[Zobrazuje sa optimalizovaná verzia stránky pre slabo vidiacich alebo špecializované či staršie prehliadače.] Prejsť na pôvodnú verziu...
Pokračuj v čítaní alebo preskoč na menu. Ďalšie možnosti: Začiatok stránky; Zoznam sekcií; Vyhľadávanie; Pätičkové informácie.
V historickej účelovej budove Východoslovenského múzea na Námestí Maratónu mieru 2 v Košiciach je do 26. marca sprístupnená výstava venovaná vynikajúcemu a svetovo oceňovanému architektovi Imre Makovczovi. Tu si môžete prečítať viac informácií o výstave ...spojiť nebo a zem
Na komentovanej prehliadke 1. marca o 16. hodine si môžete vypočuť sprievodné slovo naslovovzatého odborníka profesora Ing. arch. Petra Pásztora, PhD., pre ktorého bol maďarský architekt vzorom a tvorivým príkladom.
;)
„Podstatou stavania nie je hmota, sila, konštrukcia ani štýl, ale jeho samotná dráma. Táto myšlienka sa zmenila v moje presvedčenie. Urobil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som dokázal stavať domy z miestnych materiálov, lacné, zodpovedajúce potrebám obce a krásne. Je potrebné prepojenie s historickým a geologickým prostredím, je potrebný materiál a idea, aj krása, ale najdôležitejšia je samotná dráma stavania." Tak sa vyznal európsky architekt maďarského pôvodu Imre Makovecz.
Toto vyznanie použil slovenský architekt Peter Pásztor na svojej bratislavskej výstave v Galérii SAS na Panskej ulici. Imre Makovecz sa stal tým povestným majstrom, ktorý ovplyvnil myšlienkový rozmer P. Pásztora. „Po prvýkrát som sa s ním stretol v polovici 80. rokov, no vtedy som si ešte myslel, že jeho bizarná až surrealistická architektúra - i keď veľmi podnetná - nebude pre mňa dôležitým impulzom. Začiatkom roka 1989 ma však pozval do svojho budapeštianskeho ateliéru Makona a ja som neváhal," povedal v staršom rozhovore pre SME Peter Pásztor. „Prekonal som vtedajšie byrokratické prekážky a prežil osem nezabudnuteľných mesiacov, v závere ktorých som si vypočul pri rádiu našu "nežnú" revolúciu. V ateliéri sa stretla zaujímavá spoločnosť prevažne mladých architektov, medzi ktorými sa vznášal Makovczov duch. A to musím pripomenúť, že v ateliéri sa Makovecz venoval architektúre tak na 30 percent. Denne ho zamestnávali rôzne spoločenské aktivity a nespočetné návštevy, takže keď chcel robiť architektúru, musel ísť domov. Zobral som si však od neho veľmi veľa a pochopil som jeho zmysel architektúry, ktorá sa zakladá na vnútornej výpovednej sile. Architektúra musí mať svojho ducha - hovoril Makovecz - a ja sa toto krédo pokúšam šíriť na Slovensku."
Koniec obsahu.
Copyright © 2009-2024
Košický samosprávny kraj. Všetky práva vyhradené.
.
Koniec stránky.