Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Život sa na našej planéte objavil pred viac ako 3,5 miliardami rokov. Prvé organizmy boli veľmi primitívne jednobunkovce, podobné dnešným baktériám. Rýchlo sa ale vyvíjali a po stá miliónov rokov evolúcie vytvorili prvé mnohobunkové živočíchy a rastliny. Pred viac ako 500 miliónmi rokov, v období zvanom prvohory (paleozoikum), mnohobunkové organizmy boli na Zemi už značne rozšírené. Život sa v tom čase vyskytoval prevažne v moriach a oceánoch. Z prvohôr sa nám zachovalo množstvo skamenelín mäkkýšov, ramenonožcov, koralov, morských hubiek, no predovšetkým trilobitov, ktoré sú typické práve pre toto obdobie.
Na konci prvohôr pred asi 250 miliónmi rokov došlo na Zemi k najväčšiemu masovému vymieraniu. Vplyvom extrémnych výkyvov klímy vyhynulo viac ako 96 % vtedajšej flóry a fauny. Vymieranie postihlo tak morské, ako aj suchozemské organizmy. Nepriaznivé klimatické podmienky sa zmenili už počas druhohôr. Predovšetkým v období jury panovalo takmer na celej Zemi teplé tropické podnebie. Ideálne podmienky na život využili najmä plazy, ktoré vládli našej planéte nasledujúcich 100 miliónov rokov. Z pomedzi plazov bezpochyby najväčšie a najrozšírenejšie boli dinosaury.
Nadvládu veľkých plazov ukončil až pád obrovského meteoritu pred 65 miliónmi rokov. Nebol to však koniec života, ale skôr príležitosť pre drobné plazy, aby sa začali vyvíjať a písať vlastnú kapitolu nadvlády. V období treťohôr sa cicavce rozšírili po celej planéte a ovládli nielen súš, ale aj oceány. Cicavce dokázali vzdorovať rôznym klimatickým zmenám aj veľkým extrémom. Posledné 2,5 milióny rokov boli v znamení veľkej doby ľadovej. Toto obdobie zvané štvrtohory dalo vznik veľkým ikonickým cicavcom, ako sú srstnaté nosorožce, jaskynné medvede no predovšetkým mamut. S týmito a mnoho inými poznatkami o vývoji života na našej planéte sa môže oboznámiť návštevník na výstave VSM Cesta do praveku.
Na výstave sú prezentované skameneliny z celého sveta, no hlavný dôraz je kladený na fosílie zo Slovenska. Z unikátnych nálezov nechýba fosílny výliatok mozgu neandertálca z Gánoviec, či jediný nález dinosaurích stôp z Vysokých Tatier. Výstava taktiež ponúka zaujímavé informácie o výskyte skamenelín rastlín a živočíchov na východnom Slovensku. Celkový vzhľad výstavy dopĺňajú modely dinosaurov, model mláďaťa mamuta a exotické rastliny, ktoré patria medzi živé fosílie.
V spolupráci s občianskym združením Haliganda je na výstave pripravený kútik, kde sa hravou formou môžu deti oboznámiť so skamenelinami pravekých tvorov z okolia Košíc a východného Slovenska. Výstava potrvá do 4. septembra 2016.
Autor výstavy: Mgr. Peter Ledvák, PhD
Partneri výstavy: SNM – Prírodovedné múzeum, Stredoslovenské múzeum, Dinopark Košice, OZ Haliganda, Roman Arpáš, Botanická záhrada Košice
Koniec obsahu.
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2009-2024
Košický samosprávny kraj. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
;)
Život sa na našej planéte objavil pred viac ako 3,5 miliardami rokov. Prvé organizmy boli veľmi primitívne jednobunkovce, podobné dnešným baktériám. Rýchlo sa ale vyvíjali a po stá miliónov rokov evolúcie vytvorili prvé mnohobunkové živočíchy a rastliny. Pred viac ako 500 miliónmi rokov, v období zvanom prvohory (paleozoikum), mnohobunkové organizmy boli na Zemi už značne rozšírené. Život sa v tom čase vyskytoval prevažne v moriach a oceánoch. Z prvohôr sa nám zachovalo množstvo skamenelín mäkkýšov, ramenonožcov, koralov, morských hubiek, no predovšetkým trilobitov, ktoré sú typické práve pre toto obdobie.