Na odbornom seminári aj o projektovaní cyklociest

Projektovanie cyklistických komunikácií a ich monitoring je hlavnou témou odborného seminára Cyklistická infraštruktúra, ktorý 27. februára organizuje Košický samosprávny kraj spolu s Výskumným ústavom dopravy v Žiline, Regionálnym environmentálnym centrom Slovenska a Agentúrou na podporu regionálneho rozvoja Košice.

Seminár o cyklistickej infraštruktúre je súčasťou série odborných podujatí, ktoré realizuje Výskumný ústav dopravy v spolupráci s ďalšími partnermi v rámci medzinárodného projektu Central MeetBike financovaného z programu Central Europe z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Sú inšpirované nemeckou bicyklovou akadémiou, ktorá vzdeláva pracovníkov miestnych samospráv, ale aj dopravných inžinierov, urbanistov, architektov, políciu a ďalších kľúčových hráčov o najnovších trendoch, prístupoch a poznatkoch z oblasti integrovaného rozvoja cyklistickej dopravy.

Podujatie v Košiciach je zamerané na projektovanie cyklistických komunikácií a ich monitoring. Predstavia na ňom prvý a zatiaľ jediný technický predpis na navrhovanie cyklistickej infraštruktúry. Prešiel už schvaľovacím procesom na Slovensku a v súčasnosti je na schválení v centrálnych orgánoch Európskej únie. Účastníci sa budú venovať aj mapovaniu stavu cyklistickej infraštruktúry vo vybraných mestách na Slovensku, ku ktorým patrili aj Košice a Spišská Nová Ves. Zhodnotia aj aktivity niektorých miest, ktoré vytvárajú lepšie podmienky pre cyklistov.

Seminár je podporený z troch projektov. Popri spomínanom projekte Central MeetBike, je to projekt ACCEESS2MOUNTAIN financovaný z programu Európskej únie „Juhovýchodná Európa“ realizovaný Agentúrou na podporu regionálneho rozvoja Košice, n.o. a projektu mobile2020.

„Našim cieľom je informovať všetkých, ktorí majú záujem rozvíjať cyklistickú dopravu, že sa zlepšujú podmienky na jej rozvoj napríklad aj tým, že prichádza prvý technický predpis pre navrhovanie cyklistickej infraštruktúry, že sa realizujú prieskumy, aby sme vedeli kde sme a mohli si povedať, kam sa chceme dostať,“ hovorí krajská cyklokoordinátorka Adriana Šebešová z Úradu Košického samosprávneho kraja. „Je to odborný seminár pre ľudí, ktorí sú zainteresovaní do rozvoja cyklodopravy. Našou snahou je informovať ich o aktuálnej legislatíve a pravidlách, aby sme vedeli jednotne, spoločne a fundovane presadzovať naše záujmy.“

Košický samosprávny kraj pokračuje v aktivitách súvisiacich s podporou cyklistickej mobility. „Pripravujeme projekt v rámci Nórskeho finančného mechanizmu na vypracovanie siete diaľkových cyklomagistrál, ktorý bude navrhnutý s ohľadom na dopravnú obslužnosť územia. Pracujeme aj na dvoch diaľkových cyklomagistrálach Eurovelo 11 a cyklomagistrála Zemplín (Zemplínska šírava – Tokaj),“ dodáva Adriana Šebešová.

Výskumný ústav dopravy v súvislosti s prijatou Národnou cyklostratégiou v roku 2013 mapoval cyklistickú infraštruktúru vo vybraných desiatich mestách Slovenska. V Košickom samosprávnom kraji sa robil terénny prieskum v Košiciach a Spišskej Novej Vsi. Cieľom aktivity bolo zistiť stav a dĺžku existujúcej líniovej cyklistickej infraštruktúry v meste (presné GPS zameranie cyklotrás, evidencia vybraných parametrov - šírka, povrch, dopravné značenie, nedostatky, pozitíva).

V Košiciach bola zmapovaná cyklistická sieť v celkovej dĺžke niečo cez 26 km a v Spišskej Novej Vsi v dĺžke necelých 3 km. Košice sa v dĺžke mestských cyklotrás zaradili na druhé miesto za Bratislavu. Avšak pri zohľadnení počtu obyvateľov, ktorým majú cyklotrasy slúžiť (tzv. cyklistický index vyjadrený v kilometroch cyklotrás na tisíc obyvateľov), či pri zohľadnení dĺžky cyklotrás na rozlohu mesta (tzv. index hustoty mestských cyklotrás vyjadrený v km/km²) už Košice také dobré umiestnenie nedosahujú, sú na 7. a 6. mieste. V Košiciach prevláda segregácia cyklistickej infraštruktúry. Väčšina mestských cyklotrás je vedených mimo hlavného dopravného priestoru po samostatných chodníkoch či spoločných cestičkách pre chodcov a cyklistov a to až v 96 percentách. Zvyšnú infraštruktúru tvoria pruhy a pásy na vozovke, ktorých dĺžka je v sumáre necelý 1 km (t.j. 4 % z celkovej dĺžky mestských cyklotrás).

Všeobecným nedostatkom mnohých slovenských mestských cyklotrás je podľa poznatkov VUD Žilina ich nedostatočná údržba, či už ide o katastrofálny povrch s rozbitým asfaltom, alebo aj zlú údržbu okolitej zelene, ktorá často zužuje priestor pre cyklistov, alebo zhoršuje rozhľadové pomery a tým vytvára nebezpečné prostredie.

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 26.02.2014 16:56
Upravené: 09.03.2017 11:26

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Knihy na dosah Via Carpatia