svoje poslanie: z magického obradu sa stal obrad ďakovný a z neho obrad oslavný. Dnes sú dožinky väčšinou už len súčasťou programov folklórnych skupín a súborov.

Ako upliesť povraz

Praktický vynález – povraz naši predkovia nazývali aj motúz, šparga, šnúra, alebo žinka. Povraz pozná každý ako ohybnú spletenú pevnú textíliu rozličnej dĺžky a hrúbky. V minulosti vyrábali povrazy väčšinou z konopných vláken alebo z priadze. Lano sa používalo na zväzovanie, pripevňovanie, ťahanie, vešanie a zaisťovanie predmetov i zvierat v domácnosti, poľnohospodárstve, v baníctve, stavebníctve, pri doprave a podobne. Výrobou povrazov sa zaoberali povrazníci, nazývaní tiež štrangári. V ľudovej výrobe sa povraz zhotovoval viacerými spôsobmi: šúľaním nespradeného vlákna – pradiva medzi dlaňami alebo dlaňou o stehno, druganím - teda skrúcaním ušúľaných nití pomocou háčika, alebo skrúcaním, či spletaním upradených nití ručne alebo pomocou drevenej rázsochy – kľučky.

K technicky najvyspelejšiemu spôsobu ručnej výroby povrazov patrilo ich zhotovovanie za pomoci vozíka – kolovratu. Išlo o systém kľučiek a háčikov pripevnených na jednom pohyblivom a na jednom pevnom stojane. Pri remeselníckom povrazníctve sa k týmto nástrojom pripájalo ešte koleso na zosukovanie a spletanie prameňov nití, prípadne skrutkovač s ozubenými prevodovými kolieskami.

Povrazníctvo ako remeselníctvo sa vyvíjalo predovšetkým v mestách a jeho cechy vznikali u nás od 16. stor. Väčšina z nich – 7 z celkového počtu 12 - sa utvorila na východnom Slovensku: v Prešove, Košiciach, v Kežmarku, Levoči, Bardejove, Spišskom Podhradí a v Krompachoch. V 20. storočí nahradila domácku a remeselnícku povraznícku výrobu továrenská, hoci ešte v roku 1942 bolo na Slovensku 43 povrazníckych dielní. Po 2. svetovej vojne však všetky zanikli. Patrónkou povrazníkov je sv. Anna.

Povraz bol aj stará dĺžková či plošná miera. Povraz na meranie ornej pôdy mal 30–82 m, na meranie vinohradov a nehnuteľností v mestách 13–17 m. Plocha veľkosti 1 povraz predstavovala v priemere 20–30 árov. V Above mal napríklad veľký povraz 73 árov a malý povraz 37 árov.

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 26.08.2013 08:00
Upravené: 08.03.2017 14:26

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Knihy na dosah Via Carpatia