Jánske ohne sa rozhoria nad Šíravou

Štvrtá pozvánka z kalendára Top podujatí programu Terra Incognita – Krajina nespoznaná je do obce Vinné pri Zemplínskej Šírave. Na sobotu 22. júna organizátori z obce Vinné v spolupráci s Kultúrnym centrom Košického samosprávneho kraja pripravujú program Jánske ohne nad Šíravou, ktorý sa spája so zvykmi tradovanými na Jána.

Jánske ohne nad Šíravou plagátJánske ohne nad Šíravou - taký názov má program zvykov predkresťanského sveta Slovanov, z ktorých sa mnohé udržali minimálne do 20. storočia. Iba ťažko nájsť vhodnejšie miesto, ako starobylý hrad pri obci Vinné. Práve jeden z tamojších hradných pánov sa údajne učil u najlepších alchymistov a vraj disponoval schopnosťami, na aké poznanie bežného smrteľníka nestačí. Jánska noc otvára zem na miestach, kde ležia poklady. Má kúzelnú moc a v spojení s Jánskymi ohňami i neopakovateľné čaro. Práve preto v tento čas vo Vinnom priblížia ukážky ľudového liečiteľstva a bylinkárstva.

Popoludní od 13. hodiny začne program hromadným výstupom na Viniansky hrad. Nebude len taký obyčajný, pretože podľa starej povesti sa na hradnom kopci usídlili čerti. Dobrovoľníci, ktorí sa už niekoľko rokov starajú o opravu hradu, budú prezentovať výsledky svojej práce i ukážky dávneho bojového umenia. Povesť o Vinianskom hrade od 18. hodiny priblíži ochotnícke divadlo VIDI pri Obecnom úrade vo Vinnom a roztancovaný Zemplín folklórne súbory. Večerný program od 20. hodiny s názvom Na Janíčka, na Jána bude scénickým pásmom s ukážkami zvykov v podaní speváckej skupiny Viňančan a folklórneho súboru Zemplín. Nebudú chýbať ani ohne a tradičná zemplínska veselica.

V sprievodnom programe v prostredí nádherného podhorského jazera nájdu návštevníci aj prezentáciu ľudového umenia, výrobkov remeselníkov a vinárov, liečiteľov a bylinkárok. Nebude chýbať ochutnávka vín a zemplínskych špecialít, súťaže pre deti i dospelých a ukážky historického šermu.

ProgramTeľo jich jest, jak u Vinnim ďablov

Povesť o Vinianskom hrade sa viaže k jeho majiteľovi. Štefan Eodenfi bol zvláštny človek, túžil poznávať cudzie krajiny. Po otcovej smrti sa vybral do sveta, lebo sa mu zunovali hádky v rodine o majetok. Najmä michalovská teta, grófka Sztárayová, bola lakomá a chcela si hrad Vinné privlastniť. Poodnášala z hradu všetko, čo malo cenu. Eodenfi sa na cestách zoznámil aj s alchymistom, od ktorého sa naučil rôzne čary a kúzla. Keď sa vrátil, žil samotárskym životom. K poddaným bol vraj dobrý. Neodmietol im radu ani pomoc. Na hrad však nesmel nik a on tiež nikam nechodil. Iba občas ho poddaní videli so starým sluhom v lese zbierať byliny. Na hrade bolo väčšinou ticho a pusto, niekedy však bol celý vysvietený a bolo počuť rehot a hluk. Keď sa v noci na hrade strhla víchrica, ľudia pod hradom sa báli.

O Štefanovi sa šírila správa, že sa zapredal diablom. Klebety podporovala michalovská teta a doniesli sa k uhorskému palatínovi Vešelényimu. Grófka mu o synovcovi narozprávala všeličo a palatín bol zvedavý. Štefan ho pozval na hrad. Cestu lemovali sluhovia v zlatých livrejách, na hrade čakala nádherne vyzdobená hosťovská sieň, stoly sa prehýbali pod jedlami, spoločnosť robili krásne dámy. Keď jednému z tanečníkov pri divokom tanci spadla na zem vreckovka, zistil, že tancujúce dámy majú namiesto jednej nohy kopyto. Družina s palatínom a grófkou sa rýchlo pobrali na odchod. Pán hradu ich pri rozlúčke bohato obdaroval. Keď zišli z hradného vrchu, strhla sa búrka, blúdili v nej a z hradu počuli rehot. Na brieždení sa ocitli na vinianskych Blatách. Dary sa premenili na kamene. Povesť sa zachovala do dnešných čias. Ak niekto chce povedať, že kdesi je veľa ľudí, povie: "Teľo jich jest, jak u Vinnim ďablov."

Viniansky hrad

Viniansky hrad je zrúcanina gotického hradu z 13. storočia pri obci Vinné v okrese Michalovce. Postavený bol na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov.

Hrad postavili pravdepodobne na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16. storočia hrad opravili a opevnili. V roku 1594 ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17. stor. opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18. stor. pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.

Hrad doteraz obklopuje sústava mohutných valov a zo strany od Michaloviec je zarastený len kríkmi - čo poukazuje na pôvodne holý hradný vrch, ktorý dnes volá po prerezaní a vyčistení areálu. V súčasnej dobe na hrade Vinné pôsobí občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta, ktoré sa snaží o obnovu hradu.

Autor/zdroj: Zuzana Bobriková
Zverejnil: Ing. Peter Kupčík
Vytvorené: 12.06.2013 13:00
Upravené: 08.03.2017 10:46

Udalosti

Zobraziť všetky udalosti

Knihy na dosah Via Carpatia