Úrad Košického samosprávneho kraja, Námestie Maratónu mieru 1, 042 66 Košice www.vucke.sk
[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Začiatok stránky, titulka:
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
Pokračovanie obsahu:
Návštevníkom výstavy Vlnenie sa v hlavnej úlohe predstaví vlna ako unikátny materiál na praktické aj estetické využitie. Cez interiérové doplnky či odevné súčiastky výstava poodhalí rôzne techniky spracovania vlny, ako je napríklad gubárstvo, súkenníctvo, tkanie, vyšívanie, zápästková technika a plstenie.
Výstava Vlnenie potrvá v košickom Regionálnom centre remesiel Ústredia ľudovej umeleckej výroby do 6. júna.
Vlna je srsť zvierat, predovšetkým oviec, používaná ako textilná surovina. Najstaršie nálezy zvyškov vlnených textílií z územia Slovenska sú z mladšej doby železnej. V stredoveku bol rozšírený nížinný chov oviec, najmä plemena birka. Od 15. storočia sa začal v súvislosti so salašníctvom rozširovať chov oviec plemena valaška – najrozšírenejšej ovce v horských oblastiach Slovenska od polovice 16. do začiatku 20. storočia. Od polovice 18. storočia stúpala produkcia jemnej vlny pre potreby remesiel a manufaktúr. Vlna, získavaná strihaním oviec (ojedinele vytŕhaním), sa rozvoľňovala čuchraním, pomocou hrebeňov, upravovala sa mykaním krampľami alebo česaním hrebeňmi.
V tradičnej manufaktúrnej, remeselnej a domáckej produkcii textilu sa ovčia vlna spracúvala plstením alebo pradením a druganím na nite, následne pletením, napríklad na pančuchy, kopytcia, a tkaním na súkno, mlynské plátenko, cajg, guby. Ovčia vlna sa často miešala so srsťou kôz, kravskou srsťou (volovina) pri výrobe súkna a gúb, i srsťou z ošípaných, napríklad pri zhotovovaní papúč. Od druhej polovice 19. storočia sa začínali aj v dedinskom prostredí používať jemnejšie, priemyselne vyrábané vlnené priadze. Nazývané boli často podľa miesta pôvodu, ako berlínka (napríklad haras – Arras vo Francúzsku), alebo podľa suroviny (napríklad kamrhól – Kammelhaar = ťavia srsť). Pre výrazné farby sa dovážané vlnené priadze používali najmä vo výšivke, pri pletení čipiek i v tkaninách. (Zdroj: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska)
Koniec obsahu.
ZOZNAM SEKCII:
VYHLADAVANIE NA WEB SIDLE:
PÄTIČKA:
Copyright © 2009-2024
Košický samosprávny kraj. Všetky práva vyhradené.
Stránky generuje redakčný systém WebJET.
Koniec stránky.
Vlna je srsť zvierat, predovšetkým oviec, používaná ako textilná surovina. Najstaršie nálezy zvyškov vlnených textílií z územia Slovenska sú z mladšej doby železnej. V stredoveku bol rozšírený nížinný chov oviec, najmä plemena birka. Od 15. storočia sa začal v súvislosti so salašníctvom rozširovať chov oviec plemena valaška – najrozšírenejšej ovce v horských oblastiach Slovenska od polovice 16. do začiatku 20. storočia. Od polovice 18. storočia stúpala produkcia jemnej vlny pre potreby remesiel a manufaktúr. Vlna, získavaná strihaním oviec (ojedinele vytŕhaním), sa rozvoľňovala čuchraním, pomocou hrebeňov, upravovala sa mykaním krampľami alebo česaním hrebeňmi.