[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
„Máme autobusy na elektrinu, plyn či batérie, ale na kondenzátory sa zatiaľ nevyrábajú. Bolo by to pritom efektívne a reálne. Pri vzdialenosti zastávok cca 600 metrov by mal autobus pri každej nabíjací modul. Ten náš model má na jedno nabitie dojazd kilometer, závisí však od kondenzátora, ktorý dokáže vzdialenosť ešte predĺžiť,“ hovorí učiteľ a zároveň majster odborných predmetov Jaroslav Voloch.
V praxi by sa autobus po príchode na zastávku automaticky pripojil k nabíjačke a pokiaľ by ľudia vystúpili a nastúpili, bol by opäť nabitý na plnú kapacitu. Trvá to niekoľko sekúnd.
„Tak by sa to opakovalo a chodil by 24 hodín, pričom autobus na batérie jazdí jednu zmenu a potom musí stáť na nabíjačke. Viem si predstaviť tieto autobusy aj v praxi, bolo by však potrebné vyrobiť kondenzátory. Ak by sa niekto toho chytil, nemyslím si, že by to bol problém.“
Účinnosť kondenzátorov je 95 – 98 percent, účinnosť batérií predstavuje 80 percent, tie sú však po piatich-šiestich rokoch súce na výmenu, kondenzátor prežije autobus niekoľkokrát.“
Čo ale v prípade, že by vypadla elektrina? „Je to podobné ako pri trolejbusoch či električkách. Zostane stáť. Ak však vypadne elektrina v jednej zastávke, autobus bez problémov dôjde do ďalšej. Tam sa napojí na nabíjačku a ide ďalej. Autobusy by mali lacnejšiu prevádzku, kondenzátory by vydržali aj tridsať rokov, opravovali by sa maximálne plechy.“
Pre porovnanie doba nabíjania batérie predstavuje 1 až 6 hodín, kondenzátora 0,3 až 80 sekúnd. Zaujímavý je aj počet nabíjacích cyklov, pokiaľ ich batéria zvládne okolo tisícky, kondenzátor vyše pol milióna.
Odborník: Je to reálne
K reálnosti nápadu študentov sa pre denník vyjadril profesor Jaroslav Dudrík z Fakulty elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach.
„Nepoznám detailne prácu študentov. Každopádne, ak by sa vyvinuli kondenzátory s dostatočnou kapacitou, a existuje taký predpoklad, myšlienka je to dobrá. Do budúcnosti je to každopádne cesta, akou by sa mohla mestská hromadná doprava prevádzkovať. Bolo by to ideálne,“ povedal J. Dudrík.
Rakúsko-švajčiarsky model výučby
SOŠ automobilová postupne prechádza na rakúsko-švajčiarsky model výučby. To znamená, že učiteľ teórie je zároveň majstrom na praxi. Voloch je zatiaľ jediný. „Tento spôsob je najefektívnejší. Zháňali sme ďalších, dávali sme inzeráty, ale nikto sa neprihlásil. Pokúsime sa prejsť postupne úplne na tento systém,“ hovorí riaditeľ SOŠ automobilovej Jozef Eperješi.
Voloch s úsmevom komentuje, že sa študenti nemôžu uňho na nič vyhovárať, lebo veľmi dobre vie, čo im na teórii povedal a čo preberajú
Koniec obsahu.
Copyright © 2009-2024
Košický samosprávny kraj. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.